piatok 30. decembra 2011
piatok 23. decembra 2011
Zuzana Tlučková a Štedrý večer [2010]
Myslím, že zvyky máme úplne také, aké k Vianociam patria a aké sú vo väčšine slovenských rodín. Máme tradičné vianočné menu, ktoré pozostáva z kapustnice, ryby, buď zemiakovej kaše alebo zemiakového šalátu, oplátok a potom neskôr koláčov. Po večeri sa samozrejme ide pod stromček, kde sa všetci tešíme. K tomu patrí televízia alebo vianočné koledy. Priznám sa, že na polnočnú omšu nechodíme, ale do kostola, teraz už väčšinou sama, si zájdem. Ale keď boli deti malé, tak sme sa zvykli ísť pozrieť aspoň na jasličky a výzdobu kostola.
nedeľa 18. decembra 2011
Zuzana Tlučková v posilňovni [1.3.2010]
Zuzana Tlučková dvadsaťpäť rokov raňajkovala kávu nalačno. Obed posúvala na štvrtú popoludní a najviac si dopriala po večernom predstavení. Teraz sa rozhodla, že začne nový život. Rozviedla sa, kúpila si nový dom a začala chudnúť.
Keď sa žena rozhodne radikálne zmeniť svoj život, zväčša začne vlasmi. Obľúbená herečka to zobrala z iného konca. Na konci minulého roka sa so synmi odsťahovala od exmanžela Štefana Skrúcaného do nového domu. Druhým krokom bolo novoročné predsavzatie, že sa konečne začne venovať sama sebe. Mladistvý výzor by Zuzane mohli závidieť aj o desaťročie mladšie dámy. Meria však iba 161 centimetrov, preto si musí svoju hmotnosť strážiť prísnejšie ako ženy, ktorým príroda dopriala vyššiu postavu. Okrem toho je vo veku, keď telo už tak ľahko neodpustí sýtu večeru alebo chutný krémeš.
Zuzka: Povedala som si, že je najvyšší čas s tým niečo spraviť. Chcem zhodiť päť kíl, ktoré som nabrala za posledného pol roka, zregenerovať sa a načerpať novú energiu.
Spoľahla sa na odborníkov.
Zuzka: Chodievala som behať a cvičiť, dokonca som mala tri roky osobného trénera. No pri všetkých veciach, ktoré som v poslednom čase v súkromí prežívala, som na pravidelný pohyb nemala čas ani chuť
Konečne sa však naštartovala a začala trikrát do týždňa cvičiť v posilňovni.
Zuzka: Chcem spevnieť. Možno budem vážiť viac, lebo svaly sú ťažšie ako tuk. Výhodou však je, že spaľujú viac energie.
Zároveň sa rozhodla zmeniť aj jedálny lístok. Nenechala nič na náhodu a obrátila sa na MUDr. Martinu Šintálovú, ktorá jej vypracovala trojmesačný plán na úpravu životosprávy.
Zuzka: Prečítala som síce veľa článkov o racionálnom stravovaní, ale aj tak sa dopúšťam mnohých chýb. Doktorka Šintálová mi nič nezakazuje, ale keď už chybu urobím, vysvetlí mi, ako ju napraviť.
HRIEŠNE RAŇAJKY
Zuzana si uvedomila, aké sú jej najväčšie prehrešky.
Zuzka: Začnem rovno raňajkami. Dvadsaťpäť rokov som dopoludnia vystačila len s čiernou kávou nalačno. Vstávam o šiestej, prvý raz som však jedla až o jedenástej, dvanástej. Preto som mala spomalený metabolizmus.
Za najväčší kameň úrazu považuje svoj nepravidelný pracovný režim. Pri nakrúcaní televíznych seriálov, účinkovaní v divadle a dabingu nemá veľkú možnosť pravidelne sa stravovať.
Zuzka: Je mi jasné, že by som mala jesť pravidelne, aby ma neskôr neprepadol vlčí hlad. Doteraz sa mi to nedarilo dodržiavať, musím si to nejako zorganizovať. Desiatu zvládnem – keď ju pripravujem synovi, zabalím aj sebe. Horšie je to s obedom. Najviac práce mám práve v tomto čase, a tak ho posúvam až na tretiu, štvrtú hodinu popoludní. Keď vopred viem, že sa nestihnem naobedovať doma alebo v reštaurácii, zabalím si celozrnnú žemľu so zeleninou, ale to nie je ideálne riešenie. Mám si pripraviť obed do škatuľky a zohrievať si ho niekde v mikrovlnke? - uvažuje. Ani táto možnosť sa jej však nepozdáva.
SYNOVÝM ŠPAGETÁM NEODOLÁM
Ďalšia kritická chvíľa nastáva po divadelnom predstavení.
Zuzka: Predtým som si najviac dopriala večer, v pohodlí domova. Teraz už viem, že si netreba dať kompletnú večeru, ale plátok syra, vajíčko či kúsok šunky so zeleninou.
Ako väčšina žien aj ona má predmenštruačný syndróm a veľkú chuť na sladkosti.
Zuzka: Tie klasické som však vymenila za kvalitnú čiernu čokoládu. Je tenká, tak si dám najprv jednu tabuľku, potom druhú... Až po tretej si poviem: Tak už fakt dosť!
S výberom jedla vhodného na redukčnú diétu Zuzana problém nemá, hoci jedálny lístok musí prispôsobiť synom Tomášovi a Lukášovi.
Zuzka: Samozrejme, moje porcie im nestačia, hoci mladší Lukáš si pochutná aj na tom, čo pripravím sebe. No väčšinou musím variť rozdielne. Im napríklad spravím špenátové halušky a sebe zeleninové lečo s baklažánom. Ak kúpim kuracie prsia, sebe ich pripravím naprírodno, chlapcom ich zapečiem so šunkou, syrom a s ananásom.
Je niečo, čomu Zuzana nevie odolať?
Zuzka: Áno, Lukášovým špagetám. Som pyšná, že sa priberá do varenia, takže si ich nemôžem nedať!“
Môj nový jedálny lístok:
Raňajky: Celozrnné pečivo so zeleninou alebo jogurt s probiotickou baktériou BifidusAktiRegularis a s ovsenými vločkami alebo cereáliami.
Desiata: Jablko, mandarínka.
Obed: Kvalitné chudé mäso či ryba so zeleninovým šalátom alebo ryža natural, cestoviny al dente so zeleninou.
Olovrant: Jogurt s probiotickou kultúrou.
Večera: Šunka, vajíčko, kúsok mäsa so zeleninou. Samozrejme, veľa tekutín.
Povolené maškrty: Čierna čokoláda s vysokým obsahom kakaa, vlašské orechy.
Keď sa žena rozhodne radikálne zmeniť svoj život, zväčša začne vlasmi. Obľúbená herečka to zobrala z iného konca. Na konci minulého roka sa so synmi odsťahovala od exmanžela Štefana Skrúcaného do nového domu. Druhým krokom bolo novoročné predsavzatie, že sa konečne začne venovať sama sebe. Mladistvý výzor by Zuzane mohli závidieť aj o desaťročie mladšie dámy. Meria však iba 161 centimetrov, preto si musí svoju hmotnosť strážiť prísnejšie ako ženy, ktorým príroda dopriala vyššiu postavu. Okrem toho je vo veku, keď telo už tak ľahko neodpustí sýtu večeru alebo chutný krémeš.
Zuzka: Povedala som si, že je najvyšší čas s tým niečo spraviť. Chcem zhodiť päť kíl, ktoré som nabrala za posledného pol roka, zregenerovať sa a načerpať novú energiu.
Spoľahla sa na odborníkov.
Zuzka: Chodievala som behať a cvičiť, dokonca som mala tri roky osobného trénera. No pri všetkých veciach, ktoré som v poslednom čase v súkromí prežívala, som na pravidelný pohyb nemala čas ani chuť
Konečne sa však naštartovala a začala trikrát do týždňa cvičiť v posilňovni.
Zuzka: Chcem spevnieť. Možno budem vážiť viac, lebo svaly sú ťažšie ako tuk. Výhodou však je, že spaľujú viac energie.
Zároveň sa rozhodla zmeniť aj jedálny lístok. Nenechala nič na náhodu a obrátila sa na MUDr. Martinu Šintálovú, ktorá jej vypracovala trojmesačný plán na úpravu životosprávy.
Zuzka: Prečítala som síce veľa článkov o racionálnom stravovaní, ale aj tak sa dopúšťam mnohých chýb. Doktorka Šintálová mi nič nezakazuje, ale keď už chybu urobím, vysvetlí mi, ako ju napraviť.
HRIEŠNE RAŇAJKY
Zuzana si uvedomila, aké sú jej najväčšie prehrešky.
Zuzka: Začnem rovno raňajkami. Dvadsaťpäť rokov som dopoludnia vystačila len s čiernou kávou nalačno. Vstávam o šiestej, prvý raz som však jedla až o jedenástej, dvanástej. Preto som mala spomalený metabolizmus.
Za najväčší kameň úrazu považuje svoj nepravidelný pracovný režim. Pri nakrúcaní televíznych seriálov, účinkovaní v divadle a dabingu nemá veľkú možnosť pravidelne sa stravovať.
Zuzka: Je mi jasné, že by som mala jesť pravidelne, aby ma neskôr neprepadol vlčí hlad. Doteraz sa mi to nedarilo dodržiavať, musím si to nejako zorganizovať. Desiatu zvládnem – keď ju pripravujem synovi, zabalím aj sebe. Horšie je to s obedom. Najviac práce mám práve v tomto čase, a tak ho posúvam až na tretiu, štvrtú hodinu popoludní. Keď vopred viem, že sa nestihnem naobedovať doma alebo v reštaurácii, zabalím si celozrnnú žemľu so zeleninou, ale to nie je ideálne riešenie. Mám si pripraviť obed do škatuľky a zohrievať si ho niekde v mikrovlnke? - uvažuje. Ani táto možnosť sa jej však nepozdáva.
SYNOVÝM ŠPAGETÁM NEODOLÁM
Ďalšia kritická chvíľa nastáva po divadelnom predstavení.
Zuzka: Predtým som si najviac dopriala večer, v pohodlí domova. Teraz už viem, že si netreba dať kompletnú večeru, ale plátok syra, vajíčko či kúsok šunky so zeleninou.
Ako väčšina žien aj ona má predmenštruačný syndróm a veľkú chuť na sladkosti.
Zuzka: Tie klasické som však vymenila za kvalitnú čiernu čokoládu. Je tenká, tak si dám najprv jednu tabuľku, potom druhú... Až po tretej si poviem: Tak už fakt dosť!
S výberom jedla vhodného na redukčnú diétu Zuzana problém nemá, hoci jedálny lístok musí prispôsobiť synom Tomášovi a Lukášovi.
Zuzka: Samozrejme, moje porcie im nestačia, hoci mladší Lukáš si pochutná aj na tom, čo pripravím sebe. No väčšinou musím variť rozdielne. Im napríklad spravím špenátové halušky a sebe zeleninové lečo s baklažánom. Ak kúpim kuracie prsia, sebe ich pripravím naprírodno, chlapcom ich zapečiem so šunkou, syrom a s ananásom.
Je niečo, čomu Zuzana nevie odolať?
Zuzka: Áno, Lukášovým špagetám. Som pyšná, že sa priberá do varenia, takže si ich nemôžem nedať!“
Môj nový jedálny lístok:
Raňajky: Celozrnné pečivo so zeleninou alebo jogurt s probiotickou baktériou BifidusAktiRegularis a s ovsenými vločkami alebo cereáliami.
Desiata: Jablko, mandarínka.
Obed: Kvalitné chudé mäso či ryba so zeleninovým šalátom alebo ryža natural, cestoviny al dente so zeleninou.
Olovrant: Jogurt s probiotickou kultúrou.
Večera: Šunka, vajíčko, kúsok mäsa so zeleninou. Samozrejme, veľa tekutín.
Povolené maškrty: Čierna čokoláda s vysokým obsahom kakaa, vlašské orechy.
piatok 27. mája 2011
nedeľa 1. mája 2011
Ľahký šalát so špenátom a s jablkami [2010]
Suroviny:
• 300 g špenátu • 2 jablká • zväzok petržlenu
• 2 paradajky • 2 biele Activie • 1 strúčik cesnaku • kôpor
• soľ • mleté korenie • olivový olej • jablčný ocot • citrón
Postup:
Lístky špenátu umyjeme a osušíme. Paradajky zbavíme
šupky a pokrájame ich na plátky. Olúpeme jablká a tiež
ich nakrájame na plátky. Na panvicu dáme špenát,
jablká, petržlen, paradajky a polejeme ich olivovým
olejom a šťavou z citróna. Necháme povariť, na konci
pridáme jogurtovú omáčku.
Jogurtová omáčka: Rozmixujeme cesnak, kôpor, korenie,
jablčný ocot a Activiu.
• 300 g špenátu • 2 jablká • zväzok petržlenu
• 2 paradajky • 2 biele Activie • 1 strúčik cesnaku • kôpor
• soľ • mleté korenie • olivový olej • jablčný ocot • citrón
Postup:
Lístky špenátu umyjeme a osušíme. Paradajky zbavíme
šupky a pokrájame ich na plátky. Olúpeme jablká a tiež
ich nakrájame na plátky. Na panvicu dáme špenát,
jablká, petržlen, paradajky a polejeme ich olivovým
olejom a šťavou z citróna. Necháme povariť, na konci
pridáme jogurtovú omáčku.
Jogurtová omáčka: Rozmixujeme cesnak, kôpor, korenie,
jablčný ocot a Activiu.
streda 20. apríla 2011
Synovia ma polievajú mojou voňavkou! [2010]
Zuzana Tlučková bude na Veľkú noc
so svojimi synmi, s ktorými ako hovorí, tvoria súdržnú rodinu.
