Zuzana Tlučková Wallpaper [2012]

Tlučková a Sládečková si doprajú Vianoce v exotike [dec 2012]

Za oceán sa chystá tento rok aj slovenská herečka Zuzana Tlučková.
Zuzka: Počas divadelnej sezóny si málokedy môžem dovoliť kvôli predstaveniam niekam odcestovať. Niekedy sa dokonca stane, že hrám aj počas sviatkov alebo na Silvestra. Tento rok mám voľno. Prvé predstavenie mám až po desiatom januári.

Slovensko opúšťa iba s priateľkou Martou Sládečkovou. V Amerike budú dovolenkovať s kamarátmi.
Zuzka: Tohtoročné Vianoce strávim v lietadle. Práve na Štedrý večer odlietam na Floridu za mojimi priateľmi. Sama som zvedavá, či vianočnou atmosférou budú dýchať aj letecké spoločnosti, alebo to bude let ako zvyčajne, prezradila Tlučková, ktorá tropické sviatky zažila iba raz.

Zuzka: Väčšinou sme sviatky trávili na Slovensku, na chalupe, najlepšie niekde pri lyžiarskom vleku. Ale asi pred piatimi rokmi sme zmenili tradíciu a po Štedrej večeri som so synmi odletela na Bali. Vrátili sme sa až na Nový rok. Bola to príjemná zmena. Zrazu sme zistili, že sme unikli stresu a príjemne sa vyhriali.

Tlučkovej spolucestujúca Marta Sládečková sa na vianočný let takisto veľmi teší.
Marta: Na Štedrý deň som ešte ni kdy v živote neletela, je to taká kuriozita. Myslím si, že nás rakúska letecká spoločnosť niečím prekvapí. Rakúšania tieto sviatky svätia, takže myslím si, že tam bude aspoň stromček. Inak budem počas deviatich hodín najprv Zuzku upokojovať, lebo sa trochu bojí lietať. Kým vzlietneme, tak ma bude držať za ruku. Potom sa budeme rozptyľovať filmami, knižkami, sudoku a inými vecami. Samo zrejme, že sa budeme aj rozprávať. Vyzerá to tak, že sme stále spolu, ale nie je to pravda. Takže si máme zase čo povedať.

Herečky sa ubytujú u svojich kamarátov, ktorí si na slnečnej Floride kúpili dom. Postarajú sa o ne aj na Silvestra.
Marta: "Necháme sa prekvapiť, čo pre nás vymyslia", smeje sa Sládečková pred odletom na slnečný polostrov, ktorý sa hemží krásnymi ľuďmi. Na odhalené hrude dokonalých adonisov sa rady pozrú obe herečky.

Marta: Jasné, aj preto tam ideme. A možno nielen popozerať. Uvidíme...

Zuzana Tlučková a Detský hospic Plamienok [2012]

Detský hospic Plamienok podporili tajnou lodičkou aj známe tváre!

Myšlienku podporiť pomoc deťom, ktoré majú život limitovaný vážnymi chorobami prišli na prelome septembra aj známe tváre ako Roman Juraško, Jana Lieskovská, Zuzana Tlučková, Juraj Mokrý, Veronika Husárová, Michaela Ňurciková, Soňa Rebrová. Jednou z hlavných úloh všetkých účastníkov podujatia bolo vyhotoviť lodičku s tajným želaním, pustiť ju na vodu a vyjadriť tak podporu tým, ktorým v najťažších chvíľach života poskytuje pomoc nezisková organizácia Plamienok.

Zuzana Tlučková Si život solí humorom [2012]

Nikto nemôže poprieť, že humor k tejto obľúbenej herečke neodmysliteľne patrí. Zahrala si už v nejednom slovenskom sitkome a aj jej rola v Paneláku vie svoje poznámky trafiť presne do čierneho.

"Humor je taká soľ života doslova a do písmena," myslí si Zuzana. A dodáva, že nech to znie akokoľvek morbídne ľudia si nakoniec vedia spraviť srandu aj z vážnych veci, smrť nevynímajúc.

"Do života to patrí, len treba odhadnúť, kedy ho použiť a kedy nie," povedala herečka, pričom dodala, že ak by ju aj okolnosti zaviali iným ako hereckým smerom, zábave by zostala verná.

"Myslím si, že aj keby som nerobila to, čo robím, ten humor by som používala," uzavrela Zuzana.

Humor neodmysliteľne patrí do života herečky Zuzany Tlučkovej.

