Zuzana Tlučková a jej divadelné trapasy [2002]

Zuzka: Ešte som sa na javisku nevyzliekla,raz už to bolo na spadnutie,ale nakoniec sme sa s režisérom dohodli,že to nie je nevyhnutné.Ak si to raz bude hra žiadať,prosím.Raz sa mi stalo v divadle,môj divadelný partner hral muža,ktorý sa chce milovať,ja som hrala ženu,ktorá nič také nechce.Odrazu som mala sukňu pri nohách.Stála som tam v pančuchách a nohavičkách.Nikdy som nebola tak bleskovo oblečená.

Zuzka: Raz som hrala v úzkych strečových oranžových nohaviciach,k tomu blúzka sa strapcami,korálky,náramky,oranžová parochňa.Ked sa mi podarilo pribrať a vedela som,že ma čakajú oranžové nohavice,mala som malú dušičku.Od mojej postavy sa totiž očakávalo,že budem hyperaktívne behať,váľať sa po javisku,ako to už hipíci robievajú.Raz mi v jednej z tých chvíľ praskol zips a nebolo ľahké maskovať to po celý čas pred divákmi.

Zuzka: Sú kostýmy,pred ktorými nevečeriam.V predstavení Krehká nežnosť hrám prostitútku.Zhodou okolností som to bola ja,ktorá som búšila do vytvarníčky,aby mi navrhla čo najreálnejší kostým.Ak už mám tancovať pri tyči,nech sa podobám dámam,ktoré sa týmto spôsobom živia.Tancujem tam v body a svoju problémovú časť som vyriešila tak,že som si obliekla kratšie nohavičky obšité flitrami.Raz som však vyšla na scénu a z hľadiska som zreteľne počula: Ježišmária!V takých chvíľach rozmýšľam,či môj kostým predsa len nie je príliš odvážny.

Zuzka: Po predstavení zo seba zhodím kostým a nalíčená bežím domov.Ked sa však neponáhľam,rada si dám s kolegami dole v bufete pohár džúsu.Už sa teším na vianočné trhy,kam tradične po práci vyrážame na horúci grog.

Zuzana Tlučková Vždy som túžila po dievčatku [2007]

Kým mnohé manželské alebo partnerské páry sa vyrovnávajú s bezdetnosťou, Zuzana Tlučková má dvoch synov a dokonca jej pribudne, hoci iba v obľúbenom seriáli Susedia, dcéra Milka.

Túžili ste po dcére aj v skutočnom živote?
Zuzka: Keď sa nám narodil ako prvý Tomáško, môj manžel bol nesmierne hrdý, že má syna a ja, šťastná mama, som si povedala: Prvý bude chlapček a druhé dievčatko... Nemala som teda vybraté ani chlapčenské meno, keď sa mal narodiť druhý syn Lukáš, lebo som celých deväť mesiacov tvrdila, že to bude dievča. Musím však povedať, keď mi po všetkých tých komplikáciách pri jeho príchode na svet povedali, že je to chlapec, bolo mi to úplne jedno. Len som sa o neho bála, aby bol zdravý a aby po ťažkom pôrode, ktorý prekonal, nemal žiadne následky. Je teda pravda, že som po dcére túžila, ale takisto je pravda, že my už dcéru máme. Linda, zo Števovho prvého manželstva, je s nami od jej štyroch rokov a hoci žije s matkou, po svadbe som sa o ňu starala aj ja. A tiež je pravda, že hoci som po biologickej dcére, v ktorej by som sa neskôr videla, veľmi túžila, mojich dvoch chlapcov by som nevymenila za nič na svete.

Chalani dnes majú devätnásť a trinásť rokov. Už vedia, čím chcú byť?
Zuzka: Starší Tomáš je introvert, zatiaľ najviac inklinuje k počítačom a ešte sa stále rozhoduje, čo by chcel a vedel v živote robiť. Keďže najčastejšie po príchode zo školy sa zatvorí vo svojej izbe, my z neho musíme ťahať slová a už pri jeho jednovetnej odpovedi si hovoríme, ako dobre sme si pokecali, momentálne neviem, v akom štádiu rozhodovania sa nachádza. Hovorím si, že je to vek, obdobie puberty, chápem to, ale niekedy ma to dosť trápi. Mladší Lukáš je mimoriadne ukecaný, je to šoumen, zabávač celej triedy a školy – až je to niekedy na škodu. Zbožňuje divadlo a najradšej so mnou chodí do zákulisia, aby videl, či sa tam stane, čo sa nemá stať. Veľmi by chcel účinkovať či už v divadle alebo v televízii, v jeho prípade sa asi vyzrážali naše herecké gény, no ja dúfam, že ak nastane čas rozhodovania sa, čo ďalej, nájde si nejaké civilnejšie povolanie.