Zuzka: Synovia ma vyoblievajú, aj vyobjímajú. Už sa na to teším.
Herečke Zuzane Tlučkovej Veľká noc pripomína domov v Košiciach, keď počas každých sviatkov ju už na raňajky čakala na stole voňavá vianočka, vajíčka, údené, klobásky a chren.
Zuzka: Snažím sa tieto rodičovské zvyky preniesť aj do svojej rodiny, moji synovia sa mi smejú, ako mi chutí vianočka a chren, ale sú to chute môjho detstva, a preto si takúto kombináciu na Veľkú noc doprajem...
Zuzana cez túto Veľkú noc do Košíc nepocestuje, iba nedávno bola blahoželať otcovi k meninám a narodeninám, keďže oslavoval sedemdesiatri rokov, skôr sa teší na otcov príchod do Bratislavy, keď sa trochu oteplí.
Zuzka: Aj v novom byte je nám otec pomocou, máme troch psíkov, o ktorých sa postará, keď nie sme doma, ale počas týchto sviatkov bude s bratovou rodinou.
Zuzana koketuje s myšlienkou, že by si rada aj s chlapcami išla oddýchnuť na pár dní do piešťanských kúpeľov, v hre je však aj chalupa a napokon aj oddych v byte, lebo ten sa nachádza blízko lesa, takže v prípade veľkého leňošenia sa vychystajú do lesa na prechádzky.
Zuzka: U nás, aj keď je plná chladnička, chlapci majú pocit, že nie je nakúpené, takže ak ostaneme doma, musím vypekať a variť, preto sa pohrávam s myšlienkou na kúpeľný pobyt. Keď je totiž človek doma, nedá mu, aby niečo dobré nepripravil, nevyzdobil byt a, samozrejme, nevytešoval sa nad kúpačmi...
Zuzana vzápätí so smiechom dodáva, že kým boli chlapci malí, na oblievanie sa veľmi tešili, teraz sa im to zdá skôr trápne a aj mama ich musí na oblievačku a šibačku presviedčať.
Zuzka: To by však neboli oni, aby niečo vtipné nevymysleli. Väčšinou sa totiž s vodou ani korbáčom neunúvajú, ale polejú ma mojou vlastnou voňavkou!
Hovorí Zuzana, ktorá v sebe nezaprie zmysel pre humor, a najmä mladší Tomáš to zdedil aj po nej...
Zuzka: Moji chalani, aj keď starší Tomáš už má vyše dvadsať rokov a má priateľku, s ktorou bude chcieť stráviť nejaký čas počas sviatkov, si chcú vychutnať spoločné chvíle oddychu, takže počas tejto Veľkej noci budeme taká správna trojica, ktorá je šťastná, že je spolu. Pred sviatkami sme boli na mamičkinom hrobe, takže budeme v spomienkach aj s ňou a celé sviatky, kdekoľvek budeme, oslávime v rodinnom duchu. V myšlienkach budeme pri otcovi, bratovej rodine, my budeme traja spolu a ja ešte aj v mojom detstve, vďaka ktorému som prišla na chuť sladkej vianočke a chrenu...
so svojimi synmi, s ktorými ako hovorí, tvoria súdržnú rodinu.Zuzka: Synovia ma vyoblievajú, aj vyobjímajú. Už sa na to teším.
Herečke Zuzane Tlučkovej Veľká noc pripomína domov v Košiciach, keď počas každých sviatkov ju už na raňajky čakala na stole voňavá vianočka, vajíčka, údené, klobásky a chren.
Zuzka: Snažím sa tieto rodičovské zvyky preniesť aj do svojej rodiny, moji synovia sa mi smejú, ako mi chutí vianočka a chren, ale sú to chute môjho detstva, a preto si takúto kombináciu na Veľkú noc doprajem...
Zuzana cez túto Veľkú noc do Košíc nepocestuje, iba nedávno bola blahoželať otcovi k meninám a narodeninám, keďže oslavoval sedemdesiatri rokov, skôr sa teší na otcov príchod do Bratislavy, keď sa trochu oteplí.
Zuzka: Aj v novom byte je nám otec pomocou, máme troch psíkov, o ktorých sa postará, keď nie sme doma, ale počas týchto sviatkov bude s bratovou rodinou.
Zuzana koketuje s myšlienkou, že by si rada aj s chlapcami išla oddýchnuť na pár dní do piešťanských kúpeľov, v hre je však aj chalupa a napokon aj oddych v byte, lebo ten sa nachádza blízko lesa, takže v prípade veľkého leňošenia sa vychystajú do lesa na prechádzky.
Zuzka: U nás, aj keď je plná chladnička, chlapci majú pocit, že nie je nakúpené, takže ak ostaneme doma, musím vypekať a variť, preto sa pohrávam s myšlienkou na kúpeľný pobyt. Keď je totiž človek doma, nedá mu, aby niečo dobré nepripravil, nevyzdobil byt a, samozrejme, nevytešoval sa nad kúpačmi...
Zuzana vzápätí so smiechom dodáva, že kým boli chlapci malí, na oblievanie sa veľmi tešili, teraz sa im to zdá skôr trápne a aj mama ich musí na oblievačku a šibačku presviedčať.
Zuzka: To by však neboli oni, aby niečo vtipné nevymysleli. Väčšinou sa totiž s vodou ani korbáčom neunúvajú, ale polejú ma mojou vlastnou voňavkou!
Hovorí Zuzana, ktorá v sebe nezaprie zmysel pre humor, a najmä mladší Tomáš to zdedil aj po nej...
Zuzka: Moji chalani, aj keď starší Tomáš už má vyše dvadsať rokov a má priateľku, s ktorou bude chcieť stráviť nejaký čas počas sviatkov, si chcú vychutnať spoločné chvíle oddychu, takže počas tejto Veľkej noci budeme taká správna trojica, ktorá je šťastná, že je spolu. Pred sviatkami sme boli na mamičkinom hrobe, takže budeme v spomienkach aj s ňou a celé sviatky, kdekoľvek budeme, oslávime v rodinnom duchu. V myšlienkach budeme pri otcovi, bratovej rodine, my budeme traja spolu a ja ešte aj v mojom detstve, vďaka ktorému som prišla na chuť sladkej vianočke a chrenu...
nedeľa 17. apríla 2011
2010 Zuzana Tlučková Predávala v Mc'Donalde [2009]
Zuzanu Tlučkovú a Pavla Topoľského pristihli ako predavačov v jednej zo sietí rýchleho občerstvenia. Obliekli si zástery a obsluhovali zákazníkov.
Zuzane Tlučkovej a Pavlovi Topoľskému, zdá sa, nesmrdí žiadna práca. „Keďže Kutyil s.r.o. skončil, tak som si povedala, že nebudem sedieť doma so založenými rukami, ale vyskúšam si aj inú profesiu. Celkom sa mi to zapáčilo. Výťažok z predaja ide na detskú onkológiu,“ povedala herečka, ktorá takto chodí vypomáhať bez nároku na honorár.
Za pultom sa objavil aj ďalší herec zo seriálu Kutyil s.r.o. Pavol Topoľský. „Ako vysokoškolák som predával v bufete na kúpalisku. Za dva týždne som predal tri klobásy, dve veľké kofoly a jedno malé pivo, ktoré som vypil ja,“ prezradil Topoľský svoje skúsenosti s obchodovaním.
Zuzane Tlučkovej a Pavlovi Topoľskému, zdá sa, nesmrdí žiadna práca. „Keďže Kutyil s.r.o. skončil, tak som si povedala, že nebudem sedieť doma so založenými rukami, ale vyskúšam si aj inú profesiu. Celkom sa mi to zapáčilo. Výťažok z predaja ide na detskú onkológiu,“ povedala herečka, ktorá takto chodí vypomáhať bez nároku na honorár.
Za pultom sa objavil aj ďalší herec zo seriálu Kutyil s.r.o. Pavol Topoľský. „Ako vysokoškolák som predával v bufete na kúpalisku. Za dva týždne som predal tri klobásy, dve veľké kofoly a jedno malé pivo, ktoré som vypil ja,“ prezradil Topoľský svoje skúsenosti s obchodovaním.
štvrtok 24. marca 2011
Zuzana Tlučková Pri mužoch som veľmi opatrná [2010]
Sitkomy, v ktorých rozdávala
smiech, už stiahli z obrazovky. Vlani na jeseň sa so synmi presťahovala do nového domu a užíva si ho. A čo hovorí Zuzana Tlučková po rozvode o mužoch? [04.02.2010]
Už ste sa udomácnili v novom dome?
Zuzka: Zvykli sme si naň veľmi rýchlo. Impulz na to, aby sme sa presťahovali, dali moji synovia. A keď sú tam oni spokojní a šťastní, môžem ja nebyť? Bývame v prírode, pár metrov za nami je lesopark, čo nám vyhovuje aj kvôli našim psom. Zatiaľ tam prežívame zimu, veľmi sa nám páči, ale už sme zvedaví aj na ďalšie ročné obdobia.
Čo vás v tom prostredí očarilo najviac?
Zuzka: Celá radová zástavba je v modernom štýle, ktorý teraz letí. Náš dom má tri presklené steny otočené do záhrady. Keď sa do nich zaprie slnko, očakávam skleníkový efekt. Riešila som to tým, že som na sklené plochy dala natiahnuť fólie a zvonka namontovať hliníkové žalúzie. A v lete bude musieť byť asi zapnutá klimatizácia.
Z veľkých okien je však úžasný výhľad a svetlo prenikajúce dovnútra dobíja pozitívnou energiou...
Zuzka: To určite, ale keď dnes prudšie zasvietilo slnko, zistila som, koľko je všade prachu. Len čo prídem domov, musím vziať do rúk vysávač...
Sťahovanie vám prekazilo aj plánovanú dovolenku na Floride. Nemrzelo vás to?
Zuzka: Veľmi. Ale niekedy stoja pred človekom veci, z ktorých niektoré sú dôležité viac, iné menej. A pre nás bolo životne dôležité presťahovať sa. Museli sme teda vrátiť letenky. Nakoniec sme stihli aspoň týždňovú dovolenku v Chorvátsku. Názov toho mestečka neprezradím, aby tam v lete všetci neutekali, ale boli sme s Martou Sládečkovou, s jej psom a manažérom Dodom... Bol s nami aj Lukášov kamarát, za ktorým pricestovali jeho rodičia, zišli sme sa naozaj výborná partia. Za takýchto okolností to nemusí byť žiadna exotika.
Váš starší syn Tomáš k vám chodí s priateľkou len na víkendy. Nedolieha na vás občas samota?
Zuzka: Vôbec nie, veď mám doma ešte šestnásťročného Lukáša. Ráno riešim odchod do školy, popri tom servis, ktorý vyžaduje naše spolunažívanie, do toho psi... Niekedy mám pocit, že keby boli aj obaja preč, možno by mi nebolo smutno. Lebo tak, ako sa teším na to, že sa Tomáš vráti na víkend domov, tak si v nedeľu hovorím: Joj, nech už ide! (smiech). Samota na mňa nedolieha. A najmä viem, že deti sa raz osamostatnia a budú mať svoje rodiny.
Ako sa vyvíja Lukášov zmysel pre humor?
Zuzka: Stále srší humorom, najmä teraz pred polročným vysvedčením. Rozpráva o všetkom možnom, len nie o známkach. Vraj nech si to veľmi nepripúšťam. Ale čo mám robiť, predsa ho nezabijem.
Riešili ste s ním už aj prvé lásky?
Zuzka: Ešte žiadnu lásku, ale ani nie som si istá, či by mi to povedal. Dúfam, že jeho najväčšou láskou je zatiaľ čivava, ktorú si sám zadovážil, a že ňou aj dlho zostane.
Ako ste na tom s prípadným vzťahom vy? Je už na obzore nejaký nový ctiteľ?
Zuzka: Nemám nikoho a takto mi to vyhovuje.
A keby sa o vás uchádzal sobášny podvodník, odhalili by ste ho?
Zuzka: Asi nie, lebo som veľmi dôverčivá. Aj preto som pri nadväzovaní akýchkoľvek vzťahov s opačným pohlavím nadmieru opatrná. Niekedy si hovorím, že ani to nechcem skúsiť.
Keď sa stretávate s kamarátkami herečkami, ako sa menia plynúcimi rokmi témy vašich rozhovorov?
Zuzka: Ako slobodné sme rozoberali chlapcov, potom manželstvo a deti, neskôr choroby, no a naposledy sme mudrovali o dôchodkovom doplnkovom poistení. A dosť sme sa na tom nasmiali.
S Martou Sládečkovou máte na humor rovnaký názor. Aj na chlapov?
Zuzka: Nie, lebo sa nám páčia rozdielne typy mužov. A v mnohých veciach máme na nich iný názor.
Aspoň si ako najlepšie kamarátky nemusíte skočiť do vlasov...
Zuzka: Možno práve preto nám to tak fajn vychádza, lebo nehrozí nijaká konkurencia...
Viete byť v spoločnosti vtipná?
Zuzka: To nie je moja parketa. Ak sa aj pohybujem niekde medzi ľuďmi, tak tí ma poznajú a vedia, aká som v súkromí. No keď mám dobrú náladu, rada ich zabavím.
Zuzka: vojím založením som interpretačná umelkyňa, som teda vtipná do takej miery, do akej je vtipný scenár. Možno sa nám s Martou niekedy v štúdiu aj darilo trochu „bonmotovať“, ale text je raz daný, priveľmi nepustí. Nie som človek, ktorý by sršal humorom a dokázal okamžite reagovať. Ľudí s takýmto darom je málo, preto mám rešpekt pred moderovaním aj improvizáciou.