Zuzana Tlučková Nebála som sa! [2012]

Herečka Zuzana Tlučková už so sebou nenosí ťažké zväčšovacie zrkadlo, bez ktorého sa nevedela nalíčiť.
„Keď som z tašky vyťahovala v divadelnej šatni ťažké, monštruózne zväčšovacie zrkadlo, kolegovia sa zo mňa smiali. Zuzana nabudúce donesie nástenné, uťahovali si zo mňa. Lenže ja som sa bez neho naozaj nevedela poriadne nalíčiť. Po predstavení som ho zbalila a poďme s ním zasa domov, veď aj ráno potrebujem vyzerať k svetu,“ smeje sa herečka a dodáva, že s týmto druhom posilňovania už skončila. Podstúpila totiž operáciu očí, vďaka ktorej už do konca života uvidí na blízko aj do diaľky bez okuliarov.

Okuliare boli všade
Zuzana Tlučková mala problémy s videním nielen do blízka, ale aj do diaľky, preto boli okuliare jej verným spoločníkom. „Nielenže ma príšerne obmedzovali, veď bez nich som neprečítala ani esemesku, alebo keď režisér povedal ,ostrá‘ a mne vypadol text, musela som rýchlo hľadať okuliare, aby som si niečo prečítala,“ hovorí. Aby nemusela stále hľadať, zásobila sa ich peknú kôpku. Jedny boli v kuchyni, druhé v spálni, tretie v obývačke, ďalšie v kabelke a, samozrejme, aj v aute. „Aj tak som ich večne zháňala,“ priznáva pobavene asi chorobu všetkých „okuliarnikov“. Priznáva aj hriech, za ktorý by ju nepochválil žiaden očný lekár: „Keď som si zabudla okuliare a súrne som ich potrebovala, kúpila som si občas aj také v obchodných domoch alebo v drogériách. No čo narobíte, keď potrebujete lupu? Aj takéto psie kusy som robila.“

Inšpiroval ju Kramár
Strach z presbyopickej výmeny šošoviek, teda nelaserovej operácie, pri ktorej jej najskôr očný chirurg odstránil vlastnú šošovku a natrvalo implantoval multifokálnu, vraj nemala. „Absolútnou inšpiráciou bol pre mňa Maroš Kramár, ktorý túto operáciu podstúpil pred pár mesiacmi. Dobre viem, aký je to hypochondrík, veď odpadáva aj z obyčajnej ihly. No a keď mi povedal, že to nebolí, zamyslela som sa... Ale úplne som sa rozhodla asi v momente, keď sme stáli obaja na javisku,“ spomína herečka. „V hre Mandarínková izba, ktorú hráme už celé roky, máme scénku, v ktorej mu podávam preukaz a hovorím: Dovoľte, aby som sa predstavila. Posledných päť rokov si vymýšľal a komolil vety, ale vtedy prečítal všetko od slova do slova. Uvedomila som si: Veď on naozaj vidí.“

Investícia
Zuzana Tlučková, ktorá podstúpila najskôr „opravu“ jedného oka a po týždni zasa druhého, si pochvaľuje, že už na druhý deň si prečítala esemesky a doviezla sa autom na kontrolu. „Pred operáciou sa mi zlomili drahé okuliare, tak som rada, že už nemusím investovať do ďalších. Potrebovala som už vo všetkých zvýšiť dioptrie. Už do optiky nepôjdem,“ pochvaľuje si. Operácia stojí nemalé peniaze, ale výmeny okuliarov rovnako. „Pritom zrak mám opravený navždy, spolieham sa na to, no a ako mi bolo vysvetlené, nemali by sa ma chytať také neplechy, ako je sivý zákal a iné očné choroby, ktoré prináša vek,“ hovorí herečka, ktorá nikdy nenosila kontaktné šošovky. Cudzie teleso by v oku vraj nezniesla.

Zuzana Tlučková sa netají s tým, že okrem súčasnej investície do zdravia očí dala peniaze aj na krásu. Podstúpila takzvanú Drakulovu metódu aj omladzujúci lifting bez skalpela, vyskúšala aj kyselinu hyaulorónovú, ale podľa nej je najlepším liekom na dobrú pleť aj kontúry tváre dobrý spánok. „Nie som ani typ, ktorý by jedol výživové doplnky a lieky si vezmem, len keď je naozaj zle. Keď mi ponúkali aj teraz pred operáciou tabletku na upokojenie, odmietla som. Načo? Veď som pokojná a primárovi Piovarčimu dôverujem,“ poďakovala som sa. Predoperačné vyšetrenie trvalo asi tri hodiny, samotný zákrok pätnásť minút. „Nič ma nebolelo, odišla som potom domov,“ hovorí herečka.

