obchodného centra Galéria privítali herečky Zuzku Tlučkovú a Martu Sládečkovú. Príjemné nás prekvapili svojou prirodzenosťou a spontánnosťou.Využijem príležitosť, že sme v priestoroch obchodného centra. Čo vy a obchodné centrá? Aký máte vzťah k obchodným centrám?
Marta: K obchodným centrám mám senzačný vzťah, ale v zmysle – idem, rýchle nakúpim a zmiznem. Pretože, čo sa týka momentálne nás, nezažívame v centrách žiadny odpočinok ani relax. Je tam strašne veľa ľudí a pre nás toto nie je možnosť, kedy si odpočívame. Výhodu máme v tom, že vedľa nás, kde bývame, je blízko jedno veľké obchodné centrum. Vedľa Zuzky je druhé. Takže každá okupuje jedno obchodné centrum v Bratislave. Za seba môžem povedať, že to mám celkom rada. Musím sa priznať, že tam radšej chodím doobeda, pretože je tam málo ľudí, viacej kúpim, viacej si oddýchnem. Mám svoje značky a kozmetiku, ktorú si kupujem len v týchto centrách.
Zuzka: Samozrejme, je úplne iná doba, obchodné centrá sa stali súčasťou nášho života. Keď postavili v Bratislave prvé obchodné centrum, môj syn, ktorý mal vtedy nejakých dvanásť rokov, sa postavil v tej obrovskej hale a povedal: „Ako som bez tohto mohol žiť!?“ A skutočne tam trávil celý víkend. Oni sa tam vedeli zahrať, prelúskať si obchody, vedeli sa tam najesť, ísť do kina. Čiže naozaj, ak je zlé počasie, hovoríme, že celá Bratislava je rozdelená po týchto nákupných centrách. Mne prekáža veľa ľudí pokope a naozaj tým, že nás ľudia sem-tam aj spoznávajú, tak pre nás to veľký relax nie je. Ale zas je to istota, že čokoľvek potrebujem, či sviatok, nesviatok, sobota, nedeľa, viem, že toto obchodné centrum funguje a dostanem to určite tam.
Všeobecne sa hovorí, že ste na život a na smrť najlepšie kamarátky. S rukou na srdce, je to naozaj tak?
Marta: To je veľmi prehnané! Okrem toho, že trávime spolu denne asi sedem hodín času, že chodíme spolu na dovolenky, že si telefonujeme neustále.., inak je to úplne prehnané! Sme také bežné kamarátky (smiech). Ale nie, naozaj. Neviem si predstaviť, že by som nemala Zuzu. Začalo to tak, že to bola moja kolegyňa. Tam začalo naše kamarátstvo, ktoré potom prerástlo až do takých rozmerov, že hocičo sa mi môže zlého prihodiť, tak mám pocit, že najprv zavolám Zuze a až potom zavolám niekam inam.
Zuzka: My nemusíme tráviť spolu tých sedem hodín denne a ani samozrejme netrávime. Pri pracovnej vyťaženosti Martinej a mojej to ani nie je možné. Ale práve o tom sú kamarátky, že aj keď nie sme spolu niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov, tak viem, že sa nič nedeje a na našom „vzťahu“ sa nič nemení.
Čo si na sebe najviac vážite? A akú povahovú črtu si vážite u ľudí vo všeobecnosti?
Marta: Zažila som už aj takú vec, že som mala pocit, že mám veľmi dobrú priateľku a potom zrazu jedného dňa som zistila, že ju už nemám.Veľmi často sa to stáva, že vás človek podrazí v takom momente, ktorý vôbec nečakáte. Takže na Zuzke si najviac vážim to, že je hrozne čestná a úprimná. Ona je zo srdca dobrý človek. Niekedy jej hovorím, že je to až na škodu, aká je dobrá, pretože v dnešnom svete sa to nenosí, takáto dobrota. Ale ja ju trošku zaúčam, takže už sa trochu učí (smiech). Okrem toho je samozrejme strašne dobrá herečka. Pre mňa je aj na javisku veľmi motivačná. Ťaháme sa dopredu čo sa týka roboty, života a myslím si, že aj v iných veciach. Máme rovnaký vkus, máme rovnaký spôsob humoru. A to mi na nej vyhovuje.
