s bezdetnosťou, Zuzana Tlučková má dvoch synov a dokonca jej pribudne, hoci iba v obľúbenom seriáli Susedia, dcéra Milka.Túžili ste po dcére aj v skutočnom živote?
Zuzka: Keď sa nám narodil ako prvý Tomáško, môj manžel bol nesmierne hrdý, že má syna a ja, šťastná mama, som si povedala: Prvý bude chlapček a druhé dievčatko... Nemala som teda vybraté ani chlapčenské meno, keď sa mal narodiť druhý syn Lukáš, lebo som celých deväť mesiacov tvrdila, že to bude dievča. Musím však povedať, keď mi po všetkých tých komplikáciách pri jeho príchode na svet povedali, že je to chlapec, bolo mi to úplne jedno. Len som sa o neho bála, aby bol zdravý a aby po ťažkom pôrode, ktorý prekonal, nemal žiadne následky. Je teda pravda, že som po dcére túžila, ale takisto je pravda, že my už dcéru máme. Linda, zo Števovho prvého manželstva, je s nami od jej štyroch rokov a hoci žije s matkou, po svadbe som sa o ňu starala aj ja. A tiež je pravda, že hoci som po biologickej dcére, v ktorej by som sa neskôr videla, veľmi túžila, mojich dvoch chlapcov by som nevymenila za nič na svete.
Chalani dnes majú devätnásť a trinásť rokov. Už vedia, čím chcú byť?
Zuzka: Starší Tomáš je introvert, zatiaľ najviac inklinuje k počítačom a ešte sa stále rozhoduje, čo by chcel a vedel v živote robiť. Keďže najčastejšie po príchode zo školy sa zatvorí vo svojej izbe, my z neho musíme ťahať slová a už pri jeho jednovetnej odpovedi si hovoríme, ako dobre sme si pokecali, momentálne neviem, v akom štádiu rozhodovania sa nachádza. Hovorím si, že je to vek, obdobie puberty, chápem to, ale niekedy ma to dosť trápi. Mladší Lukáš je mimoriadne ukecaný, je to šoumen, zabávač celej triedy a školy – až je to niekedy na škodu. Zbožňuje divadlo a najradšej so mnou chodí do zákulisia, aby videl, či sa tam stane, čo sa nemá stať. Veľmi by chcel účinkovať či už v divadle alebo v televízii, v jeho prípade sa asi vyzrážali naše herecké gény, no ja dúfam, že ak nastane čas rozhodovania sa, čo ďalej, nájde si nejaké civilnejšie povolanie.
Po kom ste zdedili komediálny talent vy?
Zuzka: Myslím, že to bolo po mojich rodičoch, hoci veľký komediálny talent má aj môj brat. V kuse sa pri ňom smejem. Povolaním je záchranár a vyžaruje pozitívnu energiu. Čo sa týka rodičov, vedeli sa veľmi dobre dopĺňať. Keď sme konečne naškriabali aj s veľkými pôžičkami peniaze na našu škodovku, zbožňovala som víkendy, keď mama vytiahla sto korún a povedala otcovi: Tu máš na benzín a povoz nás. My sme s bratom vtedy sedeli vzadu, ona spievala a otec, humorne naladený, jej do pesničky stále niečo smiešne rozprával. My sme sa s bratom pučili od smiechu a hoci sme boli veľmi skromne vychovávaní – otec bol maliar natierač a mama úradníčka – som obom veľmi vďačná za šťastné a bezstarostné detstvo.
Na fotografiách s Milkou vyzeráte ako jej staršia sestra. Aj pod váš stále mladistvý výzor sa podpísala genetika?
Zuzka: Určite, aj môj otec vyzerá ako môj brat. Má neuveriteľnú kondíciu, napriek tomu, že sa o seba nikdy príliš nestaral. Možno je to aj tým, že ako maliar stále behal na tých rebríkoch, vláčil vedrá s farbami a chodil radšej peši ako električkou. Bude mať sedemdesiat a má svoje zuby, a tak dúfam, že geneticky som do jeho fajty. Čo pre seba robím? Priznám sa, že to, čo hollywoodske hviezdy, určite nie. Nemám na to čas ani peniaze. Snažím sa dvakrát do týždňa cvičiť vo fitnescentre, ak mám čas, idem na prechádzku s našimi dvoma psami, raz za rok si doprajem masáž a vtedy si hovorím, prečo si to len nedoprajem častejšie. Ale vždy ostane iba pri sľuboch. Ak je teplejšie, rada jazdím na bicykli, veľmi by som privítala cyklistické chodníky v Bratislave. A trištvrte hodiny mi trvá, kým prejdem peši k divadlu West alebo na Novú scénu, kde hrávam.
Sitkom Susedia, ako občas humorne prehodíte, spôsobil vo vašom živote zmŕtvychvstanie.Vrátili ste sa naspäť do hereckého života, hoci to so sebou nesie pozitívne i negatívne stránky. Na populárnej dvojici sa dá napríklad mediálne dobre zarábať. Aký je to pocit, keď sa z titulných stránok novín dozvedáte, že sa rozvádzate?
Zuzka: Vzhľadom na to, aké články a fotografie o našom manželstve povychádzali, nechcela by som o súkromí príliš hovoriť. Možno iba to, že sme s manželom prešli rôznymi skúškami, ktoré nás k sebe ešte viac zomkli. V našom vzťahu už možno nie je vášeň, ale tá koniec-koncov vyprcháva asi v každom po dvadsiatich rokoch spolunažívania a riešenia každodenných problémov. Je v ňom ale vzájomná úcta založená na tolerancii, kompromisoch a priateľstve. Obidvaja máme vzor v manželstvách našich rodičov, vieme, čo je to zodpovednosť voči sebe aj voči deťom a ja som vďačná, keď máme na seba aspoň chvíľu čas. Je pravda, že nám na sebe už občas aj nejaké veci prekážajú. Ja viem napríklad, že Števo je impulzívny a vie ho vytočiť čokoľvek v televízii, ale vzápätí sa upokojí. Keby týchto našich malých slabostí nebolo, asi by mi to chýbalo. Sme spolu a ak by sme od seba odišli, mala by som pocit, akoby mi niekto odrezal ruku.