Sitkomy, v ktorých ste hrali, už stiahli z obrazovky. Za ktorou z tých postáv je vám najviac ľúto?
Zuzka: Za každou, lebo mi boli blízke. Či už Zuza v Susedoch, ktorý svojou úspešnosťou narobil na Slovensku poriadnu hrmavicu, alebo Kamila v Priateľkách, kde sme sa trochu aj trápili, lebo sme nemali pevné autorské zázemie. Museli sme s Martou aj dramaturgičkou Zuzkou Balkóovou rozmýšľať nad leitmotívmi a tým, ako by sa dej mohol vyvíjať... No a Kutyil, s. r. o., mi ponúkol pojašenú a bláznivú postavu Anabely, ktorá znamenala príjemnú hereckú zmenu. A tú ja mám vždy rada.
Iné ponuky zo seriálov sa vám stále vyhýbajú?
Zuzka: Už som čítala, že do nejakého nastupujem, ale pravda je, že zatiaľ sa mi nikto neohlásil. Beriem to tak, že sa so mnou nepočíta. Žiadna tragédia, veď ak ma niekto bude potrebovať, určite sa ozve. Majú moje číslo.
V Divadle West hráte v predstavení Dokonalá lúpež vrahyňu, ktorá odpravila zo sveta sedem exmanželov. Čo je na tých všetkých mŕtvolách až také komické?
Zuzka: Komickosť tej konverzačky vyplýva zo suchého anglického humoru. Diváci sa viac chytajú v druhej polovici predstavenia, kde sa hrá s mŕtvolou, ktorou je upravená bábka. Prenáša sa, schováva... Niektoré situácie sú až absurdné, aj samotné zabitie je podané ako čosi smiešne.
Môže byť pre herca šancou aj zahrať si mŕtvolu?
Zuzka: Mŕtvola toho veľa nenahrá, ale závisí od toho, či sa neskôr preberie, alebo nie. Nerozmýšľala som ešte o tom. Raz by som však chcela mať takú rolu, kde by som len ležala...(smiech).
smiech, už stiahli z obrazovky. Vlani na jeseň sa so synmi presťahovala do nového domu a užíva si ho. A čo hovorí Zuzana Tlučková po rozvode o mužoch? [04.02.2010]Už ste sa udomácnili v novom dome?
Zuzka: Zvykli sme si naň veľmi rýchlo. Impulz na to, aby sme sa presťahovali, dali moji synovia. A keď sú tam oni spokojní a šťastní, môžem ja nebyť? Bývame v prírode, pár metrov za nami je lesopark, čo nám vyhovuje aj kvôli našim psom. Zatiaľ tam prežívame zimu, veľmi sa nám páči, ale už sme zvedaví aj na ďalšie ročné obdobia.
Čo vás v tom prostredí očarilo najviac?
Zuzka: Celá radová zástavba je v modernom štýle, ktorý teraz letí. Náš dom má tri presklené steny otočené do záhrady. Keď sa do nich zaprie slnko, očakávam skleníkový efekt. Riešila som to tým, že som na sklené plochy dala natiahnuť fólie a zvonka namontovať hliníkové žalúzie. A v lete bude musieť byť asi zapnutá klimatizácia.
Z veľkých okien je však úžasný výhľad a svetlo prenikajúce dovnútra dobíja pozitívnou energiou...
Zuzka: To určite, ale keď dnes prudšie zasvietilo slnko, zistila som, koľko je všade prachu. Len čo prídem domov, musím vziať do rúk vysávač...
Sťahovanie vám prekazilo aj plánovanú dovolenku na Floride. Nemrzelo vás to?
Zuzka: Veľmi. Ale niekedy stoja pred človekom veci, z ktorých niektoré sú dôležité viac, iné menej. A pre nás bolo životne dôležité presťahovať sa. Museli sme teda vrátiť letenky. Nakoniec sme stihli aspoň týždňovú dovolenku v Chorvátsku. Názov toho mestečka neprezradím, aby tam v lete všetci neutekali, ale boli sme s Martou Sládečkovou, s jej psom a manažérom Dodom... Bol s nami aj Lukášov kamarát, za ktorým pricestovali jeho rodičia, zišli sme sa naozaj výborná partia. Za takýchto okolností to nemusí byť žiadna exotika.
Váš starší syn Tomáš k vám chodí s priateľkou len na víkendy. Nedolieha na vás občas samota?
Zuzka: Vôbec nie, veď mám doma ešte šestnásťročného Lukáša. Ráno riešim odchod do školy, popri tom servis, ktorý vyžaduje naše spolunažívanie, do toho psi... Niekedy mám pocit, že keby boli aj obaja preč, možno by mi nebolo smutno. Lebo tak, ako sa teším na to, že sa Tomáš vráti na víkend domov, tak si v nedeľu hovorím: Joj, nech už ide! (smiech). Samota na mňa nedolieha. A najmä viem, že deti sa raz osamostatnia a budú mať svoje rodiny.
Ako sa vyvíja Lukášov zmysel pre humor?
Zuzka: Stále srší humorom, najmä teraz pred polročným vysvedčením. Rozpráva o všetkom možnom, len nie o známkach. Vraj nech si to veľmi nepripúšťam. Ale čo mám robiť, predsa ho nezabijem.
Riešili ste s ním už aj prvé lásky?
Zuzka: Ešte žiadnu lásku, ale ani nie som si istá, či by mi to povedal. Dúfam, že jeho najväčšou láskou je zatiaľ čivava, ktorú si sám zadovážil, a že ňou aj dlho zostane.
Ako ste na tom s prípadným vzťahom vy? Je už na obzore nejaký nový ctiteľ?
Zuzka: Nemám nikoho a takto mi to vyhovuje.
A keby sa o vás uchádzal sobášny podvodník, odhalili by ste ho?
Zuzka: Asi nie, lebo som veľmi dôverčivá. Aj preto som pri nadväzovaní akýchkoľvek vzťahov s opačným pohlavím nadmieru opatrná. Niekedy si hovorím, že ani to nechcem skúsiť.
Keď sa stretávate s kamarátkami herečkami, ako sa menia plynúcimi rokmi témy vašich rozhovorov?
Zuzka: Ako slobodné sme rozoberali chlapcov, potom manželstvo a deti, neskôr choroby, no a naposledy sme mudrovali o dôchodkovom doplnkovom poistení. A dosť sme sa na tom nasmiali.
S Martou Sládečkovou máte na humor rovnaký názor. Aj na chlapov?
Zuzka: Nie, lebo sa nám páčia rozdielne typy mužov. A v mnohých veciach máme na nich iný názor.
Aspoň si ako najlepšie kamarátky nemusíte skočiť do vlasov...
Zuzka: Možno práve preto nám to tak fajn vychádza, lebo nehrozí nijaká konkurencia...
Viete byť v spoločnosti vtipná?
Zuzka: To nie je moja parketa. Ak sa aj pohybujem niekde medzi ľuďmi, tak tí ma poznajú a vedia, aká som v súkromí. No keď mám dobrú náladu, rada ich zabavím.
Čím? Vtipmi či nejakými historkami?
Zuzka: vojím založením som interpretačná umelkyňa, som teda vtipná do takej miery, do akej je vtipný scenár. Možno sa nám s Martou niekedy v štúdiu aj darilo trochu „bonmotovať“, ale text je raz daný, priveľmi nepustí. Nie som človek, ktorý by sršal humorom a dokázal okamžite reagovať. Ľudí s takýmto darom je málo, preto mám rešpekt pred moderovaním aj improvizáciou.
Sitkomy, v ktorých ste hrali, už stiahli z obrazovky. Za ktorou z tých postáv je vám najviac ľúto?
Zuzka: Za každou, lebo mi boli blízke. Či už Zuza v Susedoch, ktorý svojou úspešnosťou narobil na Slovensku poriadnu hrmavicu, alebo Kamila v Priateľkách, kde sme sa trochu aj trápili, lebo sme nemali pevné autorské zázemie. Museli sme s Martou aj dramaturgičkou Zuzkou Balkóovou rozmýšľať nad leitmotívmi a tým, ako by sa dej mohol vyvíjať... No a Kutyil, s. r. o., mi ponúkol pojašenú a bláznivú postavu Anabely, ktorá znamenala príjemnú hereckú zmenu. A tú ja mám vždy rada.
Iné ponuky zo seriálov sa vám stále vyhýbajú?
Zuzka: Už som čítala, že do nejakého nastupujem, ale pravda je, že zatiaľ sa mi nikto neohlásil. Beriem to tak, že sa so mnou nepočíta. Žiadna tragédia, veď ak ma niekto bude potrebovať, určite sa ozve. Majú moje číslo.
V Divadle West hráte v predstavení Dokonalá lúpež vrahyňu, ktorá odpravila zo sveta sedem exmanželov. Čo je na tých všetkých mŕtvolách až také komické?
Zuzka: Komickosť tej konverzačky vyplýva zo suchého anglického humoru. Diváci sa viac chytajú v druhej polovici predstavenia, kde sa hrá s mŕtvolou, ktorou je upravená bábka. Prenáša sa, schováva... Niektoré situácie sú až absurdné, aj samotné zabitie je podané ako čosi smiešne.
Môže byť pre herca šancou aj zahrať si mŕtvolu?
Zuzka: Mŕtvola toho veľa nenahrá, ale závisí od toho, či sa neskôr preberie, alebo nie. Nerozmýšľala som ešte o tom. Raz by som však chcela mať takú rolu, kde by som len ležala...(smiech).
sobota 5. marca 2011
sobota 26. februára 2011
Zuzana Tlučková - Muži sú z inej planéty [2009]
Diváci si ju obľúbili pre jej
komediálny talent. Zuzana Tlučková si po rozvode so Štefanom Skrúcaným užíva smiech najmä so synom Lukášom. Pripúšťa, že by sa mohla ešte zamilovať?
Ako si užijete tohtoročné leto?
Zuzka: Na dovolenku určite pôjdem, už máme kúpené letenky. A opäť v starej zostave – moji dvaja synovia a najlepšia kamarátka Marta Sládečková. Kam sa chystáme, prezradím, až keď sa šťastne vrátime domov.
Ste azda poverčivá?
Zuzka: Čo sa týka ciest lietadlom, tak áno. A po tých nedávnych nešťastiach nie som stále presvedčená, či si v auguste do lietadla vôbec sadnem. Aj môj mladší syn Lukáš je strachopud, dúfam, že dovtedy sa otrasieme a túžba spoznávať svet a cestovať bude silnejšia ako strach z letu.
Naposledy ste boli na Bali, bude to zas exotika?
Zuzka: Bude to vzdialené miesto a dlhý let, ale nie je to exotika v pravom zmysle slova.
Naozaj neprezradíte to miesto?
Zuzka: No tak dobre. Ideme na Floridu.
Čím si vysvetľujete, že na dovolenku s vlastnou mamou ide aj váš starší syn Tomáš, ktorý má už dávno priateľku?
Zuzka: Tým, že destinácie, kam sa vyberieme, sú zaujímavé. Boli sme spolu aj na predĺženom víkende v Londýne. Myslím, že tie tri-štyri dni sa dajú vydržať aj s vlastnou mamou (smiech). Tomáš už má svoju partiu, svoj život, priateľku, s ktorou je práve na dovolenke v Chorvátsku, ale na Floride ešte nebol, a tak by ju rád uvidel. Máme objednaný hotelík na pláži, tentoraz budeme najmä oddychovať pri mori.
Je to nepravdepodobné, ale čo ak vás s Martou Sládečkovou spoznajú nejakí ľudia na pláži?
Zuzka: No tak sa s nimi vyfotíme, rozdáme autogramy a budeme oddychovať ďalej.
Čo vás pri mori najviac dobíja novou energiou?
Zuzka: Pohoda, slnko, voda, ničnerobenie... Už som vyrástla z toho, aby som tie dva týždne iba preležala na jednom mieste. Veľmi mi zachutili poznávacie zájazdy. Na Bali sme to však prešvihli a vrátili sa odtiaľ poriadne uťahaní. Keď sa ma niekto opýtal, aké bolo more, povedala som, že ani neviem. Hanba! Z toho dvanásťdňového pobytu sme mali len dva dni voľno, inak sme stále cestovali, všetko ochutnávali a ovoniavali – a bolo to famózne. No nepozreli by ste si tie pamiatky a prírodné scenérie?
Vašou najlepšou kamarátkou je herečka Marta Sládečková. Viete o sebe všetko?
Zuzka: Asi áno. Aj o tých zlých veciach. Každá žena si tú svoju najlepšiu kamarátku berie s jej kladnými aj zápornými vlastnosťami, má ju rada preto, aká je, vie, že sa na ňu môže v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu spoľahnúť. Marta pre mňa takým človekom je.
Aký máte teraz vzťah so svojím exmanželom Štefanom Skrúcaným?
Zuzka: Komunikujeme spolu takmer dennodenne, najmä kvôli synom.
Nezatrpkli ste po rozvode na mužov?
Zuzka: Neviem, či sa to volá zatrpknutie, možno je to skôr zvýšená opatrnosť. A veľa nahromadenej nedôvery. Ale tvrdím, že to, ako teraz žijem, mi vyhovuje a nechcem na tom nič meniť.
Myslíte tým ako single?
Zuzka: Ako single s dvoma synmi.
Pripúšťate, že ešte stretnete muža, do ktorého by ste sa dokázali zamilovať?
Zuzka: To naozaj neviem.
Máte zvláštny dar rozdávať humor a dobrú náladu. Viete sa zasmiať aj na sebe samej?