Nemôže do bazéna
Aj keď Zuzana Tlučková nič neľutuje, priznáva, že operácia jej trochu prekazila letné plány. Musela vynechať dovolenku v Chorvátsku, kam sa chystali pôvodne s kolegyňou Martou Sládečkovou. V auguste si to však vynahradí doma na Slovensku. „Prenajala som si, tak ako minulý rok, chalupu a zídeme sa celá rodina. Aj tá, čo mám na východe, teším sa. Už som písala bratovi esemesku: Som po operácii, dúfam, že ťa spoznám. Aj na huby lepšie uvidím, ak porastú,“ prezrádza so smiechom plány. To, že človek by nemal po zákroku chvíľu veľmi športovať, jej neprekáža. „Nemôžem napríklad bicyklovať, čo sa celkom teším, lebo už je pol leta za mnou a ja som ešte bicykel nevytiahla. Mám teda dôstojnú výhovorku.“ Štvortýždňový zákaz vstupu do bazéna, aby sa nedostala do očí infekcia, vraj prežije tiež. „Leto som si rezervovala na oči, takže mi nie je obmedzení ľúto.“ Pri poznámke, že teraz možno uvidí jasnejšie aj na mužov a nápadníkov, len pokrčí plecami a humorom jej vlastným povie: „Nuž, neviem, či sa skôr netreba obávať, keď sa vám takto zlepší zrak... Veď uvidíme."

Zuzana Tlučková Na káve [2012]

S najlepšou kamarátkou Martou Sládečkovou a kolegyňou Marínou Kráľovičovou
sa často stretávajú na káve aj pri nákupoch.

Zuzana Tlučková má pocit, akoby zmaturovala len pred pár mesiacmi [2010]

Zuzana Tlučková ani Marta Sládečková si stretávky zo stredných škôl ujsť nenechajú.

Herečka Zuzana Tlučková si ani po rokoch nenechá ujsť stretávky zo strednej školy. Za bývalými spolužiakmi si zájde vždy, keď jej to pracovné povinnosti dovolia.
Zuzka: Chodievam pravidelne na stretávky z gymnázia do Košíc. Vždy ide o príjemné posedenie. Keď sa potom rozchádzame domov, mám pocit, akoby sme zmaturovali len pred pár mesiacmi, a nie pred dvadsiatimi piatimi rokmi.

Z celkom prozaických dôvodov pravidelne navštevuje stretávky zo strednej školy aj herečka Marta Sládečková.
Marta: Mne sa občas stane, že idem po ulici, niekto na mňa zavolá a začne sa so mnou veľmi živo rozprávať. A ja si neviem spomenúť, o koho ide. Až napokon vysvitne, že je to spolužiak či spolužiačka zo strednej školy. Tak aj preto sa snažím chodiť na stretávky, aby sa mi takéto trapasy nestávali a mala v tých tvárach nejaký prehľad.

Zuzana Tlučková a Filmovízia [2012]

Kamenný chodníček [1985]


Tanec nad plačom [1989]


Májový víkend [1982]

Zuzana Tlučková Bábky v nemocnici [2011]

Kampan na pomoc Občianskemu združeniu Bábky v nemocnici. Zapojili sa do nej mnohé známe osobnosti ako Tomáš Maštalír, Táňa Pauhofová, Richard Müller, Peter Cmorík, Marián Čekovský, Ján Koleník, Katka Brychtová, Zuzana Tlučková či Ady Hajdu. Maňuškománia zachvátila aj tisícky ďalších ľudí, ktorí chceli poslať radosť deťom v nemocniciach. Na aktivity združenia, ktoré pravidelne navštevuje malých pacientov po celom Slovensku, a s pomocou bábkoterapie pomáha pri ich liečbe, sa podarilo vyzbierať takmer 30-tisíc eur.

Maňuškománia rozžiari oči stovkám detských pacientov:

Zuzka Tlučková Omotal si nás okolo labky [2012]

Trojročnú čivavu Frodka si doniesli zo Zvolena.
Zuzka: Mladší syn si ho našiel v chovnej stanici, na internete. Boli sme sa na neho na pozrieť a okamžite si nás získal! Bol malý ako také myšiatko.

Predtým mali väčšieho psa – labradorského retrievera Elvisa.
Zuzka: Po smrti nášho Elvisa som nebola schopná tri mesiace ani len vysloviť jeho meno. A odrazu sa u nás ocitol takýto malilinký pes. Omotal si nás okolo labky.

