Zuzka: Robili sme spolu tri či štyri roky. Je mi to, samozrejme, veľmi ľúto, aj ako ich spolupracovníkovi, aj ako divákovi, pretože za tie roky, čo spolu účinkovali, vytvorili množstvo vtipných scénok a relácií, či už rozhlasových, alebo televíznych. Mám pocit, že ich rozpad nastal v najúspešnejšom období, keď boli Susedia v rebríčku sledovanosti na prvých priečkach. Ale na druhej strane, hovorí sa, že v najlepšom treba prestať.
Účinkujete v úplne inom seriáli, sledujete projekty tejto dvojice?
Zuzka: Zavoláme si alebo si napíšeme SMS. Som veľmi zvedavá na názor Andyho alebo Petra. Robili sme predsa jeden z najúspešnejších sitkomov a všetci sme si boli blízki nielen profesionálne, ale aj ľudsky.
Ste v kontakte aj s ľuďmi, s ktorými ste kedysi vyrábali humoristické relácie?
Zuzka: Priznávam, že pri takom tempe, aké žijeme, sa napriek všetkým predsavzatiam stretávame len sporadicky, väčšinou pri inej robote.
Čomu venujete najviac energie, čo sa týka práce?
Zuzka: Dotočili sme druhú a zároveň poslednú sériu Priateliek. A teraz je na rade divadlo. Od pondelka začínam skúšať v divadle hru Lup od Joea Ortona, a keďže je čas vianočných večierkov, aj predstavení a divadelných zájazdov je požehnane. No a popritom stále dabujem.
Čo pripravujete na budúci rok?
Zuzka: Na budúci rok mám ponuku účinkovať v jednom seriáli, ale keďže v tomto som poverčivá, viac neprezradím, až kým nebude podpísaná zmluva. V Divadle West ma čaká premiéra hry, v ktorej hrám vrahyňu.
Vrahyňu? To je vo vašom prípade slušný úlet.
Zuzka: Áno, je to úlet (smiech). Ale je úžasné, že mi niekto ponúkne aj takúto postavu, odlišnú od tých, ktorými som sa zapísala. A teším sa na ňu.
V hre Hľadá sa nový manžel si žena hľadá chlapa cez inzerát. Čo si myslíte o takomto pátraní po láske?
Zuzka: Asi si to vyžaduje obrovskú odvahu z oboch strán. Myslím, že človek sa nedá spoznať na základe niekoľkých stretnutí. Ale zasa na druhej strane s niekým môžete žiť pár rokov, a keď sa vzťah rozpadne, máte pocit, že ste ho ani nepoznali. Neviem to ani ohodnotiť, či je v poriadku hľadať si partnera touto cestou. Sú mnohé prípady, keď stretnutia vďaka inzerátom, mailom vyvrcholia svadbou či šťastným vzťahom. Ja by som takéto zoznámenie nevolila. Som dosť konzervatívna a nedôverčivá, pretože nedokážem odhadnúť človeka na prvý ani na druhý pohľad, a bojím sa, že ani na tretí (smiech). Aj preto som uzavretejšia.
Na čom sa najradšej smejete?
Zuzka: Na mojom synovi. Lukáš je neuveriteľne zábavný a vtipný, má úžasné postrehy, a keď má dobrú náladu a pocit, že teraz je tá pravá chvíľa urobiť srandu, tak to vážne stojí za to. Veľmi rada sa smejem s mojím bratom. Je chyba, že sa nedal na hereckú dráhu, pretože je neuveriteľne zábavný. Milujem každú chvíľu, ktorú strávim s ním, keď som v Košiciach. Vie vymyslieť také hlúposti... Keď si na ne spomeniem aj po dlhom čase, vyčaria mi úsmev na tvári.
Bude z Lukáša herec alebo humorista po rodičoch?
Zuzka: Kedysi chcel byť hercom. Ale teraz, ako dozrieva, z toho vycúval. Myslím, že je v štádiu, keď sám nevie, čím chce byť. Má ešte čas, aby si to premyslel, veď má len 15 rokov.
Je ťažké žiť s hercom v manželstve?
Zuzka: Sama som herečka a viem, čo toto povolanie prináša. Temer žiadne víkendy, sviatky, cestovanie alebo výroba dlho do noci... Preto nemám pocit, že žiť s hercom by bolo ťažšie, ako žiť s lekárom či elektrikárom. Podľa mňa je skôr dôležitejšie to, či si ako manželia rozumiete.
Za posledné mesiace ste toho veľa prežili. Ako sa na ne spätne pozeráte?
Zuzka: Posilnili ma a nič neľutujem.
Aký je váš postoj k nevere?