Zuzka: Uvedomila som si, že za posledný rok sa smejem až prekvapujúco veľa. Najmä doma s mladším synom Lukášom. Veľmi sme si sadli, lebo on je rodený komediant. Máme obrovskú pohodu a či „venčíme“ psov, večeriame, ideme do kina, alebo na nákup, stále nám je niečo smiešne. Bavíme sa na svojich vtipoch a fóroch, ale viac sa zabávam ja na tých jeho. Dúfam, že nám to „smejavé“ obdobie dlho vydrží. Pociťujem ho ako liek.
Ste zabávačkou aj v kruhu svojich priateľov?
Zuzka: Nie. To skôr Marta. Medzi ľuďmi som bola vždy viac za tichého spoločníka ako za zabávača.
Hrali ste v seriáloch Priateľky, Susedia, Kutyil s. r. o., nemáte pocit, že vás tvorcovia „uväznili“ v jednom type postáv?
Zuzka: To nie je pocit, ale fakt. Poloha herečky komediálnych postáv mi prischla už dávnejšie, neprekáža mi to, lebo sa v nej cítim veľmi dobre. Ale rada by som si už zahrala aj nejakú dramatickejšiu postavu. Zatiaľ neprišla, uvidím, či nie-ktorý režisér naberie odvahu ma do takej obsadiť. Ešteže som takéto postavy mohla hrávať aspoň v divadle West.
Dostali ste ponuky aj z iných seriálov?
Zuzka: Keď sme v Markíze skončili s Priateľkami, ponúkli mi rolu v Ordinácii v ružovej záhrade. Ale padlo to, keď som sa rozhodla účinkovať v Kutyilovi. Myslím, že je to konkurenčný boj medzi televíziami, aj keď u niektorých hercov to vôbec neplatí. Ďalšie ponuky som nedostala. Veľmi sa mi páči projekt Ako som prežil, ale chápem tvorcov, že ma tam nemôžu obsadiť, keď hrám v Kutyilovi Anabelu v tej kučeravej parochni. Musia myslieť aj na to, ako by ma diváci prijali vo vážnej polohe.
Ktorá z tých postáv v seriáloch vám bola najbližšia? A ktorý z nich mal najväčší divácky ohlas?
Zuzka: Jednoznačne Susedia. Vďaka nim som sa po dlhšom čase vrátila na televíznu obrazovku. Bol to vlastne prvý sitkom, ktorý sa rozbehol, a výborné spojenie nás piatich hercov. Ale o takom diváckom úspechu sme ani len nesnívali. Andy Kraus moju postavu Zuzy úžasne vystihol, keď z nej urobil podomovú obchodníčku.
Dokázali by ste sa aj vy takto živiť?
Zuzka: V súkromí by som nikdy nenabrala odvahu niekoho obťažovať tým, aby som ho nútila niečo kúpiť. Ale tá Zuza s prehľadom a úprimne klame do očí, aké sú tie výrobky geniálne a cena výhodná. Zaujímavé bolo, ako ma Andy v tej postave scenáristicky ťahal, čo všetko som bola ochotná urobiť pre to, aby som nepredajný tovar predala ešte aj so ziskom.
Leto je čas rozmarností. Máte nejaké aj vy?
Zuzka: Behanie po obchodoch to nie je. Skôr si rada sadnem s kamarátkami a klebetíme. Alebo ideme s našimi psami na prechádzku do lesoparku. Tam už narážam na múr, lebo Lukášovi sa veľmi nechce. Naposledy sa nám však podarilo nazbierať bedle. Vypražili sme si ich v troj-obale a tešili sa, ako sa nám oplatilo ísť do lesa.
Klebetíte s kamarátkami, to ohovárate aj chlapov?
Zuzka: Samozrejme!
A čo také najhoršie na nich vidíte?
Zuzka: To nemôžem vynášať. Skrátka, chlapi sú z celkom inej planéty.
komediálny talent. Zuzana Tlučková si po rozvode so Štefanom Skrúcaným užíva smiech najmä so synom Lukášom. Pripúšťa, že by sa mohla ešte zamilovať?Ako si užijete tohtoročné leto?
Zuzka: Na dovolenku určite pôjdem, už máme kúpené letenky. A opäť v starej zostave – moji dvaja synovia a najlepšia kamarátka Marta Sládečková. Kam sa chystáme, prezradím, až keď sa šťastne vrátime domov.
Ste azda poverčivá?
Zuzka: Čo sa týka ciest lietadlom, tak áno. A po tých nedávnych nešťastiach nie som stále presvedčená, či si v auguste do lietadla vôbec sadnem. Aj môj mladší syn Lukáš je strachopud, dúfam, že dovtedy sa otrasieme a túžba spoznávať svet a cestovať bude silnejšia ako strach z letu.
Naposledy ste boli na Bali, bude to zas exotika?
Zuzka: Bude to vzdialené miesto a dlhý let, ale nie je to exotika v pravom zmysle slova.
Naozaj neprezradíte to miesto?
Zuzka: No tak dobre. Ideme na Floridu.
Čím si vysvetľujete, že na dovolenku s vlastnou mamou ide aj váš starší syn Tomáš, ktorý má už dávno priateľku?
Zuzka: Tým, že destinácie, kam sa vyberieme, sú zaujímavé. Boli sme spolu aj na predĺženom víkende v Londýne. Myslím, že tie tri-štyri dni sa dajú vydržať aj s vlastnou mamou (smiech). Tomáš už má svoju partiu, svoj život, priateľku, s ktorou je práve na dovolenke v Chorvátsku, ale na Floride ešte nebol, a tak by ju rád uvidel. Máme objednaný hotelík na pláži, tentoraz budeme najmä oddychovať pri mori.
Je to nepravdepodobné, ale čo ak vás s Martou Sládečkovou spoznajú nejakí ľudia na pláži?
Zuzka: No tak sa s nimi vyfotíme, rozdáme autogramy a budeme oddychovať ďalej.
Čo vás pri mori najviac dobíja novou energiou?
Zuzka: Pohoda, slnko, voda, ničnerobenie... Už som vyrástla z toho, aby som tie dva týždne iba preležala na jednom mieste. Veľmi mi zachutili poznávacie zájazdy. Na Bali sme to však prešvihli a vrátili sa odtiaľ poriadne uťahaní. Keď sa ma niekto opýtal, aké bolo more, povedala som, že ani neviem. Hanba! Z toho dvanásťdňového pobytu sme mali len dva dni voľno, inak sme stále cestovali, všetko ochutnávali a ovoniavali – a bolo to famózne. No nepozreli by ste si tie pamiatky a prírodné scenérie?
Vašou najlepšou kamarátkou je herečka Marta Sládečková. Viete o sebe všetko?
Zuzka: Asi áno. Aj o tých zlých veciach. Každá žena si tú svoju najlepšiu kamarátku berie s jej kladnými aj zápornými vlastnosťami, má ju rada preto, aká je, vie, že sa na ňu môže v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu spoľahnúť. Marta pre mňa takým človekom je.
Aký máte teraz vzťah so svojím exmanželom Štefanom Skrúcaným?
Zuzka: Komunikujeme spolu takmer dennodenne, najmä kvôli synom.
Nezatrpkli ste po rozvode na mužov?
Zuzka: Neviem, či sa to volá zatrpknutie, možno je to skôr zvýšená opatrnosť. A veľa nahromadenej nedôvery. Ale tvrdím, že to, ako teraz žijem, mi vyhovuje a nechcem na tom nič meniť.
Myslíte tým ako single?
Zuzka: Ako single s dvoma synmi.
Pripúšťate, že ešte stretnete muža, do ktorého by ste sa dokázali zamilovať?
Zuzka: To naozaj neviem.
Máte zvláštny dar rozdávať humor a dobrú náladu. Viete sa zasmiať aj na sebe samej?
Zuzka: Uvedomila som si, že za posledný rok sa smejem až prekvapujúco veľa. Najmä doma s mladším synom Lukášom. Veľmi sme si sadli, lebo on je rodený komediant. Máme obrovskú pohodu a či „venčíme“ psov, večeriame, ideme do kina, alebo na nákup, stále nám je niečo smiešne. Bavíme sa na svojich vtipoch a fóroch, ale viac sa zabávam ja na tých jeho. Dúfam, že nám to „smejavé“ obdobie dlho vydrží. Pociťujem ho ako liek.
Ste zabávačkou aj v kruhu svojich priateľov?
Zuzka: Nie. To skôr Marta. Medzi ľuďmi som bola vždy viac za tichého spoločníka ako za zabávača.
Hrali ste v seriáloch Priateľky, Susedia, Kutyil s. r. o., nemáte pocit, že vás tvorcovia „uväznili“ v jednom type postáv?
Zuzka: To nie je pocit, ale fakt. Poloha herečky komediálnych postáv mi prischla už dávnejšie, neprekáža mi to, lebo sa v nej cítim veľmi dobre. Ale rada by som si už zahrala aj nejakú dramatickejšiu postavu. Zatiaľ neprišla, uvidím, či nie-ktorý režisér naberie odvahu ma do takej obsadiť. Ešteže som takéto postavy mohla hrávať aspoň v divadle West.
Dostali ste ponuky aj z iných seriálov?
Zuzka: Keď sme v Markíze skončili s Priateľkami, ponúkli mi rolu v Ordinácii v ružovej záhrade. Ale padlo to, keď som sa rozhodla účinkovať v Kutyilovi. Myslím, že je to konkurenčný boj medzi televíziami, aj keď u niektorých hercov to vôbec neplatí. Ďalšie ponuky som nedostala. Veľmi sa mi páči projekt Ako som prežil, ale chápem tvorcov, že ma tam nemôžu obsadiť, keď hrám v Kutyilovi Anabelu v tej kučeravej parochni. Musia myslieť aj na to, ako by ma diváci prijali vo vážnej polohe.
Ktorá z tých postáv v seriáloch vám bola najbližšia? A ktorý z nich mal najväčší divácky ohlas?
Zuzka: Jednoznačne Susedia. Vďaka nim som sa po dlhšom čase vrátila na televíznu obrazovku. Bol to vlastne prvý sitkom, ktorý sa rozbehol, a výborné spojenie nás piatich hercov. Ale o takom diváckom úspechu sme ani len nesnívali. Andy Kraus moju postavu Zuzy úžasne vystihol, keď z nej urobil podomovú obchodníčku.
Dokázali by ste sa aj vy takto živiť?
Zuzka: V súkromí by som nikdy nenabrala odvahu niekoho obťažovať tým, aby som ho nútila niečo kúpiť. Ale tá Zuza s prehľadom a úprimne klame do očí, aké sú tie výrobky geniálne a cena výhodná. Zaujímavé bolo, ako ma Andy v tej postave scenáristicky ťahal, čo všetko som bola ochotná urobiť pre to, aby som nepredajný tovar predala ešte aj so ziskom.
Leto je čas rozmarností. Máte nejaké aj vy?
Zuzka: Behanie po obchodoch to nie je. Skôr si rada sadnem s kamarátkami a klebetíme. Alebo ideme s našimi psami na prechádzku do lesoparku. Tam už narážam na múr, lebo Lukášovi sa veľmi nechce. Naposledy sa nám však podarilo nazbierať bedle. Vypražili sme si ich v troj-obale a tešili sa, ako sa nám oplatilo ísť do lesa.
Klebetíte s kamarátkami, to ohovárate aj chlapov?
Zuzka: Samozrejme!
A čo také najhoršie na nich vidíte?
Zuzka: To nemôžem vynášať. Skrátka, chlapi sú z celkom inej planéty.
streda 23. februára 2011
Zuzana Tlučková a FUN Rádio [2009]
Rozhovor Zuzany Tlučkovej s Adelou a Sajfom v rannej šou sa uskutočnil v piatok 13.3.2009
Zuzana Tlučková 1: O najmladšom synovi, ako ho rozmaznáva a dôkladne sa o neho stará.
Zuzana Tlučková 2: Ako by mali ľudia volať Zuzanu Tlučkovú? Čím chcela ako malá byť a prečo ju doma volali Gina? Kedy nemá chuť na humor a aké je čaro čierneho humoru? A o haluškách zo zemiakového prášku?
Zuzana Tlučková 3: Ako Zuzana začínala? O internáte, o peniazoch na vysokej školy, o nepleche na vysokej škole a o alkohole.
Zuzana Tlučková 4: Ako sa Zuzana dostala na obrazovku? O speve, o nepočutí poltónov, o hlúpej Zuze, o tom, čo pokrikujú ľudia na ulici?
Zuzana Tlučková 5: Zuzana by mala mať tento rok ako Vodnár dobrý. Ako sa jej zatiaľ darí? Kedy sa jej skutočne nedarilo a aké to bolo, keď jej povedal pán režisér Polák, že by už mala herectvo zabaliť? Za čo dostala ocenenie Žena roka?
Download:
Ranná šou - Zuzana Tlučková 1.mp3
Ranná šou - Zuzana Tlučková 2.mp3
Ranná šou - Zuzana Tlučková 3.mp3
Ranná šou - Zuzana Tlučková 4.mp3
Ranná šou - Zuzana Tlučková 5.mp3
Ranná šou - Zuzana Tlučková best.mp3
Zuzana Tlučková 1: O najmladšom synovi, ako ho rozmaznáva a dôkladne sa o neho stará.
Zuzana Tlučková 2: Ako by mali ľudia volať Zuzanu Tlučkovú? Čím chcela ako malá byť a prečo ju doma volali Gina? Kedy nemá chuť na humor a aké je čaro čierneho humoru? A o haluškách zo zemiakového prášku?
Zuzana Tlučková 3: Ako Zuzana začínala? O internáte, o peniazoch na vysokej školy, o nepleche na vysokej škole a o alkohole.
Zuzana Tlučková 4: Ako sa Zuzana dostala na obrazovku? O speve, o nepočutí poltónov, o hlúpej Zuze, o tom, čo pokrikujú ľudia na ulici?
