smiech, už stiahli z obrazovky. Vlani na jeseň sa so synmi presťahovala do nového domu a užíva si ho. A čo hovorí Zuzana Tlučková po rozvode o mužoch? [04.02.2010]Už ste sa udomácnili v novom dome?
Zuzka: Zvykli sme si naň veľmi rýchlo. Impulz na to, aby sme sa presťahovali, dali moji synovia. A keď sú tam oni spokojní a šťastní, môžem ja nebyť? Bývame v prírode, pár metrov za nami je lesopark, čo nám vyhovuje aj kvôli našim psom. Zatiaľ tam prežívame zimu, veľmi sa nám páči, ale už sme zvedaví aj na ďalšie ročné obdobia.
Čo vás v tom prostredí očarilo najviac?
Zuzka: Celá radová zástavba je v modernom štýle, ktorý teraz letí. Náš dom má tri presklené steny otočené do záhrady. Keď sa do nich zaprie slnko, očakávam skleníkový efekt. Riešila som to tým, že som na sklené plochy dala natiahnuť fólie a zvonka namontovať hliníkové žalúzie. A v lete bude musieť byť asi zapnutá klimatizácia.
Z veľkých okien je však úžasný výhľad a svetlo prenikajúce dovnútra dobíja pozitívnou energiou...
Zuzka: To určite, ale keď dnes prudšie zasvietilo slnko, zistila som, koľko je všade prachu. Len čo prídem domov, musím vziať do rúk vysávač...
Sťahovanie vám prekazilo aj plánovanú dovolenku na Floride. Nemrzelo vás to?
Zuzka: Veľmi. Ale niekedy stoja pred človekom veci, z ktorých niektoré sú dôležité viac, iné menej. A pre nás bolo životne dôležité presťahovať sa. Museli sme teda vrátiť letenky. Nakoniec sme stihli aspoň týždňovú dovolenku v Chorvátsku. Názov toho mestečka neprezradím, aby tam v lete všetci neutekali, ale boli sme s Martou Sládečkovou, s jej psom a manažérom Dodom... Bol s nami aj Lukášov kamarát, za ktorým pricestovali jeho rodičia, zišli sme sa naozaj výborná partia. Za takýchto okolností to nemusí byť žiadna exotika.
Váš starší syn Tomáš k vám chodí s priateľkou len na víkendy. Nedolieha na vás občas samota?
Zuzka: Vôbec nie, veď mám doma ešte šestnásťročného Lukáša. Ráno riešim odchod do školy, popri tom servis, ktorý vyžaduje naše spolunažívanie, do toho psi... Niekedy mám pocit, že keby boli aj obaja preč, možno by mi nebolo smutno. Lebo tak, ako sa teším na to, že sa Tomáš vráti na víkend domov, tak si v nedeľu hovorím: Joj, nech už ide! (smiech). Samota na mňa nedolieha. A najmä viem, že deti sa raz osamostatnia a budú mať svoje rodiny.
Ako sa vyvíja Lukášov zmysel pre humor?
Zuzka: Stále srší humorom, najmä teraz pred polročným vysvedčením. Rozpráva o všetkom možnom, len nie o známkach. Vraj nech si to veľmi nepripúšťam. Ale čo mám robiť, predsa ho nezabijem.
Riešili ste s ním už aj prvé lásky?
Zuzka: Ešte žiadnu lásku, ale ani nie som si istá, či by mi to povedal. Dúfam, že jeho najväčšou láskou je zatiaľ čivava, ktorú si sám zadovážil, a že ňou aj dlho zostane.
Ako ste na tom s prípadným vzťahom vy? Je už na obzore nejaký nový ctiteľ?
Zuzka: Nemám nikoho a takto mi to vyhovuje.
A keby sa o vás uchádzal sobášny podvodník, odhalili by ste ho?
Zuzka: Asi nie, lebo som veľmi dôverčivá. Aj preto som pri nadväzovaní akýchkoľvek vzťahov s opačným pohlavím nadmieru opatrná. Niekedy si hovorím, že ani to nechcem skúsiť.
Keď sa stretávate s kamarátkami herečkami, ako sa menia plynúcimi rokmi témy vašich rozhovorov?
Zuzka: Ako slobodné sme rozoberali chlapcov, potom manželstvo a deti, neskôr choroby, no a naposledy sme mudrovali o dôchodkovom doplnkovom poistení. A dosť sme sa na tom nasmiali.
S Martou Sládečkovou máte na humor rovnaký názor. Aj na chlapov?
Zuzka: Nie, lebo sa nám páčia rozdielne typy mužov. A v mnohých veciach máme na nich iný názor.
Aspoň si ako najlepšie kamarátky nemusíte skočiť do vlasov...
Zuzka: Možno práve preto nám to tak fajn vychádza, lebo nehrozí nijaká konkurencia...
Viete byť v spoločnosti vtipná?
Zuzka: To nie je moja parketa. Ak sa aj pohybujem niekde medzi ľuďmi, tak tí ma poznajú a vedia, aká som v súkromí. No keď mám dobrú náladu, rada ich zabavím.
Čím? Vtipmi či nejakými historkami?
Zuzka: vojím založením som interpretačná umelkyňa, som teda vtipná do takej miery, do akej je vtipný scenár. Možno sa nám s Martou niekedy v štúdiu aj darilo trochu „bonmotovať“, ale text je raz daný, priveľmi nepustí. Nie som človek, ktorý by sršal humorom a dokázal okamžite reagovať. Ľudí s takýmto darom je málo, preto mám rešpekt pred moderovaním aj improvizáciou.
Sitkomy, v ktorých ste hrali, už stiahli z obrazovky. Za ktorou z tých postáv je vám najviac ľúto?
Zuzka: Za každou, lebo mi boli blízke. Či už Zuza v Susedoch, ktorý svojou úspešnosťou narobil na Slovensku poriadnu hrmavicu, alebo Kamila v Priateľkách, kde sme sa trochu aj trápili, lebo sme nemali pevné autorské zázemie. Museli sme s Martou aj dramaturgičkou Zuzkou Balkóovou rozmýšľať nad leitmotívmi a tým, ako by sa dej mohol vyvíjať... No a Kutyil, s. r. o., mi ponúkol pojašenú a bláznivú postavu Anabely, ktorá znamenala príjemnú hereckú zmenu. A tú ja mám vždy rada.
Iné ponuky zo seriálov sa vám stále vyhýbajú?
Zuzka: Už som čítala, že do nejakého nastupujem, ale pravda je, že zatiaľ sa mi nikto neohlásil. Beriem to tak, že sa so mnou nepočíta. Žiadna tragédia, veď ak ma niekto bude potrebovať, určite sa ozve. Majú moje číslo.
V Divadle West hráte v predstavení Dokonalá lúpež vrahyňu, ktorá odpravila zo sveta sedem exmanželov. Čo je na tých všetkých mŕtvolách až také komické?
Zuzka: Komickosť tej konverzačky vyplýva zo suchého anglického humoru. Diváci sa viac chytajú v druhej polovici predstavenia, kde sa hrá s mŕtvolou, ktorou je upravená bábka. Prenáša sa, schováva... Niektoré situácie sú až absurdné, aj samotné zabitie je podané ako čosi smiešne.
Môže byť pre herca šancou aj zahrať si mŕtvolu?
Zuzka: Mŕtvola toho veľa nenahrá, ale závisí od toho, či sa neskôr preberie, alebo nie. Nerozmýšľala som ešte o tom. Raz by som však chcela mať takú rolu, kde by som len ležala...(smiech).