Po kom ste zdedili komediálny talent vy?
Zuzka: Myslím, že to bolo po mojich rodičoch, hoci veľký komediálny talent má aj môj brat. V kuse sa pri ňom smejem. Povolaním je záchranár a vyžaruje pozitívnu energiu. Čo sa týka rodičov, vedeli sa veľmi dobre dopĺňať. Keď sme konečne naškriabali aj s veľkými pôžičkami peniaze na našu škodovku, zbožňovala som víkendy, keď mama vytiahla sto korún a povedala otcovi: Tu máš na benzín a povoz nás. My sme s bratom vtedy sedeli vzadu, ona spievala a otec, humorne naladený, jej do pesničky stále niečo smiešne rozprával. My sme sa s bratom pučili od smiechu a hoci sme boli veľmi skromne vychovávaní – otec bol maliar natierač a mama úradníčka – som obom veľmi vďačná za šťastné a bezstarostné detstvo.

Na fotografiách s Milkou vyzeráte ako jej staršia sestra. Aj pod váš stále mladistvý výzor sa podpísala genetika?
Zuzka: Určite, aj môj otec vyzerá ako môj brat. Má neuveriteľnú kondíciu, napriek tomu, že sa o seba nikdy príliš nestaral. Možno je to aj tým, že ako maliar stále behal na tých rebríkoch, vláčil vedrá s farbami a chodil radšej peši ako električkou. Bude mať sedemdesiat a má svoje zuby, a tak dúfam, že geneticky som do jeho fajty. Čo pre seba robím? Priznám sa, že to, čo hollywoodske hviezdy, určite nie. Nemám na to čas ani peniaze. Snažím sa dvakrát do týždňa cvičiť vo fitnescentre, ak mám čas, idem na prechádzku s našimi dvoma psami, raz za rok si doprajem masáž a vtedy si hovorím, prečo si to len nedoprajem častejšie. Ale vždy ostane iba pri sľuboch. Ak je teplejšie, rada jazdím na bicykli, veľmi by som privítala cyklistické chodníky v Bratislave. A trištvrte hodiny mi trvá, kým prejdem peši k divadlu West alebo na Novú scénu, kde hrávam.

Sitkom Susedia, ako občas humorne prehodíte, spôsobil vo vašom živote zmŕtvychvstanie.Vrátili ste sa naspäť do hereckého života, hoci to so sebou nesie pozitívne i negatívne stránky. Na populárnej dvojici sa dá napríklad mediálne dobre zarábať. Aký je to pocit, keď sa z titulných stránok novín dozvedáte, že sa rozvádzate?
Zuzka: Vzhľadom na to, aké články a fotografie o našom manželstve povychádzali, nechcela by som o súkromí príliš hovoriť. Možno iba to, že sme s manželom prešli rôznymi skúškami, ktoré nás k sebe ešte viac zomkli. V našom vzťahu už možno nie je vášeň, ale tá koniec-koncov vyprcháva asi v každom po dvadsiatich rokoch spolunažívania a riešenia každodenných problémov. Je v ňom ale vzájomná úcta založená na tolerancii, kompromisoch a priateľstve. Obidvaja máme vzor v manželstvách našich rodičov, vieme, čo je to zodpovednosť voči sebe aj voči deťom a ja som vďačná, keď máme na seba aspoň chvíľu čas. Je pravda, že nám na sebe už občas aj nejaké veci prekážajú. Ja viem napríklad, že Števo je impulzívny a vie ho vytočiť čokoľvek v televízii, ale vzápätí sa upokojí. Keby týchto našich malých slabostí nebolo, asi by mi to chýbalo. Sme spolu a ak by sme od seba odišli, mala by som pocit, akoby mi niekto odrezal ruku.

Zuzana Tlučková Žena roka 2009

VERNÁ MANŽELKA

Manželstvo Zuzany a Štefana trvalo 22 rokov. Po jeho boku stála neotrasiteľne a za každých okolností až do roku 2007. I keď prežili aj búrky, vždy si problémy vyriešili za zatvorenými dverami. Ich kríza preto verejnosť šokovala. Zuzana bola druhou Skrúcaného manželkou a porodila mu dvoch synov.