Zuzana Tlučková 5: Zuzana by mala mať tento rok ako Vodnár dobrý. Ako sa jej zatiaľ darí? Kedy sa jej skutočne nedarilo a aké to bolo, keď jej povedal pán režisér Polák, že by už mala herectvo zabaliť? Za čo dostala ocenenie Žena roka?
Download:
Ranná šou - Zuzana Tlučková 1.mp3
Ranná šou - Zuzana Tlučková 2.mp3
Ranná šou - Zuzana Tlučková 3.mp3
Ranná šou - Zuzana Tlučková 4.mp3
Ranná šou - Zuzana Tlučková 5.mp3
Ranná šou - Zuzana Tlučková best.mp3
nedeľa 6. februára 2011
Zuzana Tlučková a Marta Sládečková a Valentín [2008]
14. februára 2008 sme v priestoroch
obchodného centra Galéria privítali herečky Zuzku Tlučkovú a Martu Sládečkovú. Príjemné nás prekvapili svojou prirodzenosťou a spontánnosťou.
Využijem príležitosť, že sme v priestoroch obchodného centra. Čo vy a obchodné centrá? Aký máte vzťah k obchodným centrám?
Marta: K obchodným centrám mám senzačný vzťah, ale v zmysle – idem, rýchle nakúpim a zmiznem. Pretože, čo sa týka momentálne nás, nezažívame v centrách žiadny odpočinok ani relax. Je tam strašne veľa ľudí a pre nás toto nie je možnosť, kedy si odpočívame. Výhodu máme v tom, že vedľa nás, kde bývame, je blízko jedno veľké obchodné centrum. Vedľa Zuzky je druhé. Takže každá okupuje jedno obchodné centrum v Bratislave. Za seba môžem povedať, že to mám celkom rada. Musím sa priznať, že tam radšej chodím doobeda, pretože je tam málo ľudí, viacej kúpim, viacej si oddýchnem. Mám svoje značky a kozmetiku, ktorú si kupujem len v týchto centrách.
Zuzka: Samozrejme, je úplne iná doba, obchodné centrá sa stali súčasťou nášho života. Keď postavili v Bratislave prvé obchodné centrum, môj syn, ktorý mal vtedy nejakých dvanásť rokov, sa postavil v tej obrovskej hale a povedal: „Ako som bez tohto mohol žiť!?“ A skutočne tam trávil celý víkend. Oni sa tam vedeli zahrať, prelúskať si obchody, vedeli sa tam najesť, ísť do kina. Čiže naozaj, ak je zlé počasie, hovoríme, že celá Bratislava je rozdelená po týchto nákupných centrách. Mne prekáža veľa ľudí pokope a naozaj tým, že nás ľudia sem-tam aj spoznávajú, tak pre nás to veľký relax nie je. Ale zas je to istota, že čokoľvek potrebujem, či sviatok, nesviatok, sobota, nedeľa, viem, že toto obchodné centrum funguje a dostanem to určite tam.
Všeobecne sa hovorí, že ste na život a na smrť najlepšie kamarátky. S rukou na srdce, je to naozaj tak?
Marta: To je veľmi prehnané! Okrem toho, že trávime spolu denne asi sedem hodín času, že chodíme spolu na dovolenky, že si telefonujeme neustále.., inak je to úplne prehnané! Sme také bežné kamarátky (smiech). Ale nie, naozaj. Neviem si predstaviť, že by som nemala Zuzu. Začalo to tak, že to bola moja kolegyňa. Tam začalo naše kamarátstvo, ktoré potom prerástlo až do takých rozmerov, že hocičo sa mi môže zlého prihodiť, tak mám pocit, že najprv zavolám Zuze a až potom zavolám niekam inam.
Zuzka: My nemusíme tráviť spolu tých sedem hodín denne a ani samozrejme netrávime. Pri pracovnej vyťaženosti Martinej a mojej to ani nie je možné. Ale práve o tom sú kamarátky, že aj keď nie sme spolu niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov, tak viem, že sa nič nedeje a na našom „vzťahu“ sa nič nemení.
obchodného centra Galéria privítali herečky Zuzku Tlučkovú a Martu Sládečkovú. Príjemné nás prekvapili svojou prirodzenosťou a spontánnosťou.Využijem príležitosť, že sme v priestoroch obchodného centra. Čo vy a obchodné centrá? Aký máte vzťah k obchodným centrám?
Marta: K obchodným centrám mám senzačný vzťah, ale v zmysle – idem, rýchle nakúpim a zmiznem. Pretože, čo sa týka momentálne nás, nezažívame v centrách žiadny odpočinok ani relax. Je tam strašne veľa ľudí a pre nás toto nie je možnosť, kedy si odpočívame. Výhodu máme v tom, že vedľa nás, kde bývame, je blízko jedno veľké obchodné centrum. Vedľa Zuzky je druhé. Takže každá okupuje jedno obchodné centrum v Bratislave. Za seba môžem povedať, že to mám celkom rada. Musím sa priznať, že tam radšej chodím doobeda, pretože je tam málo ľudí, viacej kúpim, viacej si oddýchnem. Mám svoje značky a kozmetiku, ktorú si kupujem len v týchto centrách.
Zuzka: Samozrejme, je úplne iná doba, obchodné centrá sa stali súčasťou nášho života. Keď postavili v Bratislave prvé obchodné centrum, môj syn, ktorý mal vtedy nejakých dvanásť rokov, sa postavil v tej obrovskej hale a povedal: „Ako som bez tohto mohol žiť!?“ A skutočne tam trávil celý víkend. Oni sa tam vedeli zahrať, prelúskať si obchody, vedeli sa tam najesť, ísť do kina. Čiže naozaj, ak je zlé počasie, hovoríme, že celá Bratislava je rozdelená po týchto nákupných centrách. Mne prekáža veľa ľudí pokope a naozaj tým, že nás ľudia sem-tam aj spoznávajú, tak pre nás to veľký relax nie je. Ale zas je to istota, že čokoľvek potrebujem, či sviatok, nesviatok, sobota, nedeľa, viem, že toto obchodné centrum funguje a dostanem to určite tam.
Všeobecne sa hovorí, že ste na život a na smrť najlepšie kamarátky. S rukou na srdce, je to naozaj tak?
Marta: To je veľmi prehnané! Okrem toho, že trávime spolu denne asi sedem hodín času, že chodíme spolu na dovolenky, že si telefonujeme neustále.., inak je to úplne prehnané! Sme také bežné kamarátky (smiech). Ale nie, naozaj. Neviem si predstaviť, že by som nemala Zuzu. Začalo to tak, že to bola moja kolegyňa. Tam začalo naše kamarátstvo, ktoré potom prerástlo až do takých rozmerov, že hocičo sa mi môže zlého prihodiť, tak mám pocit, že najprv zavolám Zuze a až potom zavolám niekam inam.
Zuzka: My nemusíme tráviť spolu tých sedem hodín denne a ani samozrejme netrávime. Pri pracovnej vyťaženosti Martinej a mojej to ani nie je možné. Ale práve o tom sú kamarátky, že aj keď nie sme spolu niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov, tak viem, že sa nič nedeje a na našom „vzťahu“ sa nič nemení.
Čo si na sebe najviac vážite? A akú povahovú črtu si vážite u ľudí vo všeobecnosti?
Marta: Zažila som už aj takú vec, že som mala pocit, že mám veľmi dobrú priateľku a potom zrazu jedného dňa som zistila, že ju už nemám.Veľmi často sa to stáva, že vás človek podrazí v takom momente, ktorý vôbec nečakáte. Takže na Zuzke si najviac vážim to, že je hrozne čestná a úprimná. Ona je zo srdca dobrý človek. Niekedy jej hovorím, že je to až na škodu, aká je dobrá, pretože v dnešnom svete sa to nenosí, takáto dobrota. Ale ja ju trošku zaúčam, takže už sa trochu učí (smiech). Okrem toho je samozrejme strašne dobrá herečka. Pre mňa je aj na javisku veľmi motivačná. Ťaháme sa dopredu čo sa týka roboty, života a myslím si, že aj v iných veciach. Máme rovnaký vkus, máme rovnaký spôsob humoru. A to mi na nej vyhovuje.
Zuzka: Som s Martou hrozne rada, pretože Marta je moje slnko. Marta je typ človeka, ktorý dokáže rozžiariť miestnosť, do ktorej vojde. Je večne pozitívne naladená, je nabitá pozitívnou energiou. Keď mám niekedy pocit, že sa na mňa všetko rúca, Marta je človek, ktorý to dokáže zmietnuť ľavou zadnou. Veľmi rada s ňou spolupracujem, pretože si veľmi rozumieme aj herecky. Rada s ňou alternujem v divadle, pretože sa neurážame navzájom, ak niekto vymyslí to, iný to. Naopak. Vzájomne si to preberieme, ak sa nám to zdá, že je to vtipné, že sa to hodí do tej roly. Marta je herec, ktorý má za sebou starú školu. Je presná, zodpovedná, disciplinovaná, častokrát sa smejeme, že sme posledné dobré žiačky v tomto fachu, lebo sme aj dochvíľne.
Pekne o sebe rozprávate... čo by sa stalo, ak by sme robili rozhovor s každou z vás osobitne? Bol by ten rozhovor iný?
Marta: (smiech) Nebol by iný, bol by taký istý. Práve naopak, bol by o niečo lepší, pretože teraz sa trošku možno hanbíme jedna pred druhou tieto medové motúzy si tu ťahať, ale určite by bol taký úprimný, aký sme si teraz povedali.
Akých máte susedov?
Marta: Táto otázka je momentálne najfrekventovanejšia. Akonáhle sme začali robiť seriál, už sa začali objavovať otázky, akých máte susedov. Popísala som už všetkých susedov z „baráku“. Momentálne mám, chvalabohu, dobrých susedov. Ale najradšej by som mala za susedu Zuzku. Naozaj. Natrafi ť na dobrého suseda je dnes veľký problém. Poznám prípady, keď sa kvôli susedom veľa ľudí odsťahovalo, popredalo svoje byty, vily. Susedia sú strašne dôležitá vec.
Zuzka: Aj ja mám veľmi dobrých susedov. Je to mladá rodina, ktorá žije vedľa nášho domu. Veľmi si s nimi rozumieme. Z druhej strany domu je fi rma. Pracuje tam pár mladých ľudí, poznáme sa s majiteľom, ale cez víkendy, keď sa konáme na tej záhrade, tak je tam ticho a je tam zatvorené. Takže máme veľmi dobrých susedov.
Máte na svojom hereckom konte rolu, ktorú považujete za in, v ktorej ste sa našli a ňou si splnili aj svoj herecký sen?
Marta: Pohrala som toho už strašne, strašne veľa. Musím povedať, že už som mala zopár takých nádherných postáv, ktoré má absolútne v tom momente uspokojili, naplnili, strašne som ich milovala. Ale vždy potom príde ešte nejaká iná, o ktorej si poviem: „Bože, tak toto je tá pravá!“. Nemôžem to povedať. To máte ako deti. Nemôžete povedať, že toto je to lepšie, vydarenejšie a toto je to horšie. Som kominda, ale mám strašne rada aj dramatické roly. Nie som typ, ktorý by si v mladosti povedal, chcem hrať Júliu a musím ju hrať! Musím! Nie. Som konzumný typ, ktorý berie to čo je. Našťastie ma tam hore stráži nejaký anjel a dodáva mi také nádherné roly, ktoré som mala a mám. Pred dvoma, troma rokmi som mala pocit, že som pohrala všetko, od Čechova, od O´Neilla a od neviem akých krásnych autorov. Mala som pocit, že už nepríde nič také, čo by ma absolútne zobralo a potom prišiel jedného dňa pán Lasica a ponúkol mi rolu Malé manželské zločiny, kde sme dvaja na javisku, čo je zasa úplne, ale úplne iné. Myslím si, že nejaká takáto rola ešte určite príde.
Marta: Zažila som už aj takú vec, že som mala pocit, že mám veľmi dobrú priateľku a potom zrazu jedného dňa som zistila, že ju už nemám.Veľmi často sa to stáva, že vás človek podrazí v takom momente, ktorý vôbec nečakáte. Takže na Zuzke si najviac vážim to, že je hrozne čestná a úprimná. Ona je zo srdca dobrý človek. Niekedy jej hovorím, že je to až na škodu, aká je dobrá, pretože v dnešnom svete sa to nenosí, takáto dobrota. Ale ja ju trošku zaúčam, takže už sa trochu učí (smiech). Okrem toho je samozrejme strašne dobrá herečka. Pre mňa je aj na javisku veľmi motivačná. Ťaháme sa dopredu čo sa týka roboty, života a myslím si, že aj v iných veciach. Máme rovnaký vkus, máme rovnaký spôsob humoru. A to mi na nej vyhovuje.
Zuzka: Som s Martou hrozne rada, pretože Marta je moje slnko. Marta je typ človeka, ktorý dokáže rozžiariť miestnosť, do ktorej vojde. Je večne pozitívne naladená, je nabitá pozitívnou energiou. Keď mám niekedy pocit, že sa na mňa všetko rúca, Marta je človek, ktorý to dokáže zmietnuť ľavou zadnou. Veľmi rada s ňou spolupracujem, pretože si veľmi rozumieme aj herecky. Rada s ňou alternujem v divadle, pretože sa neurážame navzájom, ak niekto vymyslí to, iný to. Naopak. Vzájomne si to preberieme, ak sa nám to zdá, že je to vtipné, že sa to hodí do tej roly. Marta je herec, ktorý má za sebou starú školu. Je presná, zodpovedná, disciplinovaná, častokrát sa smejeme, že sme posledné dobré žiačky v tomto fachu, lebo sme aj dochvíľne.
