Po prestávke v divadle aj na televíznej obrazovke sa Zuzana Tlučková vracia s novým lookom i silou, ktorú medzičasom načerpala.
V ktorom bode sínusoidy sa práve nachádza váš život?
Zuzka: Myslím, že v spodnej tretine, ale krivka začína stúpať smerom hore. Je to dobré obdobie aj preto, že sa začínajú črtať nové pracovné ponuky a vďaka nim sa pomaly opäť „zviechavam“. Navyše sme zdraví, takže čo viac si človek môže priať.
Hovorilo sa o tom, že zrušenie Divadla West, v ktorom ste pôsobili dlhé roky, vás akoby položilo na lopatky.
Zuzka: Bol to ten najsilnejší úder, aký som zažila, hoci som už niekoľko rokov na voľnej nohe. Hoci pre mňa bolo vždy úžasné, že som robila iba veci, ktoré som chcela a ktoré sa mi páčili. Zrušením divadla sa však moja situácia skomplikovala. Ak sa to dá povedať, West bol pre mňa akousi zárukou. Keď som v ňom za mesiac odohrala niekoľko predstavení, mala som aspoň z čoho zaplatiť šeky, najmä ak sa nečrtala iná možnosť, ako si privyrobiť. Byť na voľnej nohe nie je jednoduché. Kým máte partnera, tak sa to dá, pretože časť bremena dokáže niesť za vás. Horšie je to, keď ste sama s dvomi deťmi a gro výdavkov je iba na vás. Potom je to nočná mora. Máte len toľko peňazí, koľko si zarobíte sama, a robota nemusí byť vždy. Potvrdilo sa to, keď West zatvorili.
Čo prvé vám napadlo, keď ste sa to dozvedeli?
Zuzka: Samozrejme, že to boli práve tie existenčné veci. Neprichádzalo do úvahy, že by som si mohla kúpiť nové čižmy, keďže môj príjem bol ohrozený, rozmýšľala som, ako zaplatiť inkaso či úver.
A riešenie?
Zuzka: Rozmýšľala som aj o tom, že herectvo zavesím na klinec a začnem podnikať. Dokonca som sa o to pokúsila. Požiadala som svoju kamarátku, ktorá podniká v oblasti rozvozu a distribúcie, aby ma zamestnala. Pozrela sa na mňa a začala sa smiať. Vraj to určite nemôže byť až také zlé. Hovorila som jej, že je to veľmi zlé. Trvala na svojom a podporovala ma, aby som vydržala, že sa nebudem musieť zamestnať. Teším sa, že mala pravdu. Bola som však odhodlaná, nebojím sa roboty. Mám dve zdravé ruky, a ak by sa nedalo inak, išla by som robiť čokoľvek. Pochádzam z veľmi skromných pomerov a čo sa týka materiálnych statkov, u nás doma ich nikdy nebolo veľa. Prežila som však nádherné a šťastné detstvo. Hovorila som si, že neuškodí ani mojim synom, ak nebudú mať všetko, na čo si zmyslia. Keď som sa však prestala ľutovať, uvedomila som si, že nariekam zbytočne. Stále je kopa možností.
Karta sa, našťastie, obrátila...
Zuzka: Na jednej strane som rada, lebo herecké povolanie milujem, a keď padne tá obligátna otázka, čím ste chceli byť, tak pokiaľ mi siaha pamäť, vždy som túžila byť herečkou, a ani si neviem predstaviť, čo iné by som mohla robiť. Ale priznávam, že boli obdobia, keď som tú voľbu oľutovala.
Komunikovali ste po zatvorení divadla s jeho riaditeľom Ľubom Romanom?
Zuzka: Nie. West zatvorili v máji, potom nastalo také hluché obdobie. Iba som počula, že sa riaditeľ snaží presunúť niektoré predstavenia do nového priestoru. Nakoniec vznikla spolupráca s Theatrom Wüstenrot, ktoré sídli v Istropolise. Jeho priestory poznám, účinkovala som tam už počas vysokej školy a prežila som tam úžasné obdobie. Zaujíma ma preto, ako sú tam dnes ľudia zvyknutí chodiť.
Už ste sa tam udomácnili?
Zuzka: Tým, že účinkujem aj v agentúrnych predstaveniach, s ktorými chodíme po celom Slovensku, zvykla som si na rôzne priestory – či je to divadlo, kultúrny dom alebo kinosála. Ak je dobrý kolektív, na prostredí nezáleží. Keby som však mala v jednom prostredí prežiť dlhší čas, tak potrebujem nejaký kútik pre seba, kde sa môžem zložiť a preštudovať si texty.
