sobota 30. marca 2013

Zuzana Tlučková Vyhovuje mi, ako žijem [2012]


Výborne vyzerala ako blondínka, pristane jej nový ryšavý účes a v krátkej tmavej parochni ako Ajuška v Paneláku tiež rozhodne nie je na zahodenie. Zuzka Tlučková tvrdí, že jej účesy pomáhajú pri vytváraní charakteru jednotlivých postáv. So svojím aktuálnym účesom je však spokojná a rovnaké pocity zažíva aj pri pohľade na svoj život. Vraj musí zaklopať, že jej momentálne nič nechýba.

V krátkom účese sme ju naposledy mohli vidieť v sitkome Priateľky, vtedy to však boli naozaj jej vlasy. Teraz ako Ajuška používa parochňu a nad strihaním svojej "hrivy" neuvažuje. Parochňu vraj zvolila z jednoduchého dôvodu.
Zuzka: Dosť mi to pomáha pri vytváraní charakteru postavy. Hovorím si, že keď sa mi už aj nejako veľmi nepodarí herecky sa zmeniť, aby som bola iná, tak to aspoň navonok zmením vizážou. (Smiech.) Aby si ma divák neplietol. Aj keď sa človek samozrejme snaží inak to zahrať a používať iné herecké prostriedky... Mne to však dosť výrazne vnútorne pomôže.

Vysvetlila nám usmievavá herečka, ktorá sa svojej postavy v Paneláku spočiatku trošku obávala.
Zuzka: Keď som si prečítala prvé texty, že pochádzam z Oravského Veselého, tak som mala pocit, že nemôžem byť vyžehlená a vystylovaná baba... Prvé časti ma ako- tak ťahali, že som z toho bola ako Ajuška vyvedená z miery a preexponovaným správaním som všetkým chcela dokázať, že som dobrá, viem to, a mnohé veci som poplietla. V takýchto seriáloch je potom dosť nebezpečné, že vás budú celý čas ťahať rovnakou líniou. Našťastie sa už v nemocnici toľko nevyskytujem a skôr sa režiséri zamerali na moje súkromie s Cinegem, čo mi vyhovuje. Je tu však dosť ťažké budovať si charakter, nie je na to priestor.



"Také svadobné šaty ešte neušili"

S "manželom" Paľom Topoľským v úlohe Cinegeho si našťastie veľmi dobre rozumie a pár na javisku tvoria už dlhé roky, takže si to užívajú. V reálnom živote však po jej boku zatiaľ nestojí žiadny muž, hoci sa vzťahu nevyhýba. Zaujímalo nás, či by si ešte exmanželka Števa Skrúcaného vedela predstaviť vhupnúť s niekým pod čepiec...
Zuzka: Hovorí sa, že nikdy nehovor nikdy, ale ... Často sa smejem, že také šaty ešte neušili... Som naozaj skôr presvedčená, že asi nie. Ale neviem, možno hneď teraz tuto za rohom niekoho stretnem... To človek nikdy nemôže vedieť. Musím však zase povedať, že sa cítim veľmi vyrovnane. Síce to istý čas trvalo, ale musím aj zaklopať, že sa mám veľmi dobre a vyhovuje mi to, ako žijem. Zatiaľ mi nechýba nič a nikto a neriešim. Uvidíme, čo prinesie život.