rozhovoroch s mamou som, samozrejme, rozmýšľala, čo by sa stalo, keby tomu tak nebolo ako v 68. roku. Našťastie sa jej obavy nesplnili...Takto si zaspomínala na november ‘89 herečka ZUZANA TLUČKOVÁ, ktorá, paradoxne, takmer po dvadsiatich rokoch začína celkom nový život. Ako ho zvláda?Nedávno mala v Dome kultúry Ružinov premiéru tragikomédia Neila Simona Domáce väzenie, kde sú vašimi hereckými partnermi Jozef Vajda, Zdena Studenková, Marta Sládečková a Peter Sklár. Hráte tu sestru hlavného predstaviteľa, ktorý prišiel nečakane o prácu, následkom čoho sa zrútil. Momentálne sme v období hospodárskej krízy. Ste na také niečo pripravená?
Zuzka: Keďže som na voľnej nohe, už som prežila aj obdobia, keď bolo práce menej alebo nebola žiadna. Vtedy ma to prinútilo zamyslieť sa, čím by som sa uživila, ak by som prišla o herecký chlebík. Mám kamarátky, ktoré sú podnikateľky, a tak som sa ich preventívne spýtala, či by ma zamestnali. Súhlasili, takže toto sú moje zadné vrátka...
Mali ste v rodine podobný prípad, keď prišiel niekto nečakane o prácu?
Zuzka: Nie. Keďže moja najbližšia rodina sú otec, ktorý je už na dôchodku, a brat má prácu – robí záchranára, tak to prežívam relatívne pokojnejšie. Nedávno mi však volala jedna pani, ktorá prišla o prácu a chcela sa u mňa zamestnať. Vysvetlila som jej, že to nie je možné, že v domácnosti to zatiaľ stíham sama...
Napriek tomu, že ste na voľnej nohe, mám pocit, že práce nemáte málo. Veľa dabujete, hosťujete v divadle, hráte v televízii...
Zuzka: Mojím takpovediac domovským divadlom je Divadlo West, kde hrám asi jedenásť rokov. Účinkovala som napríklad v Mandarínkovej izbe, v hre S pyžamom alebo bez, Hľadá sa nový manžel, Dokonalá lúpež, kde som stvárnila vrahyňu. Na Novej scéne dohrávam Na skle maľované – na Silvestra by mala byť derniéra. V televízii som účinkovala v seriáloch Susedia, Priateľky, zostal mi sitcom Kutyil s. r. o., ktorý sa však v premiére bude vysielať už len do konca roka. Samozrejme, mrzí ma to, pretože som si na Kutyila zvykla. Bol to pre mňa zároveň istý mesačný príjem, ale najmä som tam bola s ľuďmi, ktorých mám rada. Hovorím si však, že tam, kde sa niečo končí, zároveň sa aj začína, a už mi zostáva len dúfať, že so mnou budú počítať aj v nových projektoch.
Niektorí kolegovia však takto neuvažujú. Napríklad Hana Gregorová účinkuje aj v Paneláku, aj v seriáli Odsúdené, Diana Mórová v Paneláku aj v seriáli Keby bolo keby...
Zuzka: Som prekvapená, že v seriáli Panelák alebo Keby bolo keby, ktoré tiež pripravuje Andy Kraus, sa pre vás nenašla nejaká postavička... Myslím si, že je to logické a asi by sa nehodilo, keby som paralelne išla v dvoch seriáloch v tej istej televízii...To sa dá seriálu Keby bolo keby ako jediné vytknúť. Som ním nadšená a netajím, že by som si v ňom rada zahrala. Na druhej strane sa však kolegom nečudujem, lebo náš herecký chlebík je labilný.
Dlhší čas vás obchádza najmä film...
Zuzka: Je pravda, že som dlho nehrala v žiadnom filme, no dlho sa ani nerobili. Kedysi som nechápala kolegyne, ktoré nariekali, keď dosiahli vek okolo 45-50 rokov. Dnes som v zrelom veku aj ja a cítim, že tých ponúk je podstatne menej.
Vráťme sa do obdobia spred dvadsiatich rokov. V akom životnom období ste sa nachádzali?
Zuzka: Bola som zamestnaná na Novej scéne a mala som ročného syna Tomáša. Vtedy bola u nás moja mama a dávala nám naňho pozor, pretože môj bývalý manžel chodil na rôzne mítingy, dosť cestoval a ja som sa zasa zúčastňovala na besedách. Stretávali sme sa, bolo medzi nami cítiť obrovskú súdržnosť, nadšenie, eufóriu. Bolo to dosť adrenalínové obdobie, ale veľmi pekné. Často si spomínam na rozhovory s mamou, keď mi rozprávala, ako niečo podobné prebiehalo v 68. roku. Bola mladá a tiež mala strach o rodinu, deti, no zároveň aj veľké odhodlanie urobiť všetko pre to, aby vojská od nás odišli. Vždy mala slzy v očiach, keď sme sa dostávali o krok ďalej. Nepripúšťala som si, že by nežná revolúcia nezvíťazila, ale po takýchto rozhovoroch s mamou som, samozrejme, rozmýšľala, čo by sa stalo, keby tomu tak nebolo. Našťastie sa jej obavy nesplnili.
