Zuzana Tlučková a oslava 50 narodenín [2012]

Zuzana Tlučková 9.februára oslávi svoje životné jubileum. Súkromná oslava sa koná len v úzkom kruhu, no ďalšie gratulácie na ňu čakajú v Divadle Wüstenrot, ktoré teraz považuje takmer za svoju domovskú scénu.
Zuzka: Keby to záviselo len odo mňa, asi by som ani žiadnu oslavu nerobila, ale na druhej strane viem, že je to príležitosť na stretnutie s rodinou a priateľmi, na ktoré veľmi rád pricestuje z Košíc aj môj otec.

Vyzeráte vynikajúco, ako to robíte?
Zuzka: Ja neviem, ako to robím. Myslím si, že vyzerám primerane na svoj vek. Ak však hovoríte, že dobre vyzerám, možno je to aj vďaka génom po mojom otcovi, ktorý vždy vyzeral veľmi mladistvo. Priznám sa, že čo sa nejakej špeciálnej starostlivosti týka, som veľký lajdák. Našťastie si ma vybrala doktorka estetickej kozmetiky ako jednu zo svojich tvárí, a tak som nejaké terapie absolvovala.

Mnohé herečky svoju nespokojnosť riešia radikálne. Líhajú chirurgovi pod nôž. Išli by ste do toho aj vy?
Zuzka: Keď budem mať vnútornú potrebu ľahnúť si pod ten nôž a príde aj pocit, že teraz je ten čas, kedy to chcem, prečo nie. Neviem, prečo sa to tak na Slovensku strašne rieši, keď nikoho nezaujíma, či mám vyoperované slepé črevo, alebo nie.

Ako sa vy ako herečka vyrovnávate s pribúdajúcim vekom?
Zuzka: Nemám pocit, že sa s tým treba nejako zmierovať. Fungujem tak, ako keď som mala 30 a nevidím nijaký rozdiel. Myslím si, že je to všetko len o psychike. Naopak, mnohé veci sú práve v tomto veku príjemné. Už sa môžem dokonca aj vyhovoriť, keď sa mi niekam nechce ísť a naučila som sa povedať nie. Kedysi som si hovorila, že si to nemôžem dovoliť.

Ako a s kým plánujete osláviť 50. narodeniny?
Zuzka: Dlho som rozmýšľala, či vôbec urobiť nejakú veľkú oslavu, alebo ísť radšej za tie peniaze na dovolenku a byť egoista. Potom som si však povedala, že je to ideálna príležitosť na to, aby som sa stretla s ľuďmi, s ktorými sa stretávam zriedkavejšie. Práve v tom je ten vek úžasný, že často uprednostním veci, ktoré by som v mladšom veku prekročila. Tak ako kedysi mala moja mama slzy v očiach, keď sme boli pri jednom stole a nám to bolo veľmi komické, som teraz ja vo veku, keď sme všetci pri jednom stole a mám slzy v očiach.

Za svoj život ste toho zažila skutočne veľa. Aj dobrého, no aj toho zlého. Ako hodnotíte svoj doterajší život?
Zuzka: Nuž, povedala by som, že to ubehlo veľmi rýchlo. Všetko, čo mi život za tie roky naservíroval, stálo za to. Vďaka tomu som dnes zrelší, vnímavejší, pokornejší človek, ktorý sa teší z vecí, ktoré by si kedysi ani nevšimol.

Zuzana oslavuje päťdesiatku, no vôbec na to nevyzerá.

Zuzana Tlučková Áno, som šťastná [2011]

Herečka Zuzana Tlučková včera oslávila narodeniny. Napriek mnohým turbulenciám svojmu životu nič nevyčíta.

Stále mlado vyzerajúcej Zuzane Tlučkovej by asi len málokto tipol 49 rokov! Nehovoriac o tom, že svojím životným elánom by košická rodáčka tromfla kdejakú tridsiatničku. Hoci sa s ňou život často nemaznal a užila si aj riadne turbulencie, o radosť z neho ju našťastie nič neobralo. Ani rozpad manželstva s hercom Štefanom Skrúcaným.