Čo je vo vašom kútiku?
Zuzka: V prvom rade scenár a potom v posledných rokoch nevyhnutne aj dioptrické okuliare (smiech).
Okrem predstavení vo Weste vás čaká aj premiéra ďalšej hry Rozmarný duch, s ktorou budete brázdiť Slovensko. Ako popri tom stíhate riadiť domácnosť?
Zuzka: Keď máme nakúpené a navarené, nie je čo riešiť. Môj mladší syn Lukáš ma vie zastúpiť aj v kuchyni, robí vynikajúce špagety. Ale myslím si, že moji synovia sú vo veku, keď sú radi, že vypadnem z domu. Minule som prišla domov skôr z práce a u nás sa veselo žúrovalo. Ale kým sa nesťažujú susedia a nič nie je zdevastované, nevadí mi to (smiech).
Ako sa vám býva v novom dome?
Zuzka: Veľmi dobre. Už sme sa udomácnili, máme ho celý zariadený, sme tam šťastní.
Aj tak pôsobíte...
Zuzka: Ďakujem, ale pribrala som zo štyri kilá. To má na svedomí naša spoločná letná dovolenka s Martou Sládečkovou. Boli sme v Chorvátsku, a ak nerátam tých pár pomalých gest v bazéne, takmer vôbec sme sa nehýbali. Ale potrebovali sme presne takúto dovolenku. Má to, samozrejme, svoje následky, ktorých som dosť lenivá sa zbaviť (smiech). A keď mám pred premiérou, je to také sladké obdobie, keď sa potrebujem dopovať čokoládou.
Ale aj vlasy máte iné...
Zuzka: Mala som červený preliv, ktorý sa však rýchlo vymyl a stále som musela chodiť ku kaderníčke, čo ma prestalo baviť. Zvolili sme prirodzený tón, som pôvodne gaštanová, tak sme sa k tejto farbe vrátili. Keďže som ako každá iná žena, ktorá potrebuje všetko vyskúšať, tak som už bola blondína, baklažánová, červenovlasá aj medená...
Andy Kraus o vás povedal, že ste výrazná herečka, ktorá potrebuje čas, aby sa príliš neokukala. Súvisí táto zmena imidžu aj s tým?
Zuzka: Sama som zvedavá, ako ma prijmú v novej role, ktorú mi Andy ponúkol. Okrem „okukanej“ totiž existuje ešte výraz zaškatuľkovaná. Andy povedal absolútnu pravdu – po tých postavách, ktoré som stvárnila v televízii, som vedela, že s postavou v Kutyilovi s. r. o. som na obrazovke na istý čas skončila. Inak by som už divákovi liezla na nervy. Viem, že aj tá pauza je na niečo dobrá, a diváci si mali čas odo mňa oddýchnuť. A chápala som aj tvorcov, že po postavách v sitkomoch ma nemôžu obsadiť do niečoho serióznejšieho, pretože by mi len máloktorý divák uveril.
Bude to opäť sitkom alebo úplne niečo iné?
Zuzka: Andy bude ťažiť z toho, že som komediálna herečka. Moja postava by mala mať láskavý humor, ale nechcem o tom bližšie rozprávať, pretože som ešte nečítala scenár. Andy len potreboval vedieť, či by som do toho išla, a ja som súhlasila.
On na vás v kútiku duše zrejme asi stále myslel...
Zuzka: Prežili sme nádherné obdobie, či už pri nakrúcaní Susedov alebo Kutyila s.r.o. Rozumieme si ľudsky aj profesionálne. Keď West zatvorili, odporúčali mi známi, aby som mu zavolala, či by pre mňa niečo nenašiel. Nechcela som. Keby ma potreboval, ozval by sa aj sám. Nechcela som naňho tlačiť. Po roku mi zavolal a ja som ani na sekundu nezaváhala. Nakrúcať by sa malo začať v januári.
Zdá sa, že k absolútnemu šťastiu vám nič nechýba...
Zuzka: Presne, je to tá sínusoida. Netýka sa to len povolania, ale aj osobného života. Je to dobré, inak by ten život bol nudný a jednotvárny. Nerada by som však rozoberala svoje súkromie, prešla som si svojím a je to pre mňa uzatvorená kapitola.