Zuzka: Vždy som razila teóriu, že čo oči nevidia, srdce nebolí. Aj počas manželstva. Skoro každá žena má pocit, že keď sa zaľúbi a vydá, tak je to na celý život. Žiaľ, fenomén nevery je veľmi častý a stáva sa samozrejmosťou. Povedala som si ako vydatá žena a matka dvoch synov, že keď o tom neviem a keď to neubližuje mojim deťom, tak ma to nezaujíma. Bol to akýsi obranný obal. V kútiku srdca som tajne verila, že mňa sa to netýka. Je možné, že počas rokov, keď žijete vo zväzku, stretnete človeka, do ktorého sa zamilujete. No manželstvo, to je aj ohľaduplnosť a zodpovednosť. Nie som v tomto ani frivolná, ani konzervatívna. Stáva sa to a záleží na manželoch, ako tieto veci dokážu spracovať. Myslím si, že väčšina žien, a najmä v mojom veku, má skúsenosti s neverou. V každom prípade je to nesmierne bolestivé a ponižujúce. My sme mali smolu, že sme boli pod drobnohľadom bulváru. Aj z toho hľadiska to bol príliš veľký tlak. Články ubližovali mojim deťom, preto som to niesla dvojnásobne ťažko. Nebyť bulváru, tak rozvedení nie sme, ale na druhej strane si hovorím, že možno aj vďaka bulváru som tam, kde som.
Ako sa s rozvodom vyrovnali chlapci?
Zuzka: Zranilo ich to, veď šlo o vzťah ich rodičov. Ľudí, ktorých milujú, ktorí sú pre nich záštitou istoty a pokoja.
Synovia už majú priateľky?
Zuzka: Starší má priateľku. Volá sa Katka a dá sa povedať, že s nami býva skoro dva roky.
Máte liek na zlomené srdce?
Zuzka: Nie. Ja som sa liečila prácou. Práca je možno aj všeliek. Pomôže vám odpútať sa od depresívnych myšlienok. Ak vám práca prináša ešte aj radosť, môže úplne prekonať ťažké obdobie.
Viete si predstaviť, že by ste znova nejakému mužovi povedali áno?
Zuzka: Momentálne mám pocit, že už sa nechcem viazať. Konečne som sa vnútorne zahojila. Začínam si užívať a vychutnávať momenty bez toho, aby mi prinášali smútok. Teším sa na každý nový deň.
Ale zrejme nechcete zostať sama.
Zuzka: Nie som sama. Mám dvoch fantastických synov, ktorí mi boli oporou, mám priateľov, rodinu… Necítim sa sama.
Vaše priateľstvo s Martou Sládečkovou je verejne známy fakt. Viete sa s ňou pohádať?
Zuzka: Nie, s Martou sme sa ešte nikdy nepohádali a pevne verím, že sa to ani nikdy nestane.
Vrana k vrane sadá. V čom ste s Martou rovnaké?
Zuzka: Máme rovnaký pohľad na humor, väčšinu rovnakých výrazových prostriedkov. Je to možno schizofrenické, ale jedna vetu začne, druhá ju dokončí, naraz povieme rovnaké slová alebo ak zbadáme niečo zaujímavé, tak to rovnako komentujeme. Sme ako dvojčatá. Nemusíme nič povedať, len sa na seba pozrieme a vieme, čo si ktorá myslí.
Robievate „babské večery“ pri vínku a filme?
Zuzka: Robievame babské jazdy, a to veľmi dlho. Je nás šesť báb, ktoré sa stretávame od vysokej školy. Smejem sa na tom, ako sa vekom menia naše témy. Na začiatku sme si rozprávali o chalanoch, potom o deťoch a ich chorobách a naposledy sme riešili doplnkové dôchodkové poistenie a choroby spojené s vekom, ako to, že už slabšie vidíme (smiech). Krásne spolu starneme.
Ako strávite tohtoročné Vianoce?
Zuzka: Budú také trochu iné. Po Štedrom dni odlietam do tepla na Bali spolu s Martou a mojimi synmi, kde strávime aj Silvestra. Tento výlet sme si vymysleli ešte v lete, keď sme chceli ísť s Martou na spoločnú letnú dovolenku, ale boli sme obe vyťažené. Chalani majú Martu radi. Je to výborná parťáčka a ešte sa mi nestalo, že by nezapadla, keď som ju niekam priviedla.
Čo by ste si chceli nájsť pod vianočným stromčekom, samozrejme, za predpokladu, že by sa do balíčka dali zabaliť aj abstraktné sny?
Zuzka: Bojím sa lietania, takže budem rada, ak sa dostaneme tam aj naspäť, a určite si prajem zdravie. Človek fakt, že je zdravý, prijíma s ľahkosťou a so samozrejmosťou a neuvedomuje si, aký je to cenný dar. K tomu si ešte želám dobrú prácu. Keď má človek zdravie a prácu, nemá sa na čo sťažovať.
Mám zahojenú dušu