A keďže má doma aj pitbulla, ako to zvláda?
Zuzka: Som psíčkar amatér, pretože čo sa týka výchovy, dokonca drezúry, som benevolentný človek. Riadim sa heslom Ži a nechaj žiť, ale väčšie plemeno určite potrebuje disciplínu a ja neviem pomaly ani len zvýšiť hlas. Lenže u silných plemien to bez toho nejde.

A ako to u Tlučkovcov vyzerá pri venčení psov?
Zuzka: Naše psy si vymysleli úžasnú stratégiu, tak ich radšej málokedy vyvádzame spolu, pretože keď stretneme iného psa, malý ho srdnato vyšteká a keď ten pes, ktorého sme stretli, chce zaútočiť, okamžite nastupuje pitbull. A ten je pripravený riešiť všetko. V každom prípade je však láska medzi psom a jeho pánom jedna z najkrajších.

Zuzana Tlučková Kto hovorí pravdu [2012]

Zuzana Tlučková Prišla podporiť priateľku Martu Sládečkovú [2008]

Kolegovia Marty Sládečkovej zo seriálu Priateľky akoby predpovedali budúcnosť. Na posledný tanec svojej „priateľky“ v Let’s Dance 2 sa prišli pozrieť všetci. Priniesli jej dokonca darček, šteniatko Armando. Marta Sládečková najprv neverila, že psík je naozaj pre ňu.

Marta: Považujem to za najkrajší zážitok z Let’s Dance 2.

Zuzana Tlučková Potešila by som sa vážnejšej úlohe [31.3.2012]

Nedávno oslávila významné životné jubileum, v diváckej ankete OTO sa dostala medzi najpopulárnejšie herečky v dramatickom seriáli a momentálne pracuje na novom predstavení. Na stretnutie prišla s malou čivavou priamo z divadelnej skúšky.

O čom je nová hra Bistro na SNP, v ktorej práve hráte?
Zuzka: Je to pripomienka nežnej revolúcie. Ide o komický pohľad na zmeny, ktoré sa udiali, na ľudí, ktorí ich zažili, ako ich poznačili a ovplyvnili. Premiéra bola v divadle Heineken Tower, ale je to hlavne predstavenie na vývoz, takže si myslím, že s ním budeme viac-menej cestovať po Slovensku.

Na skúšky ste si brali aj vašu čivavu. Ako sa psík osvedčil?
Zuzka: Hrám majiteľku bistra, takú paničku so psíkom, takže sme skúšali, či to Frodo zvládne. Celkom poslúchal. Patrí môjmu mladšiemu synovi a musím povedať, že mi prirástol k srdcu. Prechádzky s ním sú relaxom, aj keď musím dávať pozor na väčších psov, lebo on ich rád provokuje (smiech). Priznám sa, že mi nahrádza dieťa, lebo synovia sú už na mojkanie veľkí a na vnúčence si zatiaľ ešte rada počkám, takže Frodo je akýsi medzistupeň.

Hráte v divadlách Wüstenrot, v Štúdiu L+S, chodíte na zájazdy, nakrúcate v televízii. Vyhovuje vám práca na voľnej nohe?
Zuzka: Má to svoje výhody aj nevýhody. Keď ste zamestnaný v kamennom divadle a napríklad ochorie nejaký kolega, zmení sa predstavenie a nikto sa vás nepýta, či môžete v ten večer hrať, alebo nie. Jednoducho musíte prísť. Ale keď som na voľnej nohe, najskôr sa ma spýtajú, či môžem prísť, a ak mám nejaký iný záväzok alebo som odcestovaná, nemám z toho problém. Je to skôr o mojej dobrej vôli. Keby som bola zamestnaná v divadle, všetko ostatné musí ísť bokom. Na druhej strane sa však musíte stále starať o to, aby ste mali prácu. Z niečoho treba platiť šeky a nikto mi zadarmo chlieb len tak nedá. Predstavenia sa časom obohrajú, stiahnu sa z repertoáru, takže človek potrebuje stále niečo nové. To sú asi najhlavnejšie za a proti života na voľnej nohe. Stále je to istý boj, ktorý vám nedovolí len si tak v pokoji sedieť. Ale myslím, že dnes nemá nikto stopercentnú istotu.