Zuzka: Som s Martou hrozne rada, pretože Marta je moje slnko. Marta je typ človeka, ktorý dokáže rozžiariť miestnosť, do ktorej vojde. Je večne pozitívne naladená, je nabitá pozitívnou energiou. Keď mám niekedy pocit, že sa na mňa všetko rúca, Marta je človek, ktorý to dokáže zmietnuť ľavou zadnou. Veľmi rada s ňou spolupracujem, pretože si veľmi rozumieme aj herecky. Rada s ňou alternujem v divadle, pretože sa neurážame navzájom, ak niekto vymyslí to, iný to. Naopak. Vzájomne si to preberieme, ak sa nám to zdá, že je to vtipné, že sa to hodí do tej roly. Marta je herec, ktorý má za sebou starú školu. Je presná, zodpovedná, disciplinovaná, častokrát sa smejeme, že sme posledné dobré žiačky v tomto fachu, lebo sme aj dochvíľne.
Pekne o sebe rozprávate... čo by sa stalo, ak by sme robili rozhovor s každou z vás osobitne? Bol by ten rozhovor iný?
Marta: (smiech) Nebol by iný, bol by taký istý. Práve naopak, bol by o niečo lepší, pretože teraz sa trošku možno hanbíme jedna pred druhou tieto medové motúzy si tu ťahať, ale určite by bol taký úprimný, aký sme si teraz povedali.
Akých máte susedov?
Marta: Táto otázka je momentálne najfrekventovanejšia. Akonáhle sme začali robiť seriál, už sa začali objavovať otázky, akých máte susedov. Popísala som už všetkých susedov z „baráku“. Momentálne mám, chvalabohu, dobrých susedov. Ale najradšej by som mala za susedu Zuzku. Naozaj. Natrafi ť na dobrého suseda je dnes veľký problém. Poznám prípady, keď sa kvôli susedom veľa ľudí odsťahovalo, popredalo svoje byty, vily. Susedia sú strašne dôležitá vec.
Zuzka: Aj ja mám veľmi dobrých susedov. Je to mladá rodina, ktorá žije vedľa nášho domu. Veľmi si s nimi rozumieme. Z druhej strany domu je fi rma. Pracuje tam pár mladých ľudí, poznáme sa s majiteľom, ale cez víkendy, keď sa konáme na tej záhrade, tak je tam ticho a je tam zatvorené. Takže máme veľmi dobrých susedov.
Máte na svojom hereckom konte rolu, ktorú považujete za in, v ktorej ste sa našli a ňou si splnili aj svoj herecký sen?
Marta: Pohrala som toho už strašne, strašne veľa. Musím povedať, že už som mala zopár takých nádherných postáv, ktoré má absolútne v tom momente uspokojili, naplnili, strašne som ich milovala. Ale vždy potom príde ešte nejaká iná, o ktorej si poviem: „Bože, tak toto je tá pravá!“. Nemôžem to povedať. To máte ako deti. Nemôžete povedať, že toto je to lepšie, vydarenejšie a toto je to horšie. Som kominda, ale mám strašne rada aj dramatické roly. Nie som typ, ktorý by si v mladosti povedal, chcem hrať Júliu a musím ju hrať! Musím! Nie. Som konzumný typ, ktorý berie to čo je. Našťastie ma tam hore stráži nejaký anjel a dodáva mi také nádherné roly, ktoré som mala a mám. Pred dvoma, troma rokmi som mala pocit, že som pohrala všetko, od Čechova, od O´Neilla a od neviem akých krásnych autorov. Mala som pocit, že už nepríde nič také, čo by ma absolútne zobralo a potom prišiel jedného dňa pán Lasica a ponúkol mi rolu Malé manželské zločiny, kde sme dvaja na javisku, čo je zasa úplne, ale úplne iné. Myslím si, že nejaká takáto rola ešte určite príde.
Marta: Zažila som už aj takú vec, že som mala pocit, že mám veľmi dobrú priateľku a potom zrazu jedného dňa som zistila, že ju už nemám.Veľmi často sa to stáva, že vás človek podrazí v takom momente, ktorý vôbec nečakáte. Takže na Zuzke si najviac vážim to, že je hrozne čestná a úprimná. Ona je zo srdca dobrý človek. Niekedy jej hovorím, že je to až na škodu, aká je dobrá, pretože v dnešnom svete sa to nenosí, takáto dobrota. Ale ja ju trošku zaúčam, takže už sa trochu učí (smiech). Okrem toho je samozrejme strašne dobrá herečka. Pre mňa je aj na javisku veľmi motivačná. Ťaháme sa dopredu čo sa týka roboty, života a myslím si, že aj v iných veciach. Máme rovnaký vkus, máme rovnaký spôsob humoru. A to mi na nej vyhovuje.