Pekne o sebe rozprávate... čo by sa stalo, ak by sme robili rozhovor s každou z vás osobitne? Bol by ten rozhovor iný?
Marta: (smiech) Nebol by iný, bol by taký istý. Práve naopak, bol by o niečo lepší, pretože teraz sa trošku možno hanbíme jedna pred druhou tieto medové motúzy si tu ťahať, ale určite by bol taký úprimný, aký sme si teraz povedali.
Akých máte susedov?
Marta: Táto otázka je momentálne najfrekventovanejšia. Akonáhle sme začali robiť seriál, už sa začali objavovať otázky, akých máte susedov. Popísala som už všetkých susedov z „baráku“. Momentálne mám, chvalabohu, dobrých susedov. Ale najradšej by som mala za susedu Zuzku. Naozaj. Natrafi ť na dobrého suseda je dnes veľký problém. Poznám prípady, keď sa kvôli susedom veľa ľudí odsťahovalo, popredalo svoje byty, vily. Susedia sú strašne dôležitá vec.
Zuzka: Aj ja mám veľmi dobrých susedov. Je to mladá rodina, ktorá žije vedľa nášho domu. Veľmi si s nimi rozumieme. Z druhej strany domu je fi rma. Pracuje tam pár mladých ľudí, poznáme sa s majiteľom, ale cez víkendy, keď sa konáme na tej záhrade, tak je tam ticho a je tam zatvorené. Takže máme veľmi dobrých susedov.
Máte na svojom hereckom konte rolu, ktorú považujete za in, v ktorej ste sa našli a ňou si splnili aj svoj herecký sen?
Marta: Pohrala som toho už strašne, strašne veľa. Musím povedať, že už som mala zopár takých nádherných postáv, ktoré má absolútne v tom momente uspokojili, naplnili, strašne som ich milovala. Ale vždy potom príde ešte nejaká iná, o ktorej si poviem: „Bože, tak toto je tá pravá!“. Nemôžem to povedať. To máte ako deti. Nemôžete povedať, že toto je to lepšie, vydarenejšie a toto je to horšie. Som kominda, ale mám strašne rada aj dramatické roly. Nie som typ, ktorý by si v mladosti povedal, chcem hrať Júliu a musím ju hrať! Musím! Nie. Som konzumný typ, ktorý berie to čo je. Našťastie ma tam hore stráži nejaký anjel a dodáva mi také nádherné roly, ktoré som mala a mám. Pred dvoma, troma rokmi som mala pocit, že som pohrala všetko, od Čechova, od O´Neilla a od neviem akých krásnych autorov. Mala som pocit, že už nepríde nič také, čo by ma absolútne zobralo a potom prišiel jedného dňa pán Lasica a ponúkol mi rolu Malé manželské zločiny, kde sme dvaja na javisku, čo je zasa úplne, ale úplne iné. Myslím si, že nejaká takáto rola ešte určite príde.
Marta: Ocitla som sa aj so Zuzkou v pár muzikáloch, takže aj to som si vyskúšala. Zistila som však, že činohra je pre mňa to pravé orechové.
Zuzka: Na rozdiel od Marty mám vysnívané roly, ale žiaľ už nemám na to vek. Už je neskoro. Na rozdiel do Marty som snívala možno aj o tej Júlii, pretože ja som bola asi vždy skôr zaradená do polohy komičky. Aj keď som hrala princezné, väčšinou to boli komické princezné, ako tučná princezná, hlúpa princezná, prosto vždy to malo nejaký takýto charakter. Hrala som, samozrejme, aj také tie klasiky. S Adym Hajdu som hrala napríklad aj peknú princeznú. Väčšinou však boli tieto postavy komické. Som vnútri veľmi romanticky založený človek, takže som snívala aj o takýchto romantických rolách. za posledné roky, keď sa na hercov zabudlo som bola vďačná za akúkoľvek ponuku, akúkoľvek rolu a akékoľvek pôsobenie na javisku. Zakotvila som v divadle West, kde väčšinou robím to, čo mi je blízke. A mala som aj možnosť vrátiť sa na televíznu obrazovku v obľúbenom sitcome Susedia.
Dnes je sv. Valentín, čo sa vám vybaví ak sa povie slovo láska? Láska dvoch ľudí.
Zuzka: Láska. Mne sa v prvom rade vybaví ten prvopočiatok lásky, keď sa vraví, že od lásky ochoriete. Keď nie ste schopný spávať, keď vám zviera žalúdok, keď si neviete predstaviť minútu bez milovaného človeka. Ale zároveň sa mi vybaví aj láska materinská, láska rodičovská. A som veľmi vďačná životu, že mi dovolil spoznať všetky tieto formy lásky.
Marta: Zuzka to povedala úplne nádherne, takže ja nič nové nepoviem. Poviem len to poradie. Mne, keď niekto povie slovo láska, tak mňa, neviem prečo, napadne tá láska medzi mužom a ženou. Prosto tá láska, ktorá ma stretla a možno ma aj stretne, pretože človeka stretne viackrát v živote. A až v tom druhom slede ma napadne tá druhá láska, láska k rodine, k ľudom, ktorých mám naozaj rada. Pravá láska je naozaj len medzi mužom a ženou.
Zuzka: Na rozdiel od Marty mám vysnívané roly, ale žiaľ už nemám na to vek. Už je neskoro. Na rozdiel do Marty som snívala možno aj o tej Júlii, pretože ja som bola asi vždy skôr zaradená do polohy komičky. Aj keď som hrala princezné, väčšinou to boli komické princezné, ako tučná princezná, hlúpa princezná, prosto vždy to malo nejaký takýto charakter. Hrala som, samozrejme, aj také tie klasiky. S Adym Hajdu som hrala napríklad aj peknú princeznú. Väčšinou však boli tieto postavy komické. Som vnútri veľmi romanticky založený človek, takže som snívala aj o takýchto romantických rolách. za posledné roky, keď sa na hercov zabudlo som bola vďačná za akúkoľvek ponuku, akúkoľvek rolu a akékoľvek pôsobenie na javisku. Zakotvila som v divadle West, kde väčšinou robím to, čo mi je blízke. A mala som aj možnosť vrátiť sa na televíznu obrazovku v obľúbenom sitcome Susedia.
Dnes je sv. Valentín, čo sa vám vybaví ak sa povie slovo láska? Láska dvoch ľudí.
Zuzka: Láska. Mne sa v prvom rade vybaví ten prvopočiatok lásky, keď sa vraví, že od lásky ochoriete. Keď nie ste schopný spávať, keď vám zviera žalúdok, keď si neviete predstaviť minútu bez milovaného človeka. Ale zároveň sa mi vybaví aj láska materinská, láska rodičovská. A som veľmi vďačná životu, že mi dovolil spoznať všetky tieto formy lásky.
Marta: Zuzka to povedala úplne nádherne, takže ja nič nové nepoviem. Poviem len to poradie. Mne, keď niekto povie slovo láska, tak mňa, neviem prečo, napadne tá láska medzi mužom a ženou. Prosto tá láska, ktorá ma stretla a možno ma aj stretne, pretože človeka stretne viackrát v živote. A až v tom druhom slede ma napadne tá druhá láska, láska k rodine, k ľudom, ktorých mám naozaj rada. Pravá láska je naozaj len medzi mužom a ženou.
nedeľa 30. januára 2011
Zuzana Tlučková a Marta Sládečková [2008]
Herečky Zuzana Tlučková a
Marta Sládečková si jedna bez druhej nevedia predstaviť život. Ich cesty sa spojili ešte v mladosti a odvtedy sú nerozlučné kamarátky. Riešia spolu problémy a jedna druhú sa snažia v každej situácii podržať.
Priateľkami až za hrob
Vzťah Tlučkovej a Sládečkovej prešiel mnohým. Obe sa museli popasovať s ťažkými situáciami najmä v rodine. Marta sa nikdy nevydala a nemá deti. Nedávno sa rozišla s partnerom po dlhých dvanástich rokoch. Zuzana prekonala manželskú krízu, ktorá sa skončila rozvodom. No aj v týchto ťažkých chvíľach vedeli jedna druhú podržať. „Sme veľké kamarátky a myslím, že keď sa jednej alebo druhej stane niečo zlé, čo sa už aj postávalo, tak to budeme vedieť prvé. Okrem rodiny, samozrejme. Pomáhame si a som rada, že to takto je a dúfam, že aj bude,“ hovorí Marta. Zuzana tiež nešetrí superlatívmi. „Sme si obrovskou oporou. Riešime spolu všetko, aj problémy, a vzájomne si pomáhame. Po takom dlhom čase, už má človek na isté veci istý názor. Je lepšie, keď človek rieši veci s určitou iróniou a láskavosťou, a nie nejako dramaticky. A to by som bola rada, keby sa prenieslo aj do sitkomu,“ hovorí Tlučková.
„My sme rovnaké typy. Jedna druhú kontrolujeme. Keby jedna niekam „uletela“, tak druhá ju určite upozorní so slovami „toto nerob, toto je na teba veľa“ a podobne. Niekto by sa možno urazil, no my to máme rady. Ona je moje druhé ja, ktoré ma stále kontroluje. Je to však veľmi príjemné, keď máte niekoho takého. Ja Zuzku registrujem už od Zlatej brány a ticho som jej závidela, že je na obrazovke už ako dieťa. Intenzívne sme sa začali stretávať až v divadle na Novej scéne, kde sme spolu robili a robíme dodnes,“ hovorí Marta. A budeme, kým nepomrieme,“ dodáva Zuzana.
V sitkome Priateľky hrajú vlastne samy seba.
Zuzana Tlučková a Marta Sládečková si divákov získali vďaka úspešnému seriálu Susedia. Na Priateľky si zvykajú trochu pomaly, no nové postavy si pochvaľujú. „Som odchovaná na Susedoch a toto je podobné. Herectvo je, bohužiaľ, o tom, že do každej postavy dávate kúsok seba. Vždy sa snažím postavu poňať inak. No stále to určitým spôsobom budem ja. Denisa má však úplne iné problémy a verím, že si ľudia zvyknú,“ tvrdí o svojej postave Sládečková. Zuzana Tlučková si užíva hlavne humor, s ktorým je jej postava Kamily spojená. „Mám rada humor a ničomu sa nebránim. Myslím si, že je oveľa ťažšie ľudí rozosmiať ako rozplakať. Je to pre mňa ešte nové. Už približne viem, čo má Kamila predstavovať, no stále sa o nej dozvedám nové veci. Je pravda, že sa to často šije horúcou ihlou. Vďaka skvelému kolektívu, ktorý tu máme, som však presvedčená, že je to takto najlepšie. Už by som si tu nevedela predstaviť iných ľudí,“ hodnotí Tlučková.
Marta Sládečková si jedna bez druhej nevedia predstaviť život. Ich cesty sa spojili ešte v mladosti a odvtedy sú nerozlučné kamarátky. Riešia spolu problémy a jedna druhú sa snažia v každej situácii podržať.Priateľkami až za hrob
Vzťah Tlučkovej a Sládečkovej prešiel mnohým. Obe sa museli popasovať s ťažkými situáciami najmä v rodine. Marta sa nikdy nevydala a nemá deti. Nedávno sa rozišla s partnerom po dlhých dvanástich rokoch. Zuzana prekonala manželskú krízu, ktorá sa skončila rozvodom. No aj v týchto ťažkých chvíľach vedeli jedna druhú podržať. „Sme veľké kamarátky a myslím, že keď sa jednej alebo druhej stane niečo zlé, čo sa už aj postávalo, tak to budeme vedieť prvé. Okrem rodiny, samozrejme. Pomáhame si a som rada, že to takto je a dúfam, že aj bude,“ hovorí Marta. Zuzana tiež nešetrí superlatívmi. „Sme si obrovskou oporou. Riešime spolu všetko, aj problémy, a vzájomne si pomáhame. Po takom dlhom čase, už má človek na isté veci istý názor. Je lepšie, keď človek rieši veci s určitou iróniou a láskavosťou, a nie nejako dramaticky. A to by som bola rada, keby sa prenieslo aj do sitkomu,“ hovorí Tlučková.
„My sme rovnaké typy. Jedna druhú kontrolujeme. Keby jedna niekam „uletela“, tak druhá ju určite upozorní so slovami „toto nerob, toto je na teba veľa“ a podobne. Niekto by sa možno urazil, no my to máme rady. Ona je moje druhé ja, ktoré ma stále kontroluje. Je to však veľmi príjemné, keď máte niekoho takého. Ja Zuzku registrujem už od Zlatej brány a ticho som jej závidela, že je na obrazovke už ako dieťa. Intenzívne sme sa začali stretávať až v divadle na Novej scéne, kde sme spolu robili a robíme dodnes,“ hovorí Marta. A budeme, kým nepomrieme,“ dodáva Zuzana.
V sitkome Priateľky hrajú vlastne samy seba.
Zuzana Tlučková a Marta Sládečková si divákov získali vďaka úspešnému seriálu Susedia. Na Priateľky si zvykajú trochu pomaly, no nové postavy si pochvaľujú. „Som odchovaná na Susedoch a toto je podobné. Herectvo je, bohužiaľ, o tom, že do každej postavy dávate kúsok seba. Vždy sa snažím postavu poňať inak. No stále to určitým spôsobom budem ja. Denisa má však úplne iné problémy a verím, že si ľudia zvyknú,“ tvrdí o svojej postave Sládečková. Zuzana Tlučková si užíva hlavne humor, s ktorým je jej postava Kamily spojená. „Mám rada humor a ničomu sa nebránim. Myslím si, že je oveľa ťažšie ľudí rozosmiať ako rozplakať. Je to pre mňa ešte nové. Už približne viem, čo má Kamila predstavovať, no stále sa o nej dozvedám nové veci. Je pravda, že sa to často šije horúcou ihlou. Vďaka skvelému kolektívu, ktorý tu máme, som však presvedčená, že je to takto najlepšie. Už by som si tu nevedela predstaviť iných ľudí,“ hodnotí Tlučková.
nedeľa 23. januára 2011
Zuzana Tlučková Bojím sa, že láska nepríde [2007]
Kým Zuzana ako Františkova manželka
zo seriálu Susedia so šarmom a s ľahkosťou zvláda partnerské nedorozumenia, v skutočnom živote to má zložitejšie. Sú situácie, keď nepomáha ani šarm.
