nečakané sklamanie. Obľúbená herečka Zuzana Tlučková [46] však nie je z tých, ktoré padnú na kolená a nevládzu vstať. Ako tvrdí – stalo sa, ale život ide ďalej a určite má pre ňu pripravené ešte mnohé pekné veci. A medzi nimi aj lásku.Keď sme si dohovárali tento rozhovor, povedali ste, že ak zvládnete rozvod, prídete. Ste tu, takže ste ho zvládli, čo isto nebolo ľahké. Ako ste to celé prežívali?
Zuzka: Nebolo to jednoduché. Naše manželstvo trvalo zopár rokov, prežili sme spolu všeličo. Možno je to paradox, ale po rozvode mi spadol kameň zo srdca. Uľavilo sa mi a cítim sa prekvapujúco veľmi dobre. Mali ste aj chvíle, keď ste si poplakali? Priznám sa, že víkend pred rozvodom som v podstate preplakala. Bolo mi ľúto za tým, čo odchádza. Bolo mi ľúto mojej rodiny, pretože som sa ju snažila udržať. Na druhej strane si nemôžem vyčítať, že som neurobila všetko pre to, aby som ju udržala.
No i napriek tomu to nevyšlo. Vyrovnali ste sa s tým?
Zuzka: Myslím si, že všetko je tak, ako má byť. Mám za sebou jednu, nie krátku etapu života, v ktorej som prežila aj pekné obdobia. Potvrdilo sa mi tvrdenie – Čo ťa nezabije, to ťa posilní. A keďže som mierna optimistka, nehádžem flintu do žita, ale čakám na ďalšie životné výzvy.
Neobávate sa toho, ako to ako matka dvoch synov sama všetko zvládnete?
Zuzka: Synovia sú už veľkí. Starší je dospelý. Mladší ide síce do puberty, ale počas ťažkých chvíľ som zistila, že vnútorne dozrel. Vôbec sa nebojím, že zostanem s nimi sama. Koniec koncov som bola s nimi sama celé manželstvo, pretože manžel veľa cestoval. Nemám pocit, že by sa niečo radikálne zmenilo.
Po viac ako dvadsiatich rokoch manželstva ste zostali len s deťmi. Netrápi vás myšlienka, že keď sa chalani jedného dňa osamostatnia, zostanete sama?
Zuzka: Nie. Mám pocit, že momentálne som vnútorne taká vyprahnutá, že si ani neviem predstaviť nejaký vzťah. Je rozdiel byť sama a osamelá. A osamelá určite nebudem, pretože mám synov. Starší má už priateľku, stále máme plný dom kamarátov. Robíme si spoločný program, takže vôbec sa nebojím budúcnosti.
Aký typ muža je pre vás zaujímavý?
Zuzka: Teraz žiadny. Asi si musím trošku vydýchnuť. Je to pre mňa príliš čerstvé. Mám výborných kamarátov v kruhu kolegov aj mimo brandže, s ktorými sa rada stretnem a porozprávam, ale platí tu obligátna fráza: „Ešte nie som pripravená na nový vzťah.“ Ale neskôr sa mu nebudete brániť. Nie. Hovorí sa, že láska kvitne v každom veku, a ešte by som rada zažila motýle v žalúdku, chvíle, keď nemôžete v noci od lásky spať, nemôžete jesť a myslíte iba na dotyčného muža. Uvidíme, čo prinesie život.
Na internete som si čítala diskusie o vašich problémoch a väčšinou boli pozitívne. Pomôže vám, keď viete, že neznámy človek vás podporuje?
Zuzka: Všetko som to veľmi citlivo vnímala. Prežívala som obdobie, keď sa mi rúcal svet a ako známa osoba som si svoju drámu neprežívala v súkromí, ale verejne. Najhoršia bola bezmocnosť, keď nemôžete ochrániť deti, ktoré zažívajú rozpad rodiny. Každý náznak podpory, sympatie či len úsmev neznámych ľudí ma veľmi povzbudil a pomáhal mi preklenúť to obdobie.
Problémy v partnerskom vzťahu nám vždy dajú zabrať. Boli ste vy tá silná, ktorá podporovala synov, alebo ste potrebovali pomoc a podporu aj od nich?
Zuzka: Deti sú úžasné a často máte pocit, že ich treba chrániť a o mnohých veciach pred nimi radšej nehovoriť. No sú aj veľmi citlivé, vnímavé a inteligentné a priznávam, že mi boli veľkou oporou.
Pomohli vám aj kamarátky?
Zuzka: Áno, telefonovali mi, stáli po mojom boku a som im za to veľmi vďačná.
Istým druhom odreagovania sa bola zrejme aj dámska jazda do Ameriky na konci minulého roka. Pomohla vám aspoň na chvíľu zabudnúť?
Zuzka: Celé to vzniklo spontánne. Bibiana Ondrejková sa spýtala, či má ísť do Ameriky bez svojich malých dcér. Povedala som jej, že deti ten týždeň vydržia a ona bude mať zážitky na celý život. Popritom som si vzdychla, ako rada by som s nimi šla. A Biba na to – poď! Povedala som dobre a tým sa to skončilo. A zrazu sa mi Biba ozvala, že sa odlieta 16. októbra. Lenže vtedy som nakrúcala a nemohla som ísť. Biba zareagovala okamžite a zohnala letenky na 18. októbra. Bola som šťastná. Nikdy som v Amerike nebola a naozaj som si to užila.
Páčilo sa vám tam?