Zuzka: Som s Martou hrozne rada, pretože Marta je moje slnko. Marta je typ človeka, ktorý dokáže rozžiariť miestnosť, do ktorej vojde. Je večne pozitívne naladená, je nabitá pozitívnou energiou. Keď mám niekedy pocit, že sa na mňa všetko rúca, Marta je človek, ktorý to dokáže zmietnuť ľavou zadnou. Veľmi rada s ňou spolupracujem, pretože si veľmi rozumieme aj herecky. Rada s ňou alternujem v divadle, pretože sa neurážame navzájom, ak niekto vymyslí to, iný to. Naopak. Vzájomne si to preberieme, ak sa nám to zdá, že je to vtipné, že sa to hodí do tej roly. Marta je herec, ktorý má za sebou starú školu. Je presná, zodpovedná, disciplinovaná, častokrát sa smejeme, že sme posledné dobré žiačky v tomto fachu, lebo sme aj dochvíľne.
Pekne o sebe rozprávate... čo by sa stalo, ak by sme robili rozhovor s každou z vás osobitne? Bol by ten rozhovor iný?
Marta: (smiech) Nebol by iný, bol by taký istý. Práve naopak, bol by o niečo lepší, pretože teraz sa trošku možno hanbíme jedna pred druhou tieto medové motúzy si tu ťahať, ale určite by bol taký úprimný, aký sme si teraz povedali.
Akých máte susedov?
Marta: Táto otázka je momentálne najfrekventovanejšia. Akonáhle sme začali robiť seriál, už sa začali objavovať otázky, akých máte susedov. Popísala som už všetkých susedov z „baráku“. Momentálne mám, chvalabohu, dobrých susedov. Ale najradšej by som mala za susedu Zuzku. Naozaj. Natrafi ť na dobrého suseda je dnes veľký problém. Poznám prípady, keď sa kvôli susedom veľa ľudí odsťahovalo, popredalo svoje byty, vily. Susedia sú strašne dôležitá vec.
Zuzka: Aj ja mám veľmi dobrých susedov. Je to mladá rodina, ktorá žije vedľa nášho domu. Veľmi si s nimi rozumieme. Z druhej strany domu je fi rma. Pracuje tam pár mladých ľudí, poznáme sa s majiteľom, ale cez víkendy, keď sa konáme na tej záhrade, tak je tam ticho a je tam zatvorené. Takže máme veľmi dobrých susedov.
Máte na svojom hereckom konte rolu, ktorú považujete za in, v ktorej ste sa našli a ňou si splnili aj svoj herecký sen?
Marta: Pohrala som toho už strašne, strašne veľa. Musím povedať, že už som mala zopár takých nádherných postáv, ktoré má absolútne v tom momente uspokojili, naplnili, strašne som ich milovala. Ale vždy potom príde ešte nejaká iná, o ktorej si poviem: „Bože, tak toto je tá pravá!“. Nemôžem to povedať. To máte ako deti. Nemôžete povedať, že toto je to lepšie, vydarenejšie a toto je to horšie. Som kominda, ale mám strašne rada aj dramatické roly. Nie som typ, ktorý by si v mladosti povedal, chcem hrať Júliu a musím ju hrať! Musím! Nie. Som konzumný typ, ktorý berie to čo je. Našťastie ma tam hore stráži nejaký anjel a dodáva mi také nádherné roly, ktoré som mala a mám. Pred dvoma, troma rokmi som mala pocit, že som pohrala všetko, od Čechova, od O´Neilla a od neviem akých krásnych autorov. Mala som pocit, že už nepríde nič také, čo by ma absolútne zobralo a potom prišiel jedného dňa pán Lasica a ponúkol mi rolu Malé manželské zločiny, kde sme dvaja na javisku, čo je zasa úplne, ale úplne iné. Myslím si, že nejaká takáto rola ešte určite príde.
Marta: Ocitla som sa aj so Zuzkou v pár muzikáloch, takže aj to som si vyskúšala. Zistila som však, že činohra je pre mňa to pravé orechové.
