V roku 1994 ste zvíťazili v ankete žena roka časopisu 
Slovenka.Zvíťazili ste vďaka tomu,že ste dabovali hlavnú hrdinku seriálu Jednoducho Mária,ktorý bol vtedy ohromne populárny,a vás mrzelo,že to nebolo pre niečo iné...?
Zuzka: Na jednej strane to bol úžasný pocit,aj z toho dôvodu,že to bolo rok po narodení druhého syna Lukáša a týmto som sa opäť vrátila do povedomia.Ale zdalo sa mi paradoxné,že hoci som od svojich ôsmich rokov stála na javisku,účinkovala v Zlatej bráne,mala som za sebou veľa omnoho lepších vecí,najväčšiu popularitu mi prinieslo dabovanie Jednoduchej Mária.Podľa hlasu tejto seriálovej hrdinky ma ľudia začali spoznávať aj na ulici.
Koho by ste navrhli na titul žena roka?
Zuzka: Nechcem,aby to vyznelo populisticky,ale asi svoju mamu.Bola pre mňa partnerom,vedela mi poradiť,keď som nenachádzala východisko z problémov.Nie vždy sa mi to vrátilo,dodatočne sa ukázalo,že som mala radšej urobiť tak,ako mi radila.Mama bola mojím prístavom pokoja,lásky,istoty.Keď som v detstve začala účinkovať v televízii a trošku aj dvíhať nos,vedela mi po ňom brknúť.Ale zasa,keď mi niečo nevyšlo,podržala ma.Keď som odišla do Bratislavy na internát,zvykli sme si telefonovať a len čo začula v mojom hlase náznak,že niečo nie je v poriadku,sadla večer v Košiciach na autobus,aby bola ráno v Bratislave a ubezpečila ma,že všetko bude v poriadku.Takto to fungovalo celé roky,až kým vážne neochorela.Keď sa narodil Tomáš,ležala už v nemocnici.Vtedy sadol na autobus otec a prišiel nám na týždeň pomôcť.
V podobnej ankete by ste aj teraz určite zabodovali,ako ste zvládli minulý rok.Hrali ste v mimoriadne úspešnom komediálnom seriáli,a popritom bez hystérie,s noblesou ste zvládli rozpad rodiny,ktorá pre vás tak veľa znamenala!
Zuzka: Posledný víkend pred rozvodom bol veľmi ťažký.Bolo mi ľúto,keď som si uvedomila,že sa definitívne rozpadá naša rodina,že množstvo spoločných vecí,ktoré sme s partnerom prežívali,sa končí.Ale napodiv,vynesenie rozsudku mi prinieslo úľavu,oslobodenie,až akúsi euforiu.Poslený rok sme už spolu nežili,ale stále tu existovalo napätie,ktoré konečne opadlo.Nemám pocit depresií ani smútku.Sme,našťastie,so synmi všetci traja zdravý a mám aj prácu.
Cítili ste,že vás ľudia podporujú?
Zuzka: Pociťovala som sympatie a musím povedať,že mi to veľmi pomáhalo.Celkom neznámi ľudia v obchode,na ulici,v kine,kam som prišla s deťmi,hovorili,že mi držia palce.To mi dodávalo obrovskú silu.
Kto bol pre vás oporou v súkromí?
Zuzka: Určite moji synovia.Držali sme spolu,a tým sme boli silnejší.Veľakrát mi synovia boli oporou,podržali ma a som im za to nesmierne vďačná.
Máte pocit,že už je to všetko za vami?
Zuzka: Rozvodom sa veci nekončia,máme predsa spolu dvoch synov.Ale určite mám za sebou štvrťstoročnú etapu života s partnerom,o ktorom som si myslela,že spolu zostarneme.
Pripúšťate,že by sa vo vašom živote mohol objaviť aj nový partner?