Mali by ste odvahu postaviť sa na tribúnu, ako to spravili počas nežnej revolúcie niektorí vaši kolegovia?
Zuzka: Veľmi som obdivovala Milana Kňažka, aký bol odvážny. Neviem, či by som tú odvahu nabrala ja... Asi by som nešla ani do politiky, lebo mám pocit, že sa do istých vecí nerozumiem. Politika je o kompromisoch a neviem, či by sa mi v istých situáciách páčili.
Po revolúcii ste v roku 1990 odišli na voľnú nohu. Mali ste viac či menej hereckých príležitostí?
Zuzka: Omnoho menej. Prestalo sa nakrúcať, prestali sa vyrábať inscenácie v televízii. V tom období som čakala druhého syna a vzťahy v divadle sa pre mňa akosi zvláštne kryštalizovali, tak som si povedala, že radšej pôjdem na voľnú nohu. Prišlo však deprimujúce a stresujúce obdobie, keď som takmer štyri roky na javisku nestála. Keď mal Lukáš osem mesiacov, dostala som ponuku nakrúcať jedenásťdielny televízny seriál Škriatok a krátko nato prišla prvá telenovela Jednoducho Mária. Dabovala som tam hlavnú postavu, ktorá mi priniesla veľkú popularitu. Dokonca som získala v ankete časopisu Slovenka cenu Žena roka. Veľmi mi však chýbalo divadlo. Dočkala som sa ho, keď mi v Divadle West ponúkli účinkovanie v hre Nevera po americky. Takto som sa vrátila na javisko.
Ako sa pozerajú na vašu popularitu synovia?
Zuzka: Sú s tým zmierení a naučili sa s tým žiť.
Už odpustili neveru svojmu otcovi?
Zuzka: So Štefanom sa stretávajú, komunikujú spolu – funguje medzi nimi vzťah otec a syn...
Vy ste Štefanovi odpustili?
Zuzka: Človek by mal vedieť ľuďom odpúšťať, ale ešte asi potrebujem istý čas...
Veľa manželských párov sa k sebe po čase vrátilo. Vedeli by ste si to predstaviť?
Zuzka: Na túto otázku neviem vôbec odpovedať, lebo momentálne mám pocit, že nikdy. Život ma však naučil nehovoriť toto slovo, pretože často vám prinesie nečakané situácie. Momentálne si hovorím – nie, ale bohvie, čo čas ešte prinesie...
Je pravda, že sa už nechcete vydať?
Zuzka: Myslím si, že dvadsaťdva rokov stačilo... Už som si to vyskúšala, je to fajn, ale momentálne mi vyhovuje spôsob života, aký vediem.
Váš starší syn, ktorý študuje manažment hotelových zariadení v hotelovej škole v Piešťanoch, má už dlhšie vážnu známosť... Nehrozí vám, že budete čoskoro babičkou?
Zuzka: Všetko je možné, ale aj s Katkou sú ambiciózni ľudia, ktorí chcú doštudovať, trochu ešte pocestovať a až potom si založiť rodinu. Preto verím, že babičkou ma urobia podstatne neskôr, hoci sa na to teším.
Mladší syn Lukáš, ktorý študuje na súkromnom gymnáziu, istý čas koketoval s herectvom, ale vraj ho to prešlo... Je to daň za popularitu rodičov?
Zuzka: Určite, to ho definitívne presvedčilo, najmä keď sa pretriasalo v médiách naše manželstvo... Povedal mi, že mu to za to nestojí.
Vraj ste sa práve sťahovali do nového domu...
Zuzka: Áno, už dva týždne bývame v novom dome v Krasňanoch. Máme ešte nevybalené škatule, spávame na zemi, čaká nás zariaďovanie, ale tešíme sa z toho. Odporúčala by som takúto zmenu každému. Cítim, ako keby som sa naplno nadýchla a odpichla sa od vlastného dna. A čo je podstatné, k novému bývaniu ma neviažu žiadne spomienky.
Blížia sa Vianoce. Budete ich prežívať v novom dome bez partnera alebo už do vášho života niekto vstúpil?
Zuzka: Minulý rok bola u nás moja rodina z Košíc, plánovala som ich pozvať aj tieto Vianoce, ale asi nestihneme doplniť postele... Pravdepodobne budeme sami.
Chystáte aj pre Štefana darček?
Zuzka: Nie, ale deti, tak ako minulý rok, určite niečo nachystajú.
Čo vás čaká v budúcom roku?
Zuzka: Splatiť úver na dom, ktorý pohltil všetky moje financie, takže chvíľu si musím dať prestávku aj v cestovaní s kamarátkami...
