skúsenú filmovú herečku, dnes je jej hlavným záujmom divadlo, ale nevyhýba sa samozrejme ani televíznej práci či dabovaniu kreslených postavičiek, kde si ju deti pre jej nezameniteľný hlas veľmi obľúbili. Prácu s kamerou pani Zuzana miluje, ale vie si na svoju príležitosť počkať a byť pritom stále v úsmevnej pohode.Máte ani nie mesiac do premiéry hry Noela Cowarda Rozmarný duch. Už názov naznačuje, že pôjde o trošku odľahčenejšiu inscenáciu, komédiu, kde nebude núdza o zábavu. Ako sa vám skúša a čo poviete o chystanej hre a vašej postave v nej?
Zuzka: Skúša sa mi veľmi príjemne, pretože réžiu robí Peter Mikulík, ktorý tvorí vo veľmi pokojnej atmosfére a vytvára okolo seba pocit pohody, čo mne ako herečke veľmi vyhovuje. Navyše pracujem na javisku s kamarátmi, je tam Peter Sklár, s ktorým som už na javisku stála, hrali sme spolu súrodencov, teraz hráme manželov, tiež Zuzka Kocúriková, Zuzka Vačková, Elena Podzámska a Ferko Kovár. Z hry vidieť, že pre autora bol určite duchársky námet veľmi vďačným ihriskom, kde mohol rozohrať množstvo komických situácií, ktoré sa síce končia väčšinou tragicky, no viac by som prezrádzať asi ani nechcela, keďže by som bola rada, keby si prišli divádi spraviť názor na hru do divadla radšej sami.
S hrou budete cestovať po slovenských mestách, čo myslíte, ako publikum prijme toto predstavenie ?
Zuzka: Nemám obavy, že by nás diváci neprijali. Minulý rok sme už s podobným agentúrnym predstavením precestovali kus Slovenska a tak môžem povedať, že diváci takmer všade prijímajú naše predstavenia kladne. Nová hra Rozmarný duch je ladená skutočne do komična, je to pritom inteligentný, odľahčený kus, a keď ju navyše budú hrať známi herci, nepochybujem, že bude mať na Slovensku úspech a ľudia budú chodiť na ňu radi. Každý sa smeje rád...
Čo vás v tejto hre ako herečku najviac potešilo a čo bolo, povedzme, najväčším problémom, ak sa samozrejme také čosi pri skúšaní našlo?
Zuzka: Ako som už povedala, veľmi ma teší režijný prístup pána Mikulíka, ktorý nepracuje autoritárskymi metódami, ale skôr naopak. Je otvorený všetkým našim nápadom a podnetom. Keď niekto nie je práve na javisku, ale napríklad v hľadisku a prihodí nejakú pripomienku, ktorá k hre sedí, pán režisér si ju vypočuje a prijme v úplnej pohode a ak mu to sadne, tak vec hneď aj do hry zakomponuje. My sa vlastne tak trochu pri skúškach hecujeme, že kto zas príde s lepším nápadom...
A ako vnímate televízne seriály, myslíte si, že slovenskí herci si vlastne môžu vyberať, alebo sú radi za každú príležitosť, ktorú dostanú.
Zuzka: Myslím si, že naše seriály sú absolútne porovnateľné s tými, ktoré sa k nám dovážajú zo zahraničia, či už sú to telenovely, seriály, alebo sitcomy. Slovenskí herci sú kvalitní umelci, ktorí väčšinou odvádzajú poctivú robotu. Niekomu sa môže zdať, akoby sa na obrazovkých objavovali až pričasto tie isté tváre, ale z mojej vlastnej hereckej kariéry viem, že raz ste vychytený a ide vám karta, ale sú i obdobia, keď o prácu takmer nezakopnete, alebo je jej podstatne menej. Celý herecký život je podobným kolotočom.
Môžete prezradiť vaše najbližšie tvorivé plány?
Zuzka: Práve som dokončila dabovanie dalšieho seriálu Flinstonovcov, čo je skutočne príjemná a milá robota. Dnes a denne ma zamestnáva skúšanie novej hry, teraz skúšame dokonca aj v sobotu a v nedeľu. To, že nenakrúcam, neberiem ako negatívum, myslím si, že diváci si od Tlučkovej môžu aj oddýchnuť, keďže postavy, ktoré som hrala naposledy v televízii, boli dosť výrazné a keby som sa objavila zas v nejakom seriáli, tak by sa divák asi ťažko zžíval s mojou novou postavou a neviem, či by mi polovica ľudí vlastne verila. Hoci mi kamera chýba, mala som aj dlhšie obdobie, keď som bez nej vydržala a nič sa nestalo...