Zuzka: Je to ešte čerstvé.Ale nebudem sa brániť,až to príde.V jednom rozhovore sa ma spýtali,či sa nebojím,že stretnem lásku.Naopak: ja sa bojím,že ju nestretnem.Láska je v živote veľmi dôležitá a som nesmierne vďačná osudu,že som ju spoznala,tú partnerskú aj materinskú.Nebudem sa brániť novému vzťahu.To chvenie v žalúdku,to radostné očakávanie,to je predsa krásne.
Marta Sládečková vás v rozhovore nesmierne chválila.Vraj ste dobré priateľky aj preto,lebo si v divadle nekradnete úlohy?
Zuzka: (Smiech).Určite!S Martou si skvele rozumieme aj pracovne,aj v súkromí.Je to pre mňa veľmi príjemný človek,moja bútľavá vŕba,slniečko v chmúrmych dňoch.Je to Duracel,ktorý mi dokáže dobiť energiu.Mám ju skutočne rada,som šťastná,že som sa s ňou stretla.
Aký ja váš postoj k nevere?
Zuzka: Vždy som razila teoriu,že čo oči nevidia,srdce nebolí.Aj počas manželstva.Skoro každá žena má pocit,že keď sa zaľúbi a vydá,tak je to na celý život.žiaľ,fenomén nevery je veľmi častý a stáva sa samozrejmosťou.Povedala som si ako vydatá žena a matka dvoch synov,že keď o tom neviem a keď to neubližuje mojim deťom,tak ma to nezaujíma.Bol to akýsi obranný obal.V kútiku srdca som tajne verila,že mňa sa to netýka.Je možné,že počas rokov,keď žijete vo zväzku,stretnete človeka,do ktorého sa zamilujete.No manželstvo,to je aj ohľaduplnosť a zodpovednosť.Nie som v tomto ani frivolná ani konzervatívna.V každom prípade je to nesmierne bolestivé a ponižujúce.
Máte liek na zlomené srdce?
Zuzka: Nie.Ja som sa liečila prácou.Práca je možno aj všeliek.Pomôže vám odpútať sa od depresívnych myšlienok.Ak vám práca prináša ešte aj radosť,môže úplne prekonať ťažké obdobie.
Prečo ste si vybrali povolanie herečky?
Zuzka: Odkedy si pamätám,vždy som chcela byť herečkou.Vôbec neviem,čo bolo prvým impulzom pre moje rozhodnutie.Keď som mala osem rokov,bez vedomia svojich rodičov som sa prihlásila do dramatického odboru ľudovej školy umenia.Po roku tajného chodenia prišla za mojimi rodičmi moja učiteľka pani Drotárová a povedala im,že mám talent.Rodičia boli najskôr proti tomu,ale po čase sa s tým zmierili a podporujú ma doteraz.
Kde vás to ťahá viac?Do divadla alebo do televízie?
Zuzka: Pre mňa je každá práca iná.Pestrá,príťažlivá.Milujem divadlo.Okamžite cítim diváka,jeho reakcie na to,čo predvediem.Je tam obrovské spojenie medzi divákom a hercom,a samozrejme,potlesk na záver,ktorým sa poďakuje.(Smiech).Milujem televíziu.Kamera je zázrak,odhalí,čo si na jevisku mnohí nevšimnú.Stačí drobná mimika,gesto.Navyše všetko zostáva na páse,môžem si to pozrieť niekoľkokrát.
A čo dabing?
Zuzka: Tam sa vybláznim,lebo väčšinou robievam kreslené rozprávky.
Vyzeráte ozaj výborne,bez lichotenia.Ako je to možné?
Zuzka: Ježiši!(Smiech).Ja si myslím,že vyzerám adekvátne na svoj vek.Mám pocit,že po 45-ke sa to rapídne zhoršuje.Ale prezradím,že som teraz podstúpila mezoterapiu.Pozostáva z toho,že vám napichajú do tváre vitamíny.Dúfam,že mi to pomohlo,no myslím si,že žiadna terapia nepomôže tak,ako relax,oddych a vyhýbanie sa stresu.Keď som vyspatá,vyzerám lepšie.Snažím sa trochu hýbať,chodiť do fitnescentra,korčuľovať a idem si kúpiť nový bicykel.To je všetko!