Do starých rán netreba štuchať, ale ľudia by boli radi, keby vás videli po niekoho boku...
Zuzka: Nechcem teraz... ani zakríknuť to nechcem. Je mi veľmi dobre, naozaj. Som vyrovnaná, spokojná a nechcem si to svoje sladké obdobie momentálne kaziť.
Nie je v tom strach?
Zuzka: Určite áno. Aj obozretnosť a všetko s tým spojené. Preto si hovorím, na čo riskovať? Budem žiť síce sama, no spokojná, šťastná a vyrovnaná.
No i láska si vás možno nájde...
Zuzka: Ale však... Keď sa nájde, nedám si odtrhnúť rukáv. Vôbec to neriešim a nezamýšľam sa nad tým.
Omladli ste výzorom, a zdá sa mi, že aj duchom...
Zuzka: Čítam knihu o anjeloch...
To máte teraz nejaké „duchárske“ obdobie?
Zuzka: Presne tak. Je to úžasné, ako práca dokáže človeka ovplyvniť.
Ako ovplyvnila vás?
Zuzka: Keď sme začali skúšať Rozmarného ducha, bola sa na nás pozrieť istá pani Gabika, ktorá vidí anjelov a duchov. Keď sme ich na javisku vyvolávali, kontrolovala nás, či nerobíme chyby, a žartujúc sa nám vyhrážala, že sa nám to istotne raz aj podarí. Nikdy som na duchov neverila, aj keď sme s Martou boli na Bali a videli sme zariekavať šamana, hovorili sme si, že je to hlúposť. No keď táto pani prešla po javisku a upozornila nás, kde sú dobré a kde zlé zóny, kde je dobrá a zlá energia, prebudila moju zvedavosť.
Ako?
Zuzka: Myslím si, že ľudí odjakživa zaujímalo všetko tajomné a to, čo sa týka nevysvetliteľných javov. Snažím sa osvojiť si myšlienku, že každý z nás má svojho anjela, ktorému ubližujeme, ak šírime vôkol seba zlú energiu. Aj sa na týchto veciach smejem, aj to beriem vážne. V tej knihe sa píše dokonca o tom, že každá domácnosť má svojho ducha, ktorého po príchode domov treba pozdraviť. Niečo na tom bude, pretože anjelov ľudia spomínajú už roky rokúce. Ak človek v niečo verí, zdá sa ten život akýsi jednoduchší. Myslím si preto, že nikomu neublíži, ak prídem domov a okrem našich psov poviem ahoj aj anjelovi. Hoci môj syn si myslí, že som čistý blázon (smiech).
nedeľa 26. decembra 2010
sobota 18. decembra 2010
Zuzana Tlučková a Vianoce [2008]
Rozprávať sa o Vianociach a spomínať na detstvo je príjemné, aj keď sa pri tom občas neubránite dojatiu. Ale to predsa tiež patrí k Vianociam...
Keď zavoňali mandarínky
„Mohla som mať asi štyri roky, keď som pod stromčekom objavila kočík pre bábiky, po ktorom som veľmi túžila,“ začala svoje rozprávanie Zuzana Tlučková. „Teda – hneď som ho neobjavila, pretože keď sme vošli do izby, zakrývali ho otvorené dvere. Pocítila som obrovské sklamanie, ale vzápätí takú úžasnú radosť, až mi vyhŕkli slzy. Tak vrúcne som ďakovala Ježiškovi za splnenie svojej túžby, až som tým rozplakala aj svojich rodičov...“ Kočík bol na tie časy drahý, stál štyristo korún, ale malá Zuzka po ňom tak veľmi túžila a mama jej tak veľmi chcela splniť prianie, že celú zimu chodila v poltopánkach. Nekúpila si čižmy, aby našetrila na kočík. Spomienka na mamu, ktorá už nežije, vháňa aj dnes Zuzane Tlučkovej slzy do očí. „Vyrastala som v skromnej rodine, ale rodičia sa usilovali, aby sme nikdy s bratom nepociťovali nedostatok. Mali sme aj hrozno, i keď len z času na čas, mali sme aj hračky a knižky... Keď sme pred výkladom drankali, mama nám vždy vedela vysvetliť, že teraz nemáme na všetko, po čom túžime, ale až našetríme... Nechápem, ako dokázala, že sme boli takí poslušní, len sme sklonili hlavy a pochopili. Moje detstvo bolo úžasné – a Vianoce boli najkrajším obdobím. Keď v byte zavoňali mandarínky, vedeli sme, že sa blíži Mikuláš a po ňom už čoskoro prídu Vianoce. Tešila som sa na zdobenie stromčeka, pri ktorom si otec vždy pospevoval a mama za zatiaľ zvŕtala v kuchyni... Milovala som mamine zvyky – to, ako odriekala poďakovanie Pánu Bohu za všetko, čo nám doprial, ako kládla šupiny z kapra pod obrus, aby sme mali veľa peňazí, ako krájala jabĺčko, aby sme vedeli, či budeme všetci zdraví. Dávala nám oblátky s medom a krížik na čelo... Zdá sa mi, že v mojom detstve bývalo viac snehu. Pamätám sa, ako nám vržďal pod nohami, keď sme sa po večeri všetci spolu vybrali na prechádzku po našom košickom sídlisku Terasa. Pozerali sme na hviezdy a filozofovali o tom, či je aj tam život a či tam majú teraz Vianoce...“
Deti vyrastú...