Zuzka: Východ podľa mňa nie je o nič bohatší na talenty než iné regióny. Len asi okolo východniara je spravidla väčší ruch, keď sa usadí v Bratislave, než okolo Bratislavčana, ktorý je tu doma. Ale existujú o tom už aj vtipy. Napríklad že pred sviatkami sa Bratislava
vždy vyprázdni, lebo všetci východniari idú domov.
Roky sa vám darilo žiť mimo pozornosti médií, až zrazu tragická autonehoda vášho manžela vás vrhla rovno do stredu toho hurikánu.
Zuzka: Bolo to ťažké obdobie, pre nás všetkých. Najviac mi bolo ľúto mojich detí. Šokovali ma všetky tie klamstvá, ktoré nasledovali. Napríklad informácia, že som sa skryla s nimi mimo Bratislavy. Vtedy som naozaj ocenila postoj riaditeľa základnej školy na Vazovovej ulici, na ktorú deti chodili. Pán riaditeľ napísal ostrý list do toho periodika, ale zbytočne, list neuverejnili. Pritom deti riadne chodili do školy. Často počúvam v aute dopravné správy, že „auto zrazilo chodca“. Nikdy neuvádzajú meno vodiča. U nás to bolo vždy – Štefan Skrúcaný zabil dôchodkyňu.
Silu, z ktorej človek čerpá v dospelosti, naberá v detstve. Z čoho pramení tá vaša sila?
Zuzka: Asi z toho, že som prežila úplne normálne, bezstarostné a šťastné detstvo. V panelákovom byte na sídlisku Lunik IV s mojím o štyri roky mladším bratom Petrom v rodine maliara a natierača a úradníčky. Napriek tomu, že sme žili veľmi skromne, rodičia sa nám úžasne venovali. Víkendy sme trávili vždy na nejakom výlete, aj keď pršalo, mama nám navliekla pršiplášte, dala nám batohy na chrbát a išlo sa. Keď dnes rozprávam svojim deťom, že mama kúpila jeden banán a rozdelila nám ho napoly, aby sme vôbec vedeli, čo to banán je, nemôžu tomu uveriť. A od ôsmich rokov som začala robiť to, čo som vždy robiť chcela. Sama som sa prihlásila do Ľudovej školy umenia na herectvo. Postupne sme začali robiť aj komparzy v košickej televízii a všimli si ma zo Zlatej brány. Keď čítam rozhovory s veľkými hviezdami, ktoré začínali už v detskom veku a vravia, že to bolo stratené detstvo, tak ja som mala šťastné detstvo.
Chodievate do Košíc?
Zuzka: Strašne rada. Brat je záchranárom v rýchlej zdravotníckej pomoci, ostal v Košiciach spolu s mojím otcom. Mamička zomrela pred piatimi rokmi. O bratovi hovorím, že on mal byť tým komikom, nie ja, pretože sa pri ňom vždy veľa nasmejem. Majú ho radi aj moji synovia. A rada som aj s otcom, ktorý má už sedemdesiat, ale ľudia, keď nás videli spolu, dlho si mysleli, že som jeho príbuzná alebo sestra. Rozhodne nie dcéra.
Vy ste sa so Štefanom Skrúcaným zoznámili na Vysokej škole múzickcých umení. Hneď ste si padli do oka?
Zuzka: Tri roky sme chodili okolo seba bez záujmu. Števo bol ženatý, ja som mala v Košiciach snúbenca. Po roku na škole sa môj vzťah rozpadol, Števovi sa medzitým narodila dcéra, ja som sa zamilovala do niekoho úplne iného. Takže Števo bol stále len kolega, kamarát. Robili sme spolu čoraz viac projektov, a ak spočiatku na mňa pôsobil ako taký nafúkaný krásavec, uvedomila som si, že pod tým povrchom je nesmierne citlivý a inteligentný muž. Vtedy sa to nejako medzi nami zmenilo.
Médiá si vás nevšímali ani vtedy, keď partner vášho manžela Paľo Juráň z Fujarovej šou tragicky zahynul. Keby bol v tom čase býval bulvár, zrejme by sa cez vás bola prehnala smršť. Vtedy ste už chodili so Štefanom Skrúcaným?
Zuzka: Už sme boli manželia, dokonca sme mali ročného Tomáša. Juráňova smrť bola pre mňa takým prvým úderom od života, nesmierne ťažko to zasiahlo aj môjho manžela. Nielenže stratil najlepšieho kamaráta, ale stratil kolegu, partnera, s ktorým rozbehol niekoľko projektov, a zrazu všetko odišlo do nenávratna. Dlho sa z toho spamätával a myslím si, že nie je s tým vyrovnaný dodnes.
zo seriálu Susedia so šarmom a s ľahkosťou zvláda partnerské nedorozumenia, v skutočnom živote to má zložitejšie. Sú situácie, keď nepomáha ani šarm. Hovorí sa, čo východniar, to úspešný. Existuje snáď nejaká „vychodňarska mafia“ alebo akási zvláštna energia na tom východe, že toľko výrazných osobností pochádza práve odtiaľ?
Zuzka: Východ podľa mňa nie je o nič bohatší na talenty než iné regióny. Len asi okolo východniara je spravidla väčší ruch, keď sa usadí v Bratislave, než okolo Bratislavčana, ktorý je tu doma. Ale existujú o tom už aj vtipy. Napríklad že pred sviatkami sa Bratislava
vždy vyprázdni, lebo všetci východniari idú domov.
Roky sa vám darilo žiť mimo pozornosti médií, až zrazu tragická autonehoda vášho manžela vás vrhla rovno do stredu toho hurikánu.
Zuzka: Bolo to ťažké obdobie, pre nás všetkých. Najviac mi bolo ľúto mojich detí. Šokovali ma všetky tie klamstvá, ktoré nasledovali. Napríklad informácia, že som sa skryla s nimi mimo Bratislavy. Vtedy som naozaj ocenila postoj riaditeľa základnej školy na Vazovovej ulici, na ktorú deti chodili. Pán riaditeľ napísal ostrý list do toho periodika, ale zbytočne, list neuverejnili. Pritom deti riadne chodili do školy. Často počúvam v aute dopravné správy, že „auto zrazilo chodca“. Nikdy neuvádzajú meno vodiča. U nás to bolo vždy – Štefan Skrúcaný zabil dôchodkyňu.
Silu, z ktorej človek čerpá v dospelosti, naberá v detstve. Z čoho pramení tá vaša sila?
Zuzka: Asi z toho, že som prežila úplne normálne, bezstarostné a šťastné detstvo. V panelákovom byte na sídlisku Lunik IV s mojím o štyri roky mladším bratom Petrom v rodine maliara a natierača a úradníčky. Napriek tomu, že sme žili veľmi skromne, rodičia sa nám úžasne venovali. Víkendy sme trávili vždy na nejakom výlete, aj keď pršalo, mama nám navliekla pršiplášte, dala nám batohy na chrbát a išlo sa. Keď dnes rozprávam svojim deťom, že mama kúpila jeden banán a rozdelila nám ho napoly, aby sme vôbec vedeli, čo to banán je, nemôžu tomu uveriť. A od ôsmich rokov som začala robiť to, čo som vždy robiť chcela. Sama som sa prihlásila do Ľudovej školy umenia na herectvo. Postupne sme začali robiť aj komparzy v košickej televízii a všimli si ma zo Zlatej brány. Keď čítam rozhovory s veľkými hviezdami, ktoré začínali už v detskom veku a vravia, že to bolo stratené detstvo, tak ja som mala šťastné detstvo.
Chodievate do Košíc?
Zuzka: Strašne rada. Brat je záchranárom v rýchlej zdravotníckej pomoci, ostal v Košiciach spolu s mojím otcom. Mamička zomrela pred piatimi rokmi. O bratovi hovorím, že on mal byť tým komikom, nie ja, pretože sa pri ňom vždy veľa nasmejem. Majú ho radi aj moji synovia. A rada som aj s otcom, ktorý má už sedemdesiat, ale ľudia, keď nás videli spolu, dlho si mysleli, že som jeho príbuzná alebo sestra. Rozhodne nie dcéra.
Vy ste sa so Štefanom Skrúcaným zoznámili na Vysokej škole múzickcých umení. Hneď ste si padli do oka?
Zuzka: Tri roky sme chodili okolo seba bez záujmu. Števo bol ženatý, ja som mala v Košiciach snúbenca. Po roku na škole sa môj vzťah rozpadol, Števovi sa medzitým narodila dcéra, ja som sa zamilovala do niekoho úplne iného. Takže Števo bol stále len kolega, kamarát. Robili sme spolu čoraz viac projektov, a ak spočiatku na mňa pôsobil ako taký nafúkaný krásavec, uvedomila som si, že pod tým povrchom je nesmierne citlivý a inteligentný muž. Vtedy sa to nejako medzi nami zmenilo.
Médiá si vás nevšímali ani vtedy, keď partner vášho manžela Paľo Juráň z Fujarovej šou tragicky zahynul. Keby bol v tom čase býval bulvár, zrejme by sa cez vás bola prehnala smršť. Vtedy ste už chodili so Štefanom Skrúcaným?
Zuzka: Už sme boli manželia, dokonca sme mali ročného Tomáša. Juráňova smrť bola pre mňa takým prvým úderom od života, nesmierne ťažko to zasiahlo aj môjho manžela. Nielenže stratil najlepšieho kamaráta, ale stratil kolegu, partnera, s ktorým rozbehol niekoľko projektov, a zrazu všetko odišlo do nenávratna. Dlho sa z toho spamätával a myslím si, že nie je s tým vyrovnaný dodnes.
Takže vy ste sa priatelili aj s Juráňovou manželkou Táňou Kulíškovou...
Zuzka: Áno. Dodnes sa priatelíme, dokonca Paľo Juráň a Táňa sú krstnými rodičmi nášho Tomáša.
Takže ste boli taká prvá Tánina utešiteľka po smrti jej manžela.
Zuzka: Myslím si, že nie. Mám pocit, že Táňa sa s tým vyrovnala svojím spôsobom. Chvíľu som si myslela, že nás odstrihla všetkých. Samozrejme, ten prvý kontakt s manželom, tam bol, Štefan jej prišiel vysvetliť, čo sa stalo a ako sa to stalo, pretože bol pri tom. Potom sme sa istý čas nestretávali. Takže si myslím, že Táňa si to musela spracovať sama.
A teraz?
Zuzka: Stretávame sa viac pracovne alebo náhodne. Predtým sme sa stretávali aj rodinne, ale smrťou Paľa Juráňa sa to skončilo.
Ako si to vysvetľujete?
Zuzka: Pre Táňu to bola obrovská rana. Ak si zvolila takýto spôsob vyrovnania sa s tým, vôbec jej to nezazlievam. Myslím si, že je to nesmierne silná žena. Ona tých tragédií v živote prekonala veľa a vždy bola schopná vstať zo zeme a ísť ďalej. Obdivujem to.
V jednom rozhovore ste povedali, že ak ste vydatá dvadsať rokov, viete, o čom to je, a že niekedy to celé človeku ide riadne na nervy.
Zuzka: Páčilo sa mi, že ste to vôbec povedali, lebo je to problém absolútne každého manželstva, len veľmi málo ľudí to povie. Takže ako je to s tými manželskými krízami? Každý súdny človek, ktorý má za sebou niekoľkoročné manželstvo, vie, že láska, ktorá tam spočiatku je, horúca a vášnivá, tak rokmi, povinnosťami, všednosťou života sa transformuje do priateľstva, možno návyku, ja neviem. Možno existujú páry, ktoré sa vášnivo milujú aj po dvadsiatich rokoch, ale ja som taký ešte nestretla. Sme obyčajná, normálna rodina, ktorá má svoje pekné dni i menej pekné dni. Tie menej pekné dni sú len naším problémom a nevystatujem sa ani tými nádhernými dňami.
Akí sú vaši chlapci?
Zuzka: Mám pocit, že ten starší sa ešte hľadá, má rok do maturity. Možno ho zaujmú počítače, on je na rozdiel od mladšieho syna skôr introvert. Ťahám z neho každé slovo, porozpráva sa len vtedy, keď on cíti potrebu rozprávať. Mladší Lukáš je taký šoumen, slniečko rodiny. Má trinásť rokov, ešte je priskoro hovoriť o jeho budúcnosti. Ale chce chodiť do dramatického krúžku. Je úžasné mať deti, zistiť, že dokážete niekoho tak obrovsky ľúbiť, ale aj sa tak obrovsky o ne báť.
Mnoho žien zotrváva v manželstve z presvedčenia, že musí všetko vydržať, len aby rodina ostala pokope. Vy by ste dokázali žiť takto?
Zuzka: Neodpoviem vám na túto otázku.
Keby ste spätne hodnotili svoj život, menili by ste na ňom niečo zásadne?
Zuzka: Našťastie sa to nedá. Kedysi som si hovorila, že keby som tak dokázala nahliadnuť, čo ma čaká v blízkej budúcnosti. Som rada, že sa to nedá. Na jednej strane by ste si možno dokázali všeličo zariadiť úplne inak, ale na druhej strane by ste o veľa krásnych vecí prišli. Takže nemenila.