Slovenka.Zvíťazili ste vďaka tomu,že ste dabovali hlavnú hrdinku seriálu Jednoducho Mária,ktorý bol vtedy ohromne populárny,a vás mrzelo,že to nebolo pre niečo iné...?Zuzka: Na jednej strane to bol úžasný pocit,aj z toho dôvodu,že to bolo rok po narodení druhého syna Lukáša a týmto som sa opäť vrátila do povedomia.Ale zdalo sa mi paradoxné,že hoci som od svojich ôsmich rokov stála na javisku,účinkovala v Zlatej bráne,mala som za sebou veľa omnoho lepších vecí,najväčšiu popularitu mi prinieslo dabovanie Jednoduchej Mária.Podľa hlasu tejto seriálovej hrdinky ma ľudia začali spoznávať aj na ulici.
Koho by ste navrhli na titul žena roka?
Zuzka: Nechcem,aby to vyznelo populisticky,ale asi svoju mamu.Bola pre mňa partnerom,vedela mi poradiť,keď som nenachádzala východisko z problémov.Nie vždy sa mi to vrátilo,dodatočne sa ukázalo,že som mala radšej urobiť tak,ako mi radila.Mama bola mojím prístavom pokoja,lásky,istoty.Keď som v detstve začala účinkovať v televízii a trošku aj dvíhať nos,vedela mi po ňom brknúť.Ale zasa,keď mi niečo nevyšlo,podržala ma.Keď som odišla do Bratislavy na internát,zvykli sme si telefonovať a len čo začula v mojom hlase náznak,že niečo nie je v poriadku,sadla večer v Košiciach na autobus,aby bola ráno v Bratislave a ubezpečila ma,že všetko bude v poriadku.Takto to fungovalo celé roky,až kým vážne neochorela.Keď sa narodil Tomáš,ležala už v nemocnici.Vtedy sadol na autobus otec a prišiel nám na týždeň pomôcť.
V podobnej ankete by ste aj teraz určite zabodovali,ako ste zvládli minulý rok.Hrali ste v mimoriadne úspešnom komediálnom seriáli,a popritom bez hystérie,s noblesou ste zvládli rozpad rodiny,ktorá pre vás tak veľa znamenala!
Zuzka: Posledný víkend pred rozvodom bol veľmi ťažký.Bolo mi ľúto,keď som si uvedomila,že sa definitívne rozpadá naša rodina,že množstvo spoločných vecí,ktoré sme s partnerom prežívali,sa končí.Ale napodiv,vynesenie rozsudku mi prinieslo úľavu,oslobodenie,až akúsi euforiu.Poslený rok sme už spolu nežili,ale stále tu existovalo napätie,ktoré konečne opadlo.Nemám pocit depresií ani smútku.Sme,našťastie,so synmi všetci traja zdravý a mám aj prácu.
Cítili ste,že vás ľudia podporujú?
Zuzka: Pociťovala som sympatie a musím povedať,že mi to veľmi pomáhalo.Celkom neznámi ľudia v obchode,na ulici,v kine,kam som prišla s deťmi,hovorili,že mi držia palce.To mi dodávalo obrovskú silu.
Kto bol pre vás oporou v súkromí?
Zuzka: Určite moji synovia.Držali sme spolu,a tým sme boli silnejší.Veľakrát mi synovia boli oporou,podržali ma a som im za to nesmierne vďačná.
Máte pocit,že už je to všetko za vami?
Zuzka: Rozvodom sa veci nekončia,máme predsa spolu dvoch synov.Ale určite mám za sebou štvrťstoročnú etapu života s partnerom,o ktorom som si myslela,že spolu zostarneme.
Pripúšťate,že by sa vo vašom živote mohol objaviť aj nový partner?
Zuzka: Je to ešte čerstvé.Ale nebudem sa brániť,až to príde.V jednom rozhovore sa ma spýtali,či sa nebojím,že stretnem lásku.Naopak: ja sa bojím,že ju nestretnem.Láska je v živote veľmi dôležitá a som nesmierne vďačná osudu,že som ju spoznala,tú partnerskú aj materinskú.Nebudem sa brániť novému vzťahu.To chvenie v žalúdku,to radostné očakávanie,to je predsa krásne.