Zuzka: Na rozdiel od Marty mám vysnívané roly, ale žiaľ už nemám na to vek. Už je neskoro. Na rozdiel do Marty som snívala možno aj o tej Júlii, pretože ja som bola asi vždy skôr zaradená do polohy komičky. Aj keď som hrala princezné, väčšinou to boli komické princezné, ako tučná princezná, hlúpa princezná, prosto vždy to malo nejaký takýto charakter. Hrala som, samozrejme, aj také tie klasiky. S Adym Hajdu som hrala napríklad aj peknú princeznú. Väčšinou však boli tieto postavy komické. Som vnútri veľmi romanticky založený človek, takže som snívala aj o takýchto romantických rolách. za posledné roky, keď sa na hercov zabudlo som bola vďačná za akúkoľvek ponuku, akúkoľvek rolu a akékoľvek pôsobenie na javisku. Zakotvila som v divadle West, kde väčšinou robím to, čo mi je blízke. A mala som aj možnosť vrátiť sa na televíznu obrazovku v obľúbenom sitcome Susedia.
Dnes je sv. Valentín, čo sa vám vybaví ak sa povie slovo láska? Láska dvoch ľudí.
Zuzka: Láska. Mne sa v prvom rade vybaví ten prvopočiatok lásky, keď sa vraví, že od lásky ochoriete. Keď nie ste schopný spávať, keď vám zviera žalúdok, keď si neviete predstaviť minútu bez milovaného človeka. Ale zároveň sa mi vybaví aj láska materinská, láska rodičovská. A som veľmi vďačná životu, že mi dovolil spoznať všetky tieto formy lásky.
Marta: Zuzka to povedala úplne nádherne, takže ja nič nové nepoviem. Poviem len to poradie. Mne, keď niekto povie slovo láska, tak mňa, neviem prečo, napadne tá láska medzi mužom a ženou. Prosto tá láska, ktorá ma stretla a možno ma aj stretne, pretože človeka stretne viackrát v živote. A až v tom druhom slede ma napadne tá druhá láska, láska k rodine, k ľudom, ktorých mám naozaj rada. Pravá láska je naozaj len medzi mužom a ženou.
Zuzka: Na rozdiel od Marty mám vysnívané roly, ale žiaľ už nemám na to vek. Už je neskoro. Na rozdiel do Marty som snívala možno aj o tej Júlii, pretože ja som bola asi vždy skôr zaradená do polohy komičky. Aj keď som hrala princezné, väčšinou to boli komické princezné, ako tučná princezná, hlúpa princezná, prosto vždy to malo nejaký takýto charakter. Hrala som, samozrejme, aj také tie klasiky. S Adym Hajdu som hrala napríklad aj peknú princeznú. Väčšinou však boli tieto postavy komické. Som vnútri veľmi romanticky založený človek, takže som snívala aj o takýchto romantických rolách. za posledné roky, keď sa na hercov zabudlo som bola vďačná za akúkoľvek ponuku, akúkoľvek rolu a akékoľvek pôsobenie na javisku. Zakotvila som v divadle West, kde väčšinou robím to, čo mi je blízke. A mala som aj možnosť vrátiť sa na televíznu obrazovku v obľúbenom sitcome Susedia.
Dnes je sv. Valentín, čo sa vám vybaví ak sa povie slovo láska? Láska dvoch ľudí.
Zuzka: Láska. Mne sa v prvom rade vybaví ten prvopočiatok lásky, keď sa vraví, že od lásky ochoriete. Keď nie ste schopný spávať, keď vám zviera žalúdok, keď si neviete predstaviť minútu bez milovaného človeka. Ale zároveň sa mi vybaví aj láska materinská, láska rodičovská. A som veľmi vďačná životu, že mi dovolil spoznať všetky tieto formy lásky.
Marta: Zuzka to povedala úplne nádherne, takže ja nič nové nepoviem. Poviem len to poradie. Mne, keď niekto povie slovo láska, tak mňa, neviem prečo, napadne tá láska medzi mužom a ženou. Prosto tá láska, ktorá ma stretla a možno ma aj stretne, pretože človeka stretne viackrát v živote. A až v tom druhom slede ma napadne tá druhá láska, láska k rodine, k ľudom, ktorých mám naozaj rada. Pravá láska je naozaj len medzi mužom a ženou.
