streda 16. mája 2012
Zuzana Tlučková Sme krásne a plné sily [27.3.2012]
Niekto sa asi pekne prerátal. Prieskum, podľa ktorého sa päťdesiatnici majú pomaly začať zberať na zaslúžený odpočinok, pri pohľade na trojicu slovenských herečiek Zuzanu Tlučkovú, Martu Sládečkovú a Evu Pavlíkovú vyzerá ako poriadny štatistický omyl. Život po päťdesiatke a jeseň života? Kdeže! Veď doslova kvitnú!
Aká jeseň života, veď len tak kvitnú!
Keď trojica, pekne jedna po druhej pred časom oslávila päťdesiatku, ani jednu neminula v množstve rozhovorov otázka, ako sa s toľkými krížikmi na krku dá žiť. A všetky sa zhodli na tom, že rovnako dobre ako so štyrmi a ten jeden navyše ich k zemi vôbec neťahá. „Nemám pocit, že sa s mojím vekom musím nejako zmierovať. Fungujem tak, ako keď som mala tridsať. Naozaj nevidím nijaký rozdiel. Akurát si hovorím, že už sa asi môžem vyhovoriť, keď sa mi niekam nechce. Kedysi som si totiž hovorila, že si to nemôžem dovoliť,“ hovorí najčerstvejšia päťdesiatnička z nich Zuzana Tlučková. A Eva Pavlíková, ktorá tieto okrúhle narodeniny oslávila pred niečo vyše rokom, pritakáva. „Cítim sa ako dievčatko. Vôbec si neuvedomujem, že mám päťdesiat. Pravdupovediac, nikdy som neriešila, koľko mám rokov. Ale pripúšťam, že tento vek je dobrý na to, že si môžem povedať, čo si myslím, lebo mne už je naozaj jedno, čo si kto myslí o mne.“
Dáme trošku farbičky a ideme
Všetky tri povyberali zo života to najlepšie ako hrozienka z koláča. Z dvadsiatky si priniesli krásu a z ostatných desaťročí múdrosť a skúsenosť. Dnes si vďaka tomu užívajú výhody jedného aj druhého. „Pamätám si, že keď som bola mladučká, chodili sme s jedným frajerom do cukrárne a ja som sa pred ním hanbila jesť, aby som nepokazila perfektný dojem. Dnes už sa na tom iba smejem,“ prezradila v jednom z rozhovorov Marta Sládečková, ktorá má na perfektný dojem momentálne úplne inú fintu. „Všetko závisí od nás samých. Keď sa ráno zobudíte a hneď vám padne gamba pred zrkadlom – Ježišmária, ja ale vyzerám! – to je veľmi zlý štart. Ale keď sa doň pozriete s myšlienkou – nóóó, mohlo by to byť aj horšie, dáme trošku farbičky a ideme – deň hneď vyzerá celkom inak.“