BOLA OPOROU

Najviac Skrúcanému pomohla po tragickej dopravnej nehode v roku 2004, keď herec na priechode pre chodcov v Považskej Bystrici zabil 73-ročnú chodkyňu. Prestal sa ukazovať na verejnosti, odmietal pracovné ponuky. Zuzana sa stala živiteľkou rodiny, no samotný vzťah zabávača a herečky to posilnilo. Neoblomne ho obhajovala pred médiami a snažila sa očistiť jeho povesť, čo sa jej istým spôsobom aj podarilo a na celú nešťastnú udalosť verejnosť časom zabudla.

DÁMA ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ

Úspešná a divákmi obľúbená herečka vždy pôsobí ako dáma. Je vždy upravená, dobre oblečená a pozitívne naladená. Takú ľudia poznajú Zuzanu Tlučkovú. Ani po rozvode sa neunáhlila v ostrých vyjadreniach na adresu svojho exmanžela a najmä jeho mladej milenky a zachovala si určité dekórum. Nevyhľadávala pomstu, nepretŕčala sa s novými milencami a nedávno sa dokonca so Skrúcaným objavila aj v televíznej talkshow.

Všetky pády s ňou prežívala jej najlepšia priateľka Marta Sládečková.

Zuzana Tlučková Prelomový rok 2009

Rok 2009 bol pre herečku Zuzanu Tlučkovú prelomový. Kúpila si nový dom a v októbri sa so synmi definitívne presťahovala z toho, v ktorom roky bývala so svojím exmanželom Štefanom Skrúcaným.

Zuzka: „Som veľmi spokojná, je to balzam pre srdce i dušu," prezradila herečka, ktorá má neďaleko domu lesopark, takže radosť majú aj jej dvaja štvornohí miláčikovia.

Zuzane sa darilo aj v práci. Hoci koncom roka skončil seriál Kutyil, v ktorom hrala, teší sa z toho, že sa na divadelných doskách opäť stretla so svojou najlepšou kamarátkou Martou Sládečkovou.
Zuzka: „S Martou sme v denno-dennom kontakte, aj keď nespolupracujeme. No robí sa nám spolu veľmi dobre, takže ak máme takú príležitosť, vždy sa z nej tešíme."

Dámy, ktoré si už roky užívajú spoločné dovolenky, strávili spolu aj minuloročného Silvestra.
Zuzka: „Do poslednej chvíle som si myslela, že sa s rokom 2009 rozlúčim vo svojom novom dome. No chlapci si k nám pozvali kamarátov a kamarátky a stále pokukovali, kam by som mohla na Silvestra ísť ja. Tak som zavolala Marte a vybrali sme sa na wellnes pobyt do Piešťan. Užili sme si masáž lávovými kameňmi, masáž nôh a odskočili sme si aj na Martinu chalupu na Myjavské kopanice. To bolo o čosi bujarejšie ako náš pokojný Silvester," smeje sa pôvodom Košičanka, ktorá však vraj východniarsky tréning v pití nemá. „Neviem piť. V tom má Marta oproti mne navrch. Ale celkom som to zvládla."

Najmilšie prekvapenie čakalo na herečku doma po návrate z pobytu.
Zuzka: „Obávala som sa, v akom stave nájdem po párty chlapcov dom. Ale veľmi sa snažili, takže som im sľúbila, že ho dostanú aj na budúci rok," dodáva herečka, ktorá sa so svojou kamarátkou už teraz obzerá po letnej dovolenke.

Zuzana Tlučková So všetkým si poradím aj sama [2009]

Zuzka: Nepripúšťala som si, že by nežná revolúcia nezvíťazila, ale po rozhovoroch s mamou som, samozrejme, rozmýšľala, čo by sa stalo, keby tomu tak nebolo ako v 68. roku. Našťastie sa jej obavy nesplnili...Takto si zaspomínala na november ‘89 herečka ZUZANA TLUČKOVÁ, ktorá, paradoxne, takmer po dvadsiatich rokoch začína celkom nový život. Ako ho zvláda?

Nedávno mala v Dome kultúry Ružinov premiéru tragikomédia Neila Simona Domáce väzenie, kde sú vašimi hereckými partnermi Jozef Vajda, Zdena Studenková, Marta Sládečková a Peter Sklár. Hráte tu sestru hlavného predstaviteľa, ktorý prišiel nečakane o prácu, následkom čoho sa zrútil. Momentálne sme v období hospodárskej krízy. Ste na také niečo pripravená?