Keď sa Zuzana Tlučková vydala, snažila sa dodržiavať zvyky, ktoré si priniesla z domu. Pripravuje podobné menu, len kapustnicu varí na želanie detí raz východniarsku, inokedy podľa receptu babky z Trenčína. „Do tej východniarskej dávam klobásu, údené mäso, sušené huby a priamo na tanieri za lyžičku smotany.V tej trenčianskej sa kapusta rozmixuje a smotana sa leje priamo do kapustnice,“ vysvetľuje. Kým boli deti malé, dodržiavali ešte jeden pekný zvyk: každý rok kupovali dvoch kaprov, a jedného z nich chodievali spoločne vypustiť do jazera v Rusovciach. Popri tom sa mal vyvenčiť a okúpať ich pes, labrador Elvis. Vypálilo to vždy tak, že prvý padol do vody mladší syn. „Preto sme už potom pri odchode z domu hovorievali, že ideme vykúpať Lukáša, vypustiť kapra a vyvenčiť Elvisa,“ smeje sa herečka. Vianoce majú svoje čaro najmä vtedy, keď sú deti malé. Keď veria na Ježiška, keď im oči žiaria radosťou nad splnenými želaniami. Neskôr majú pre rodičov pôvab darčeky, ktoré pre ne pripravili deti. „Lukáš je tvorivý a zvykol ma prekvapiť vlastnoručne zhotovenými darčekmi, Tomáš zas vždy šetril, aby mi mohol kúpiť sprej či voňavé mydlo. Vždy to bolo veľmi milé.“ Teraz má už mladší syn pätnásť a starší dvadsať rokov a mamu dojíma ich snaha ochraňovať ju.
Keď zavoňali mandarínky
„Mohla som mať asi štyri roky, keď som pod stromčekom objavila kočík pre bábiky, po ktorom som veľmi túžila,“ začala svoje rozprávanie Zuzana Tlučková. „Teda – hneď som ho neobjavila, pretože keď sme vošli do izby, zakrývali ho otvorené dvere. Pocítila som obrovské sklamanie, ale vzápätí takú úžasnú radosť, až mi vyhŕkli slzy. Tak vrúcne som ďakovala Ježiškovi za splnenie svojej túžby, až som tým rozplakala aj svojich rodičov...“ Kočík bol na tie časy drahý, stál štyristo korún, ale malá Zuzka po ňom tak veľmi túžila a mama jej tak veľmi chcela splniť prianie, že celú zimu chodila v poltopánkach. Nekúpila si čižmy, aby našetrila na kočík. Spomienka na mamu, ktorá už nežije, vháňa aj dnes Zuzane Tlučkovej slzy do očí. „Vyrastala som v skromnej rodine, ale rodičia sa usilovali, aby sme nikdy s bratom nepociťovali nedostatok. Mali sme aj hrozno, i keď len z času na čas, mali sme aj hračky a knižky... Keď sme pred výkladom drankali, mama nám vždy vedela vysvetliť, že teraz nemáme na všetko, po čom túžime, ale až našetríme... Nechápem, ako dokázala, že sme boli takí poslušní, len sme sklonili hlavy a pochopili. Moje detstvo bolo úžasné – a Vianoce boli najkrajším obdobím. Keď v byte zavoňali mandarínky, vedeli sme, že sa blíži Mikuláš a po ňom už čoskoro prídu Vianoce. Tešila som sa na zdobenie stromčeka, pri ktorom si otec vždy pospevoval a mama za zatiaľ zvŕtala v kuchyni... Milovala som mamine zvyky – to, ako odriekala poďakovanie Pánu Bohu za všetko, čo nám doprial, ako kládla šupiny z kapra pod obrus, aby sme mali veľa peňazí, ako krájala jabĺčko, aby sme vedeli, či budeme všetci zdraví. Dávala nám oblátky s medom a krížik na čelo... Zdá sa mi, že v mojom detstve bývalo viac snehu. Pamätám sa, ako nám vržďal pod nohami, keď sme sa po večeri všetci spolu vybrali na prechádzku po našom košickom sídlisku Terasa. Pozerali sme na hviezdy a filozofovali o tom, či je aj tam život a či tam majú teraz Vianoce...“
Deti vyrastú...