Vraj chodíte do posilňovne. Naozaj je to o „budovaní“ tela? Už ste si nejaké partie vybudovali?
Zuzka: Musím sa smiať, lebo ja nijaké zmeny na sebe nepozorujem. Ale určite je to aj o budovaní psychiky a kondície. Ja sa cítim veľmi, veľmi dobre. Je dôležité hýbať sa. Teším sa z vecí, ktoré som si pred rokom ani nevšimla. Je to aj o optimizme. Kedysi, keď som mala voľný deň či víkend, dlho som spala, vysedávala pred televízorom. Teraz sa potrebujem hýbať. Korčule, bicykel alebo prechádzka so psami, to je jedno.
Koľkokrát môže človek mať rád? „Jednou či dvakrát“, ako spieva Honza Nedvěd?
Zuzka: To neviem. Naozaj milovať je obrovský dar. Krásne to hovorí Diana Keatonová vo filme Milovať je zábavné. Keď jej dcéra hovorí, že sa nechce zamilovať, aby nemusela prežívať to čo jej matka po rozchode so svojou láskou. A ona jej vraví, na to sa nepozeraj. Ak ti je vôbec dopriaty ten dar sa zamilovať, tak choď do toho strmhlav, lebo láska je to najväčšie, čo ťa v živote môže stretnúť.
Neobávate sa, že vás niečo také úžasné ešte stretne?
Zuzka: Skôr sa bojím, že ma nestretne.
Veľa slovenských herečiek oslovujú českí režiséri. Vy do tej partie nepatríte. Prečo?
Zuzka: Ja som nemala žiadne svoje portfóliá v českých agentúrach. Ale nedávno som bola na jednom kastingu len preto, aby ma tam mali zaarchivovanú, aby o mne vedeli. Deti sú už dosť veľké na to, že keby nejaká ponuka predsa len prišla, zvládli by to tu nejaký čas aj bezo mňa. Uvidíme, čo život prinesie. Bohužiaľ, ja som zaškatuľkovaná v komediálnom žánri, takže nijaký režisér sa neodváži ma z toho vytiahnuť a obsadiť do dramatickej roly.
Patríte medzi najpopulárnejšie slovenské herečky, takže mohli by ste byť spokojná. Ste spokojná?
Zuzka: Neviem. Niekedy zápasím s takými vecami, že si hovorím, či bolo vôbec rozumné ísť do toho seriálu, ktorý ma znova dostal na obrazovky a pripomenul ma. Novinárov zaujíma len súkromie...
Ale myslím aj na váš profesionálny vývoj. Máte predstavu, ako sa bude vyvíjať váš herecký život?
Zuzka: Nemám o tom predstavu, najmä preto, ako sa vyvíja kultúra na Slovensku. V Divadle West som dostala pekné ponuky, postavy, ktoré ma uspokojili. Som za to vďačná. No a sny a túžby... Nemám. Prajem si, aby bola robota pre nás hercov. Herec, ktorý nerobí, je nešťastný, depresívny a takých je na Slovensku dosť veľa.
Nie je vám ľúto, že vás nevyzvali do Let's Dance alebo do Bailanda? Veď tam tancuje aj Alenka Heribanová, staršia od vás o pár rokov.
Zuzka: Keď teraz vidím Viki Rákovú, tak si hovorím, že ja by som musela nacvičovať rok, aby som dosiahla, možno, dokonalosť Viki. Ale to je normálne, veď ona sa venovala tancu odmalička. Alenka chodila na tenis, tancovala v Lúčnici, mnohí z Bailanda majú za sebou tanečnú prípravu. A ja nemám ani základy.
Ale predsa len tancujete. Anjela v muzikáli Na skle maľované. Aké to je nastúpiť po Milke Vášáryovej?
Zuzka: Naším ročníkovým vedúcim bol Karol Zachar. V prvom ročníku nás zobral do Slovenského národného divadla, kde nám dovolil spúšťať sa po tej plošine, na ktorej sa skoro tridsať rokov hrávalo toto predstavenie. Pre nás to bol priam posvätný projekt, účinkovali v ňom samé legendy. Takže keď potom prišla ponuka ísť robiť anjela po Milke Vášáryovej, priznám sa, mala som veľké obavy. Keď som pred rokom videla v televízii reprízu toho starého predstavenia, bolo to, ako keď sa človek v dospelosti vráti do svojej detskej izby a zdá sa mu hrozne maličká. Zrazu som nechápala, prečo som mala taký obrovský rešpekt pred pôvodnou inscenáciou. Možno neskromne poviem, že to nové predstavenie je lepšie, modernejšie, a myslím si, že za postavu anjela sa vôbec nemusím hanbiť. Stretávam sa s pozitívnymi ohlasmi. Môj anjel a anjel Marty Sládečkovej je úplne iný ako zasnívaný a roztúžený anjel Milky Vášáryovej.
Zuzka: Áno. Dodnes sa priatelíme, dokonca Paľo Juráň a Táňa sú krstnými rodičmi nášho Tomáša.
Takže ste boli taká prvá Tánina utešiteľka po smrti jej manžela.
Zuzka: Myslím si, že nie. Mám pocit, že Táňa sa s tým vyrovnala svojím spôsobom. Chvíľu som si myslela, že nás odstrihla všetkých. Samozrejme, ten prvý kontakt s manželom, tam bol, Štefan jej prišiel vysvetliť, čo sa stalo a ako sa to stalo, pretože bol pri tom. Potom sme sa istý čas nestretávali. Takže si myslím, že Táňa si to musela spracovať sama.
A teraz?
Zuzka: Stretávame sa viac pracovne alebo náhodne. Predtým sme sa stretávali aj rodinne, ale smrťou Paľa Juráňa sa to skončilo.
Ako si to vysvetľujete?
Zuzka: Pre Táňu to bola obrovská rana. Ak si zvolila takýto spôsob vyrovnania sa s tým, vôbec jej to nezazlievam. Myslím si, že je to nesmierne silná žena. Ona tých tragédií v živote prekonala veľa a vždy bola schopná vstať zo zeme a ísť ďalej. Obdivujem to.
V jednom rozhovore ste povedali, že ak ste vydatá dvadsať rokov, viete, o čom to je, a že niekedy to celé človeku ide riadne na nervy.
Zuzka: Páčilo sa mi, že ste to vôbec povedali, lebo je to problém absolútne každého manželstva, len veľmi málo ľudí to povie. Takže ako je to s tými manželskými krízami? Každý súdny človek, ktorý má za sebou niekoľkoročné manželstvo, vie, že láska, ktorá tam spočiatku je, horúca a vášnivá, tak rokmi, povinnosťami, všednosťou života sa transformuje do priateľstva, možno návyku, ja neviem. Možno existujú páry, ktoré sa vášnivo milujú aj po dvadsiatich rokoch, ale ja som taký ešte nestretla. Sme obyčajná, normálna rodina, ktorá má svoje pekné dni i menej pekné dni. Tie menej pekné dni sú len naším problémom a nevystatujem sa ani tými nádhernými dňami.
Akí sú vaši chlapci?
Zuzka: Mám pocit, že ten starší sa ešte hľadá, má rok do maturity. Možno ho zaujmú počítače, on je na rozdiel od mladšieho syna skôr introvert. Ťahám z neho každé slovo, porozpráva sa len vtedy, keď on cíti potrebu rozprávať. Mladší Lukáš je taký šoumen, slniečko rodiny. Má trinásť rokov, ešte je priskoro hovoriť o jeho budúcnosti. Ale chce chodiť do dramatického krúžku. Je úžasné mať deti, zistiť, že dokážete niekoho tak obrovsky ľúbiť, ale aj sa tak obrovsky o ne báť.
Mnoho žien zotrváva v manželstve z presvedčenia, že musí všetko vydržať, len aby rodina ostala pokope. Vy by ste dokázali žiť takto?
Zuzka: Neodpoviem vám na túto otázku.
Keby ste spätne hodnotili svoj život, menili by ste na ňom niečo zásadne?
Zuzka: Našťastie sa to nedá. Kedysi som si hovorila, že keby som tak dokázala nahliadnuť, čo ma čaká v blízkej budúcnosti. Som rada, že sa to nedá. Na jednej strane by ste si možno dokázali všeličo zariadiť úplne inak, ale na druhej strane by ste o veľa krásnych vecí prišli. Takže nemenila.
Vraj chodíte do posilňovne. Naozaj je to o „budovaní“ tela? Už ste si nejaké partie vybudovali?
Zuzka: Musím sa smiať, lebo ja nijaké zmeny na sebe nepozorujem. Ale určite je to aj o budovaní psychiky a kondície. Ja sa cítim veľmi, veľmi dobre. Je dôležité hýbať sa. Teším sa z vecí, ktoré som si pred rokom ani nevšimla. Je to aj o optimizme. Kedysi, keď som mala voľný deň či víkend, dlho som spala, vysedávala pred televízorom. Teraz sa potrebujem hýbať. Korčule, bicykel alebo prechádzka so psami, to je jedno.
Koľkokrát môže človek mať rád? „Jednou či dvakrát“, ako spieva Honza Nedvěd?
Zuzka: To neviem. Naozaj milovať je obrovský dar. Krásne to hovorí Diana Keatonová vo filme Milovať je zábavné. Keď jej dcéra hovorí, že sa nechce zamilovať, aby nemusela prežívať to čo jej matka po rozchode so svojou láskou. A ona jej vraví, na to sa nepozeraj. Ak ti je vôbec dopriaty ten dar sa zamilovať, tak choď do toho strmhlav, lebo láska je to najväčšie, čo ťa v živote môže stretnúť.
Neobávate sa, že vás niečo také úžasné ešte stretne?
Zuzka: Skôr sa bojím, že ma nestretne.
Veľa slovenských herečiek oslovujú českí režiséri. Vy do tej partie nepatríte. Prečo?
Zuzka: Ja som nemala žiadne svoje portfóliá v českých agentúrach. Ale nedávno som bola na jednom kastingu len preto, aby ma tam mali zaarchivovanú, aby o mne vedeli. Deti sú už dosť veľké na to, že keby nejaká ponuka predsa len prišla, zvládli by to tu nejaký čas aj bezo mňa. Uvidíme, čo život prinesie. Bohužiaľ, ja som zaškatuľkovaná v komediálnom žánri, takže nijaký režisér sa neodváži ma z toho vytiahnuť a obsadiť do dramatickej roly.
Patríte medzi najpopulárnejšie slovenské herečky, takže mohli by ste byť spokojná. Ste spokojná?
Zuzka: Neviem. Niekedy zápasím s takými vecami, že si hovorím, či bolo vôbec rozumné ísť do toho seriálu, ktorý ma znova dostal na obrazovky a pripomenul ma. Novinárov zaujíma len súkromie...
Ale myslím aj na váš profesionálny vývoj. Máte predstavu, ako sa bude vyvíjať váš herecký život?
Zuzka: Nemám o tom predstavu, najmä preto, ako sa vyvíja kultúra na Slovensku. V Divadle West som dostala pekné ponuky, postavy, ktoré ma uspokojili. Som za to vďačná. No a sny a túžby... Nemám. Prajem si, aby bola robota pre nás hercov. Herec, ktorý nerobí, je nešťastný, depresívny a takých je na Slovensku dosť veľa.
Nie je vám ľúto, že vás nevyzvali do Let's Dance alebo do Bailanda? Veď tam tancuje aj Alenka Heribanová, staršia od vás o pár rokov.
Zuzka: Keď teraz vidím Viki Rákovú, tak si hovorím, že ja by som musela nacvičovať rok, aby som dosiahla, možno, dokonalosť Viki. Ale to je normálne, veď ona sa venovala tancu odmalička. Alenka chodila na tenis, tancovala v Lúčnici, mnohí z Bailanda majú za sebou tanečnú prípravu. A ja nemám ani základy.
Ale predsa len tancujete. Anjela v muzikáli Na skle maľované. Aké to je nastúpiť po Milke Vášáryovej?
Zuzka: Naším ročníkovým vedúcim bol Karol Zachar. V prvom ročníku nás zobral do Slovenského národného divadla, kde nám dovolil spúšťať sa po tej plošine, na ktorej sa skoro tridsať rokov hrávalo toto predstavenie. Pre nás to bol priam posvätný projekt, účinkovali v ňom samé legendy. Takže keď potom prišla ponuka ísť robiť anjela po Milke Vášáryovej, priznám sa, mala som veľké obavy. Keď som pred rokom videla v televízii reprízu toho starého predstavenia, bolo to, ako keď sa človek v dospelosti vráti do svojej detskej izby a zdá sa mu hrozne maličká. Zrazu som nechápala, prečo som mala taký obrovský rešpekt pred pôvodnou inscenáciou. Možno neskromne poviem, že to nové predstavenie je lepšie, modernejšie, a myslím si, že za postavu anjela sa vôbec nemusím hanbiť. Stretávam sa s pozitívnymi ohlasmi. Môj anjel a anjel Marty Sládečkovej je úplne iný ako zasnívaný a roztúžený anjel Milky Vášáryovej.
piatok 21. januára 2011
Zuzana Tlučková Na krste knihy [2010]
Herečka a kuchárka pred televíznymi kamerami Kamila Magálová sa môže pýšiť novou kuchárskou knihou – Tajomstvo mojej kuchyne. Táto kniha vznikla z najlepších receptov, ktoré sa objavili v jej relácii o varení. Knihu uviedli do života jej dve blízke kamarátky a herecké kolegyne, Zuzana Tlučková a Marta Sládečková naozaj originálnym spôsobom. Na listoch kuchárskej knihy skončili kryštáliky soli, bez ktorých sa v žiadnej kuchyni nedá variť (14. december 2010).
sobota 8. januára 2011
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)