"Nič sa neje také horúce, ako sa navarí"
Zuzka: "Áno, som šťastná," povedala nám bez najmenšieho zaváhania. "Som zdravá, a kým sú zdraví a v poriadku aj moji blízki, tak mi k šťastiu stačí naozaj veľmi málo. Nedávno sme napríklad v rámci hosťovania na východnom Slovensku zašli s mojimi kolegami na večeru v Košiciach. Bola som v meste, ktoré mám rada, obklopená ľuďmi, ktorých mám rada, a veľmi intenzívne som si uvedomovala, ako dobre sa na tomto svete cítim."

Napriek tomu, že jej život pripravil viacero neľahkých situácií, osudu vraj nič nevyčíta.
Zuzka: "Keď je človeku veľmi zle, má pocit, že sa proti nemu spikol celý vesmír. No jedna stará múdrosť hovorí, že sa nič neje také horúce, ako sa navarí. V živote treba byť naozaj trpezlivý, vyčkať, ako sa to utrasie. Všetko sa v živote vždy nejako vyvŕbi. Kým je človek zdravý, kým má zdravé deti, bolo by rúhaním niečo osudu vyčítať."

Na Kube pričuchnú socializmu

Život si rada aktívne užíva. K jej záľubám patrí okrem iného aj cestovanie. So synmi Lukášom i Tomášom a s kamarátkou, herečkou Martou Sládečkovou, sa chystá na Kubu.
Zuzka: "Dúfam, že to nezakríknem, ale nesmierne sa teším. Som rada, že so mnou pôjdu aj moji synovia, na ktorých tak dýchne socializmus. Neraz im totiž o ňom rozprávam, no väčšina vecí je pre nich absolútne nepredstaviteľná. Možno tam aspoň niektoré pochopia. Veľmi rada mám Hemingwaya, takže sa teším, že sa pôjdem pozrieť, kde býval, tvoril, sedával... Určite si pozrieme výrobu cigár. Keďže cestujeme cez kanceláriu, ktorá je známa vynikajúcimi fakultatívnymi výletmi a perfektnými sprievodcami, určite si užijeme niekoľko výletov."

"Nie som dobrodruh"

Hoci rada cestuje, na niekoľko mesiacov a len tak naverímboha by sa vraj nikam nevybrala.
Zuzka: "Nie som dobrodruh. Rada spoznávam nové krajiny, ale ísť do exotickej krajiny sama na vlastnú päsť by som sa neodvážila. Hoci uznávam, že to musí byť úžasný adrenalín."

Sníva aj o ceste okolo sveta. A to aj napriek tomu, že výlet s jachtou musela predčasne ukončiť pre nevoľnosti.
Zuzka: "Na zaoceánskej lodi je to však celkom iný pocit. Fascinuje ma možnosť prejsť rôzne kontinenty, byť konfrontovaná s toľkými odlišnými kultúrami, zvykmi... Je to pre mňa veľmi zaujímavé."

Na väčšine dovoleniek jej robí spoločnosť Marta Sládečková.
Zuzka: "Poznáme sa už veľmi dlho a veľmi dobre, takže presne vieme, čo ktorej vyhovuje, čo ktorá nemá rada. Navyše sa spolu veľmi často smejeme, je nám spolu príjemne."

Synom sa akosi z hniezda nechce

Vynachváliť si tiež nevie vzťah so svojimi synmi.
Zuzka: "Náš vzťah prerástol z rodičovského do rodičovsko-partnersko-kamarátskeho."

Nebojí sa teda prázdnoty, keď sa chlapci osamostatnia?
Zuzka: "Uvedomujem si, že to tak v živote má byť. Deti odrastú a z rodinného hniezda vyletia. Keď som ich aj sama nahovárala, aby šli aspoň na niekoľko mesiacov študovať do zahraničia, a ani jednému z nich sa do toho nechce, asi budú v tom hniezde ešte dosť dlho," smeje sa Z. Tlučková.

Silu do života čerpá aj z umenia.
Zuzka: "Opäť sa vraciam k starým knihám. S kolegyňou Zuzkou Kocúrikovou sme sa zhodli, že keď sa človek teraz zahĺbi do diel, ktoré čítal ako mladý a nezrelý, nachádza v nich celkom iné myšlienky, novú hĺbku toho, čo chcel autor povedať. Čítam veľmi veľa, rada chodím do kina aj do divadla."