Marta Sládečková vás v rozhovore nesmierne chválila.Vraj ste dobré priateľky aj preto,lebo si v divadle nekradnete úlohy?
Zuzka: (Smiech).Určite!S Martou si skvele rozumieme aj pracovne,aj v súkromí.Je to pre mňa veľmi príjemný človek,moja bútľavá vŕba,slniečko v chmúrmych dňoch.Je to Duracel,ktorý mi dokáže dobiť energiu.Mám ju skutočne rada,som šťastná,že som sa s ňou stretla.
Aký ja váš postoj k nevere?
Zuzka: Vždy som razila teoriu,že čo oči nevidia,srdce nebolí.Aj počas manželstva.Skoro každá žena má pocit,že keď sa zaľúbi a vydá,tak je to na celý život.žiaľ,fenomén nevery je veľmi častý a stáva sa samozrejmosťou.Povedala som si ako vydatá žena a matka dvoch synov,že keď o tom neviem a keď to neubližuje mojim deťom,tak ma to nezaujíma.Bol to akýsi obranný obal.V kútiku srdca som tajne verila,že mňa sa to netýka.Je možné,že počas rokov,keď žijete vo zväzku,stretnete človeka,do ktorého sa zamilujete.No manželstvo,to je aj ohľaduplnosť a zodpovednosť.Nie som v tomto ani frivolná ani konzervatívna.V každom prípade je to nesmierne bolestivé a ponižujúce.
Máte liek na zlomené srdce?
Zuzka: Nie.Ja som sa liečila prácou.Práca je možno aj všeliek.Pomôže vám odpútať sa od depresívnych myšlienok.Ak vám práca prináša ešte aj radosť,môže úplne prekonať ťažké obdobie.
Prečo ste si vybrali povolanie herečky?
Zuzka: Odkedy si pamätám,vždy som chcela byť herečkou.Vôbec neviem,čo bolo prvým impulzom pre moje rozhodnutie.Keď som mala osem rokov,bez vedomia svojich rodičov som sa prihlásila do dramatického odboru ľudovej školy umenia.Po roku tajného chodenia prišla za mojimi rodičmi moja učiteľka pani Drotárová a povedala im,že mám talent.Rodičia boli najskôr proti tomu,ale po čase sa s tým zmierili a podporujú ma doteraz.
Kde vás to ťahá viac?Do divadla alebo do televízie?
Zuzka: Pre mňa je každá práca iná.Pestrá,príťažlivá.Milujem divadlo.Okamžite cítim diváka,jeho reakcie na to,čo predvediem.Je tam obrovské spojenie medzi divákom a hercom,a samozrejme,potlesk na záver,ktorým sa poďakuje.(Smiech).Milujem televíziu.Kamera je zázrak,odhalí,čo si na jevisku mnohí nevšimnú.Stačí drobná mimika,gesto.Navyše všetko zostáva na páse,môžem si to pozrieť niekoľkokrát.
A čo dabing?
Zuzka: Tam sa vybláznim,lebo väčšinou robievam kreslené rozprávky.
Vyzeráte ozaj výborne,bez lichotenia.Ako je to možné?
Zuzka: Ježiši!(Smiech).Ja si myslím,že vyzerám adekvátne na svoj vek.Mám pocit,že po 45-ke sa to rapídne zhoršuje.Ale prezradím,že som teraz podstúpila mezoterapiu.Pozostáva z toho,že vám napichajú do tváre vitamíny.Dúfam,že mi to pomohlo,no myslím si,že žiadna terapia nepomôže tak,ako relax,oddych a vyhýbanie sa stresu.Keď som vyspatá,vyzerám lepšie.Snažím sa trochu hýbať,chodiť do fitnescentra,korčuľovať a idem si kúpiť nový bicykel.To je všetko!
