Úspešná herečka a zároveň štyridsiatnička, ktorá sa stotožňuje s filozofiou pro•age.
Zuzka: Nemusíte súperiť so svojim vekom, aby ste sa cítili skvele. Práve toto zrelé obdobie života je vynikajúcou príležitosťou, ako vyskúšať a zažiť niečo nové a vzrušujúce. Aktívna žena je aj atraktívna. Krása nie je limitovaná vekom.
Kedy si začala korčuľovať?
Zuzka: Veľmi hmlisto si pamätám, že keď som mala nejakých sedem - osem rokov, priniesol mi Ježiško pod stromček korčule. Ale druhý rok som z nich vyrástla a nové sa nekonali, pretože na ne neboli peniaze. Preto sú moje korčuliarske základy skutočne veľmi chabé. Napriek tomu, keď sa v Bratislave znovu objavila jazda na kolieskových korčuliach, povedala som si, že ich vyskúšam. No ku kúpe korčulí som sa dostala až pred tromi rokmi a pred dvoma som sa na ne aj konečne odhodlala postaviť.
Kde chodíš korčuľovať?
Zuzka: Korčuľovať chodím tam, kde väčšina Bratislavčanov, na hrádzu.
Čo ti dáva korčuľovanie?
Zuzka: Cítim sa pri ňom slobodná, mladá a šťastná. Vyplavujem tiež kopec adrenalínu, lebo nikdy neviem, či včas zabrzdím . Niekedy ma cez chrániče ani nie je vidieť, ale v niektorých pracovných zmluvách som už dokonca mala aj zákaz jazdy na lyžiach a kolieskových korčuliach.
Stretla si sa pritom s negatívnym postojom okolia?
Zuzka: S negatívnym postojom som sa doposiaľ nestretla, skôr som zaznamenala údiv alebo vrelý súhlas s venovaním sa tomuto športu.
Najkrajšia poklona spojená s tvojim korčuľovaním?
Zuzka: Spočiatku so mnou chodil na korčule aj môj mladší syn a snažil sa ma naučiť i nejaké kúsky. Pri jednom takomto pokuse som skončila na zemi a syn mi zložil ohromný kompliment: „Mami, ale toto dokáže fakt každý!“
Čo je tvojím, zatiaľ nesplneným snom?
Zuzka: Napriek vyššie uvedenému ohodnoteniu, je mojím snom vedieť korčuľovať tak, aby som na korčuliach zvládla cestu do divadla.... Dúfam, že sa mi to v najbližšej päťročnici podarí.