Odmalička ste chceli byť herečkou, čo vás na herectve lákalo?
Zuzka: Vlastne vôbec neviem. Nepamätám si, že by niekto v rodine šiel týmto smerom. Kedysi sa na herectvo navyše pozeralo cez prsty ako na komediantstvo. Viem len, že sa mi páčila Gina Lollobrigida. Bolo to obdobie Sophie Lorenovej, Brigitte Bardotovej. Keď som bola malá, povedala som raz veľmi hlúpu vetu, ktorej som vtedy verila, že raz budem ako Gina Lollobrigida (smiech). Odvtedy ma môj otec volal Giny. Potom som vyrástla a pochopila, že nikdy nebudem ako ona, lebo by som sa musela narodiť niekde inde. Aj tak mám však šťastie, môžem robiť to, o čom som snívala. Teraz sa teším, keď môžem hrať predstavenie alebo rolu, ktorá ma napĺňa, lebo veľakrát je naše povolanie, bohužiaľ, len o tom, aby človek zarobil.

Ako vyzerá rola, ktorá vás napĺňa?
Zuzka: Keďže už mám svoj vek, sú to úlohy zrelých žien, ktoré majú niečo odžité, majú za sebou nejaké skúsenosti. Môže ísť aj o komediálnu rolu, ale v štýle „smiechu cez slzy“. Hovoríte veci, ktoré aj humorne zhodíte, ale majú v sebe istú hĺbku. Nedávno som videla fantastický český film Muži v naději a rozmýšľala som, prečo niečo podobné nemôžeme nakrúcať aj u nás. Nejde podľa mňa o finančne náročný film, ktorý by sme si nemohli dovoliť. V niečom takom by som si veľmi rada zahrala.

Na nedávnom vyhlasovaní cien OTO 2011 ste boli nominovaná na najlepšiu herečku v dramatickom seriáli, prekvapilo vás to?
Zuzka: Áno, veľmi ma to potešilo. Takmer rok som nebola na televíznej obrazovke, ak nepočítam rôzne reprízy, takže ľudia ma vybrali na základe roly Andrey Ryšavej. Aj napriek tomu, že som OTA napokon nezískala, bola som rada, že som mohla byť nominovaná spolu s takými úžasnými herečkami, ako sú Milka Vášáryová a Didi Mórová. Potešil ma aj paradox, že som bola nominovaná za dramatický seriál, naozaj by mi nenapadlo, že sa niečo takéto môže stať.

Vzali by ste aj častejšie takéto vážnejšie úlohy?
Zuzka: Určite. Som vnímaná ako komička a aj ponuky dostávam najmä v tomto žánri. Celkom by som sa potešila, keby som dostala vážnejšiu úlohu. Možno sa ma režiséri boja obsadiť do niečoho dramatickejšieho, lebo ľudia by boli automaticky naladení tak, že keď sa na javisku objavím, bude zábava. Ale myslím si, že mi ide aj vážna poloha. Spolu s Miškom Dočolomanským sme hrávali predstavenie s názvom Posledný z milencov. Šlo o tragikomédiu, kde boli aj vážne časti a raz som si vypočula rozhovor divákov, ktorí predstavenie komentovali slovami – Ty, ona je fakt dobrá. Potešila som sa a zároveň milo pobavila. Videli ma v inej polohe a boli príjemne prekvapení. Možno by som viacerých takto zaujala.

Spolu s ďalšou komičkou, Martou Sládečkovou, ste veľmi dobré kamarátky, máte ešte podobne blízkeho človeka?
Zuzka: Áno, mám veľmi dobrú kamarátku Renátku. Obidve sú mi najbližšie a viem, že keď im zavolám aj o polnoci, tak sú ochotné vstať a prísť. Ale obrovské šťastie mám aj na ostatné kamarátky, tvoríme akýsi babinec. Vekom si uvedomujem, aké dôležité je mať naozaj dobrých kamarátov, lebo mnohé lásky môžu prísť a odídu, ale dobrý priateľ vám ostáva po celý život.

Čo vám najviac pomohlo preklenúť ťažké životné situácie?
Zuzka: Ja som, chvalabohu, nezažila skutočne ťažké životné situácie, ak nepočítam smrť mojej mamy. Odišla pred desiatimi rokmi a vtedy som naozaj mala pocit, že je koniec, že bez nej nemôžem existovať. Všetko bolo ťažké, ale tak to v živote chodí. Mám šťastie, že bola so mnou do mojej dospelosti, vychovala ma, neostala som ako dieťa bez nej a odišla, až keď som už mala svoju rodinu. Odhliadnuc od tejto ťažkej veci, je taký rozvod akoby nič. Ale keď sa pozerám okolo seba a vidím naozaj ťažké osudy, tak si vravím, že môj život je vlastne malina. Som zdravá, moji blízki sú tiež v poriadku, mám prácu, ktorá ma napĺňa. Rada cestujem na dovolenky, kam sú ochotní so mnou ísť obaja moji synovia. Ešte sa nám nestalo, aby sme sa netešili domov, aby sme si neuvedomili, ako sa máme dobre. Pre istotu zaklopem na drevo (smiech).