Zuzka: New York bolo úžasný. Nabil ma nesmiernou energiou, pocitom spokojnosti, šťastia, radosti, nehovoriac o tom, že som tam nakúpila celej rodine kopu darčekov. Veľmi mi to pomohlo, oddýchla som si aj psychicky a vrátila som sa s pozitívnymi zážitkami. A práve dnes som dostala esemesku, že na jar sa koná Rím. Dúfam, že to vyjde a že sa opäť stretneme ja, Biba, Katka Brychtová a Zuzka Vačková.
Vráťme sa ešte k problémom, ktoré nás ženy trápia. Potrebujete sa o nich rozprávať, alebo ich riešite sama?
Zuzka: Ako kedy. Niekedy zoberiem psov a idem na prechádzku, snažím sa utriediť si myšlienky, prevetrať si hlavu a predýchať mnohé veci. Naučila som sa, že nič netreba riešiť zahorúca a mnohé veci vyrieši čas. Ale niekedy, keď je už pretlak emócií a neviem si s tým rady, mám pocit, že keď sa vyrozprávam, bude mi lepšie.
Mnohým ženám v ťažkých chvíľach pomáhajú drobné radosti ako nákupy. Tiež to občas riešite tak typicky žensky, že si kúpite niečo pekné a hriešne drahé?
Zuzka: Samozrejme. Už som si dávno kúpila darček k narodeninám. Taký drahý dar som ešte nikdy nedostala. Aj som mala chvíľu výčitky svedomia, ale synovia mi povedali, že si to zaslúžim. Bola to moja náplasť na bolesť.
Zdá sa, že synovia vám robia radosť. Starší Tomáš sa vraj vydal na hereckú dráhu.
Zuzka: To nie je pravda. Síce účinkuje vo filme, ale len preto, že ho oslovil jeho priateľ Jakub Kroner. Tomáš sa nerád zviditeľňuje, ale keďže ho Jakub prehováral, že ide iba o minirolu takmer bez slov a vie si ho tam predstaviť ako malého mafiána, nechal sa ukecať. Ale určite nepôjde v našich šľapajach. Nemá k tomu sklony ani chuť.
A mladší Lukáš? O ňom ste hovorili ako o potenciálnom pokračovateľovi rodinnej tradície.
Zuzka: Aj on si to zrazu rozmyslel a povedal, že hercom nechce byť.
Prečo?
Zuzka: Po medializácii, ktorá bola spojená s našou rodinou, si povedal, že mu to za to nestojí. Možno si to ešte rozmyslí, veď má iba štrnásť rokov.
Potešilo by vás, keby bol hercom?
Zuzka: Bola by som rada, ak by robil robotu, ktorá ho teší a napĺňa. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby človek robil to, čo má rád. Je to predpoklad na to, aby bol šťastný.
Takže vás práca baví.
Zuzka: Mimoriadne. Teší ma, že sa začalo nakrúcať, že sa robia pôvodné seriály a sitkomy, že sa herci dostávajú na televíznu obrazovku, pretože to, aby ich ľudia poznali, je nesmierne dôležité. Ak vás poznajú z televízie, prídu na vás aj do divadla. Som rada, že mnohí mladí herci majú príležitosť sa zviditeľniť a dokázať, čo je v nich.
Pripravujete nový seriál, v ktorom vás diváci uvidia?
Zuzka: Jeden sitkom je v štádiu príprav. Scenár by mal písať Stano Gurka a hlavné postavy – priateľky, by som mala stvárniť ja a Marta Sládečková. Moja postava žije s matkou a Martina so svojou vnučkou. Stret generácií a ich rozdielne videnie sveta by mali vytvárať vtipné momenty a scény.
Ako herečka ste na voľnej nohe. Máte toľko ponúk, že vám stačia k spokojnosti?
Zuzka: Ak by sa začal robiť tento nový sitkom, bola by som spokojná. Zatiaľ ma finančne istí divadlo, hrám v niekoľkých predstaveniach, ktoré ma dokážu zabezpečiť. Uvidím, ako sa to bude do budúcna vyvíjať. Istým spôsobom je príjemné, že sama rozhodujem o svojej robote a aj o voľnom čase, ale zase keď nie je robota, nie sú, žiaľ, ani financie. Zatiaľ je to však v pohode.
Chodíte na kastingy, alebo si myslíte, že ste toho už ukázali dosť, a ak vás budú chcieť, oslovia vás sami?
Zuzka: Bola som aj na kastingoch, najmä pokiaľ ide o dabing kreslených Disneyho filmov. Pri nich výber hercov schvaľujú až v Amerike. Absolvovala som aj kastingy na televízne seriály a filmy.
Aká to bola pre vás skúsenosť?
Zuzka: Kasting je temer vždy spojený s tým, že režisér hľadá určitý typ. Často to nie je o tom, či ste dobrá alebo zlá herečka, ale o tom, či sa typovo hodíte na danú rolu. Na poslednom kastingu som bola v Prahe iba preto, aby ma mali v databáze, ak budú v budúcnosti hľadať taký typ herečky, ako som ja.
Nie je vám tak trochu ľúto, že vás vnímajú ako komediálnu herečku a nemôžete svoje kvality ukázať aj v dramatickej polohe?
Zuzka: Zvykla som si na to. Ak ma ľudia chceli vidieť aj v niečom vážnejšom, mali možnosť v divadle v hre Posledný z milencov, kde som hrala s Michalom Dočolomanským. Nechcem proti tomu nejako bojovať, ani sa tváriť, že som aj dramatická herečka. Ak sa nájde režisér, ktorý sa nebude báť mi takúto ponuku dať, myslím si, že ho nesklamem.