Zuzka: Keďže som na voľnej nohe, už som prežila aj obdobia, keď bolo práce menej alebo nebola žiadna. Vtedy ma to prinútilo zamyslieť sa, čím by som sa uživila, ak by som prišla o herecký chlebík. Mám kamarátky, ktoré sú podnikateľky, a tak som sa ich preventívne spýtala, či by ma zamestnali. Súhlasili, takže toto sú moje zadné vrátka...

Mali ste v rodine podobný prípad, keď prišiel niekto nečakane o prácu?
Zuzka: Nie. Keďže moja najbližšia rodina sú otec, ktorý je už na dôchodku, a brat má prácu – robí záchranára, tak to prežívam relatívne pokojnejšie. Nedávno mi však volala jedna pani, ktorá prišla o prácu a chcela sa u mňa zamestnať. Vysvetlila som jej, že to nie je možné, že v domácnosti to zatiaľ stíham sama...

Napriek tomu, že ste na voľnej nohe, mám pocit, že práce nemáte málo. Veľa dabujete, hosťujete v divadle, hráte v televízii...
Zuzka: Mojím takpovediac domovským divadlom je Divadlo West, kde hrám asi jedenásť rokov. Účinkovala som napríklad v Mandarínkovej izbe, v hre S pyžamom alebo bez, Hľadá sa nový manžel, Dokonalá lúpež, kde som stvárnila vrahyňu. Na Novej scéne dohrávam Na skle maľované – na Silvestra by mala byť derniéra. V televízii som účinkovala v seriáloch Susedia, Priateľky, zostal mi sitcom Kutyil s. r. o., ktorý sa však v premiére bude vysielať už len do konca roka. Samozrejme, mrzí ma to, pretože som si na Kutyila zvykla. Bol to pre mňa zároveň istý mesačný príjem, ale najmä som tam bola s ľuďmi, ktorých mám rada. Hovorím si však, že tam, kde sa niečo končí, zároveň sa aj začína, a už mi zostáva len dúfať, že so mnou budú počítať aj v nových projektoch.

Niektorí kolegovia však takto neuvažujú. Napríklad Hana Gregorová účinkuje aj v Paneláku, aj v seriáli Odsúdené, Diana Mórová v Paneláku aj v seriáli Keby bolo keby...
Zuzka: Som prekvapená, že v seriáli Panelák alebo Keby bolo keby, ktoré tiež pripravuje Andy Kraus, sa pre vás nenašla nejaká postavička... Myslím si, že je to logické a asi by sa nehodilo, keby som paralelne išla v dvoch seriáloch v tej istej televízii...To sa dá seriálu Keby bolo keby ako jediné vytknúť. Som ním nadšená a netajím, že by som si v ňom rada zahrala. Na druhej strane sa však kolegom nečudujem, lebo náš herecký chlebík je labilný.

Dlhší čas vás obchádza najmä film...
Zuzka: Je pravda, že som dlho nehrala v žiadnom filme, no dlho sa ani nerobili. Kedysi som nechápala kolegyne, ktoré nariekali, keď dosiahli vek okolo 45-50 rokov. Dnes som v zrelom veku aj ja a cítim, že tých ponúk je podstatne menej.

Vráťme sa do obdobia spred dvadsiatich rokov. V akom životnom období ste sa nachádzali?
Zuzka: Bola som zamestnaná na Novej scéne a mala som ročného syna Tomáša. Vtedy bola u nás moja mama a dávala nám naňho pozor, pretože môj bývalý manžel chodil na rôzne mítingy, dosť cestoval a ja som sa zasa zúčastňovala na besedách. Stretávali sme sa, bolo medzi nami cítiť obrovskú súdržnosť, nadšenie, eufóriu. Bolo to dosť adrenalínové obdobie, ale veľmi pekné. Často si spomínam na rozhovory s mamou, keď mi rozprávala, ako niečo podobné prebiehalo v 68. roku. Bola mladá a tiež mala strach o rodinu, deti, no zároveň aj veľké odhodlanie urobiť všetko pre to, aby vojská od nás odišli. Vždy mala slzy v očiach, keď sme sa dostávali o krok ďalej. Nepripúšťala som si, že by než­ná revolúcia nezvíťazila, ale po takých­to rozhovoroch s mamou som, samozrejme, rozmýšľala, čo by sa stalo, keby tomu tak nebolo. Našťastie sa jej obavy nesplnili.