Máte pomaly dospelých synov, je vzácne, že s vami chcú chodiť na dovolenky...
Zuzka: Áno, už niekoľko rokov cítim, že obyčajné ležanie pri mori nie je pre nich. Preto si vždy zvolíme nejakú novú destináciu, ktorú môžeme spoznávať a vtedy sa na spoločnú dovolenku tešia.

Akým profesionálnym smerom sa chcú vydať vaši synovia? Neláka ich tiež herectvo?
Zuzka: Nie. Zatiaľ obaja študujú, starší manažment a mladší je na gymnáziu.

Ako ste kedysi zvládali dve malé deti, keď ste boli obaja rodičia herci?
Zuzka: Bolo to náročné, lebo sme boli sami, bez starých rodičov. Ale paradoxne nám pomohli fanúšičky. Po predstaveniach za nami občas prišli dve dievčatá, ktoré nás mali rady. Študovali za zdravotné sestričky a niekedy nás navštívili aj doma s tým, či nemôžu ísť kočíkovať syna. Vtedy sme mali staršieho Tomáša. Zvykli sme sa s nimi potom aj vopred dohodnúť, keď sme potrebovali, aby sa oňho niekto postaral. Bola som spokojná, lebo mal doslova odbornú starostlivosť. Keď nemohli ony, pomohli nám dokonca aj ich mamy. Po narodení Lukáša som robila dabingy, nakrúcala televízny seriál Škriatok, ale čo sa týka divadla, mala som takmer trojročnú pauzu. Priznám sa, že po takom čase bolo ťažké sa znova postaviť na javisko. Ale je to podobné ako s bicyklovaním, vraví sa, že to nikdy nezabudnete. Ide skôr len o prekonanie strachu.

Aj napriek nedávnym päťdesiatinám pôsobíte, akoby ste nestarli. Rada skúšate neinvazívne kozmetické metódy, ako sa vám osvedčili?
Zuzka: Vravím si, že kým sa ešte dá vek pribrzdiť, tak prečo to nevyskúšať takýmito kúrami. Absolvovala som mezoterapiu, drakulovu metódu a nedávno som podstúpila ošetrenie ultrazvukom. Pani doktorka z jedného medicínskeho centra, ktorého som tvárou, ma priebežne stráži, a keď vidí, že by bolo treba niečo spraviť, zavolá mi, nech prídem. Teším sa tomu, lebo sama som dosť veľký lajdák. Teraz mi každý hovorí, ako dobre vyzerám, takže to asi vidieť (smiech). Spomínam si, že keď sme kedysi hrali Kleopatru, sedela som unavená v šatni oproti zrkadlu a všimla som si aj pre výrazné líčenie, že mám jedno oko zúžené. Bola som sa radiť u plastického chirurga, či by sa mi nedalo trochu zdvihnúť a on mi začal vysvetľovať, že nie. Bolo by treba narezať pokožku hore na čele a celú ju vytiahnuť. Odmietla som a odišla. Ale neviem, možno príde čas a poviem si, prečo nie. Zatiaľ to neriešim, vyhovuje mi, ako vyzerám.

Onedlho bude Veľká noc, ako zvyknete tráviť jarné sviatky?
Zuzka: Minulý rok sme to vymysleli výborne, lebo sme spolu s Martou Sládečkovou boli na Kube. Priznám sa, že Veľkú noc nemám veľmi rada. Ešte keď boli chlapci malí a šibali, tak sa človek tešil kvôli deťom. Teraz, keď sú už veľkí, majú problém obliať ma a ani mne sa to nepáči. Snažíme sa vždy niekam odísť. Uvidíme, ako to bude tento rok, lebo mladší syn maturuje. A keďže chcem, aby sa učil, vyzerá to tak, že budeme doma. Ale minimálne aspoň ja zdrhnem do prírody. Ale veľmi sa teším na veľkonočné raňajky, vianočku natretú maslom s varenou šunkou a chrenom. Túto kombináciu sme jedávali doma a je to úžasná mňamka (smiech).