Zuzana Tlučková 9.februára oslávi svoje životné jubileum. Súkromná oslava sa koná len v úzkom kruhu, no ďalšie gratulácie na ňu čakajú v Divadle Wüstenrot, ktoré teraz považuje takmer za svoju domovskú scénu.
Zuzka: Keby to záviselo len odo mňa, asi by som ani žiadnu oslavu nerobila, ale na druhej strane viem, že je to príležitosť na stretnutie s rodinou a priateľmi, na ktoré veľmi rád pricestuje z Košíc aj môj otec.
Vyzeráte vynikajúco, ako to robíte?
Zuzka: Ja neviem, ako to robím. Myslím si, že vyzerám primerane na svoj vek. Ak však hovoríte, že dobre vyzerám, možno je to aj vďaka génom po mojom otcovi, ktorý vždy vyzeral veľmi mladistvo. Priznám sa, že čo sa nejakej špeciálnej starostlivosti týka, som veľký lajdák. Našťastie si ma vybrala doktorka estetickej kozmetiky ako jednu zo svojich tvárí, a tak som nejaké terapie absolvovala.
Mnohé herečky svoju nespokojnosť riešia radikálne. Líhajú chirurgovi pod nôž. Išli by ste do toho aj vy?
Zuzka: Keď budem mať vnútornú potrebu ľahnúť si pod ten nôž a príde aj pocit, že teraz je ten čas, kedy to chcem, prečo nie. Neviem, prečo sa to tak na Slovensku strašne rieši, keď nikoho nezaujíma, či mám vyoperované slepé črevo, alebo nie.
Ako sa vy ako herečka vyrovnávate s pribúdajúcim vekom?
Zuzka: Nemám pocit, že sa s tým treba nejako zmierovať. Fungujem tak, ako keď som mala 30 a nevidím nijaký rozdiel. Myslím si, že je to všetko len o psychike. Naopak, mnohé veci sú práve v tomto veku príjemné. Už sa môžem dokonca aj vyhovoriť, keď sa mi niekam nechce ísť a naučila som sa povedať nie. Kedysi som si hovorila, že si to nemôžem dovoliť.
Ako a s kým plánujete osláviť 50. narodeniny?
Zuzka: Dlho som rozmýšľala, či vôbec urobiť nejakú veľkú oslavu, alebo ísť radšej za tie peniaze na dovolenku a byť egoista. Potom som si však povedala, že je to ideálna príležitosť na to, aby som sa stretla s ľuďmi, s ktorými sa stretávam zriedkavejšie. Práve v tom je ten vek úžasný, že často uprednostním veci, ktoré by som v mladšom veku prekročila. Tak ako kedysi mala moja mama slzy v očiach, keď sme boli pri jednom stole a nám to bolo veľmi komické, som teraz ja vo veku, keď sme všetci pri jednom stole a mám slzy v očiach.
Za svoj život ste toho zažila skutočne veľa. Aj dobrého, no aj toho zlého. Ako hodnotíte svoj doterajší život?
Zuzka: Nuž, povedala by som, že to ubehlo veľmi rýchlo. Všetko, čo mi život za tie roky naservíroval, stálo za to. Vďaka tomu som dnes zrelší, vnímavejší, pokornejší človek, ktorý sa teší z vecí, ktoré by si kedysi ani nevšimol.
Zuzana oslavuje päťdesiatku, no vôbec na to nevyzerá.