Mali by ste odvahu postaviť sa na tribúnu, ako to spravili počas nežnej revolúcie niektorí vaši kolegovia?
Zuzka: Veľmi som obdivovala Milana Kňažka, aký bol odvážny. Neviem, či by som tú odvahu nabrala ja... Asi by som nešla ani do politiky, lebo mám pocit, že sa do istých vecí nerozumiem. Politika je o kompromisoch a neviem, či by sa mi v istých situáciách páčili.

Po revolúcii ste v roku 1990 odišli na voľnú nohu. Mali ste viac či menej hereckých príležitostí?
Zuzka: Omnoho menej. Prestalo sa nakrúcať, prestali sa vyrábať inscenácie v televízii. V tom období som čakala druhého syna a vzťahy v divadle sa pre mňa akosi zvláštne kryštalizovali, tak som si povedala, že radšej pôjdem na voľnú nohu. Prišlo však deprimujúce a stresujúce obdobie, keď som takmer štyri roky na javisku nestála. Keď mal Lukáš osem mesiacov, dostala som ponuku nakrúcať jedenásťdielny televízny seriál Škriatok a krátko nato prišla prvá telenovela Jednoducho Mária. Dabovala som tam hlavnú postavu, ktorá mi priniesla veľkú popularitu. Dokonca som získala v ankete časopisu Slovenka cenu Žena roka. Veľmi mi však chýbalo divadlo. Dočkala som sa ho, keď mi v Divadle West ponúkli účinkovanie v hre Nevera po americky. Takto som sa vrátila na javisko.

Ako sa pozerajú na vašu popularitu synovia?
Zuzka: Sú s tým zmierení a naučili sa s tým žiť.

Už odpustili neveru svojmu otcovi?
Zuzka: So Štefanom sa stretávajú, komunikujú spolu – funguje medzi nimi vzťah otec a syn...

Vy ste Štefanovi odpustili?
Zuzka: Človek by mal vedieť ľuďom odpúšťať, ale ešte asi potrebujem istý čas...

Veľa manželských párov sa k sebe po čase vrátilo. Vedeli by ste si to predstaviť?
Zuzka: Na túto otázku neviem vôbec odpovedať, lebo momentálne mám pocit, že nikdy. Život ma však naučil nehovoriť toto slovo, pretože často vám prinesie nečakané situácie. Momentálne si hovorím – nie, ale bohvie, čo čas ešte prinesie...

Je pravda, že sa už nechcete vydať?
Zuzka: Myslím si, že dvadsaťdva rokov stačilo... Už som si to vyskúšala, je to fajn, ale momentálne mi vyhovuje spôsob života, aký vediem.

Váš starší syn, ktorý študuje manažment hotelových zariadení v hotelovej škole v Piešťanoch, má už dlhšie vážnu známosť... Nehrozí vám, že budete čoskoro babičkou?
Zuzka: Všetko je možné, ale aj s Katkou sú ambiciózni ľudia, ktorí chcú doštudovať, trochu ešte pocestovať a až potom si založiť rodinu. Preto verím, že babičkou ma urobia podstatne neskôr, hoci sa na to teším.

Mladší syn Lukáš, ktorý študuje na súkromnom gymnáziu, istý čas koketoval s herectvom, ale vraj ho to prešlo... Je to daň za popularitu rodičov?
Zuzka: Určite, to ho definitívne presvedčilo, najmä keď sa pretriasalo v médiách naše manželstvo... Povedal mi, že mu to za to nestojí.

Vraj ste sa práve sťahovali do nového domu...
Zuzka: Áno, už dva týždne bývame v novom dome v Krasňanoch. Máme ešte nevybalené škatule, spávame na zemi, čaká nás zariaďovanie, ale tešíme sa z toho. Odporúčala by som takúto zmenu každému. Cítim, ako keby som sa naplno nadýchla a odpichla sa od vlastného dna. A čo je podstatné, k novému bývaniu ma neviažu žiadne spomienky.

Blížia sa Vianoce. Budete ich prežívať v novom dome bez partnera alebo už do vášho života niekto vstúpil?
Zuzka: Minulý rok bola u nás moja rodina z Košíc, plánovala som ich pozvať aj tieto Vianoce, ale asi nestihneme doplniť postele... Pravdepodobne budeme sami.

Chystáte aj pre Štefana darček?
Zuzka: Nie, ale deti, tak ako minulý rok, určite niečo nachystajú.

Čo vás čaká v budúcom roku?
Zuzka: Splatiť úver na dom, ktorý pohltil všetky moje financie, takže chvíľu si musím dať prestávku aj v cestovaní s kamarátkami...