Keď sa Zuzana Tlučková vydala, snažila sa dodržiavať zvyky, ktoré si priniesla z domu. Pripravuje podobné menu, len kapustnicu varí na želanie detí raz východniarsku, inokedy podľa receptu babky z Trenčína. „Do tej východniarskej dávam klobásu, údené mäso, sušené huby a priamo na tanieri za lyžičku smotany.V tej trenčianskej sa kapusta rozmixuje a smotana sa leje priamo do kapustnice,“ vysvetľuje. Kým boli deti malé, dodržiavali ešte jeden pekný zvyk: každý rok kupovali dvoch kaprov, a jedného z nich chodievali spoločne vypustiť do jazera v Rusovciach. Popri tom sa mal vyvenčiť a okúpať ich pes, labrador Elvis. Vypálilo to vždy tak, že prvý padol do vody mladší syn. „Preto sme už potom pri odchode z domu hovorievali, že ideme vykúpať Lukáša, vypustiť kapra a vyvenčiť Elvisa,“ smeje sa herečka. Vianoce majú svoje čaro najmä vtedy, keď sú deti malé. Keď veria na Ježiška, keď im oči žiaria radosťou nad splnenými želaniami. Neskôr majú pre rodičov pôvab darčeky, ktoré pre ne pripravili deti. „Lukáš je tvorivý a zvykol ma prekvapiť vlastnoručne zhotovenými darčekmi, Tomáš zas vždy šetril, aby mi mohol kúpiť sprej či voňavé mydlo. Vždy to bolo veľmi milé.“ Teraz má už mladší syn pätnásť a starší dvadsať rokov a mamu dojíma ich snaha ochraňovať ju.
pondelok 13. decembra 2010
Zuzana Tlučková Každý sa smeje rád [2010]
Aj keď pred revolúciou Zuzanu Tlučkovú vnímali mnohí ako skúsenú filmovú herečku, dnes je jej hlavným záujmom divadlo, ale nevyhýba sa samozrejme ani televíznej práci či dabovaniu kreslených postavičiek, kde si ju deti pre jej nezameniteľný hlas veľmi obľúbili. Prácu s kamerou pani Zuzana miluje, ale vie si na svoju príležitosť počkať a byť pritom stále v úsmevnej pohode.
Máte ani nie mesiac do premiéry hry Noela Cowarda Rozmarný duch. Už názov naznačuje, že pôjde o trošku odľahčenejšiu inscenáciu, komédiu, kde nebude núdza o zábavu. Ako sa vám skúša a čo poviete o chystanej hre a vašej postave v nej?
Zuzka: Skúša sa mi veľmi príjemne, pretože réžiu robí Peter Mikulík, ktorý tvorí vo veľmi pokojnej atmosfére a vytvára okolo seba pocit pohody, čo mne ako herečke veľmi vyhovuje. Navyše pracujem na javisku s kamarátmi, je tam Peter Sklár, s ktorým som už na javisku stála, hrali sme spolu súrodencov, teraz hráme manželov, tiež Zuzka Kocúriková, Zuzka Vačková, Elena Podzámska a Ferko Kovár. Z hry vidieť, že pre autora bol určite duchársky námet veľmi vďačným ihriskom, kde mohol rozohrať množstvo komických situácií, ktoré sa síce končia väčšinou tragicky, no viac by som prezrádzať asi ani nechcela, keďže by som bola rada, keby si prišli divádi spraviť názor na hru do divadla radšej sami.
S hrou budete cestovať po slovenských mestách, čo myslíte, ako publikum prijme toto predstavenie ?
Zuzka: Nemám obavy, že by nás diváci neprijali. Minulý rok sme už s podobným agentúrnym predstavením precestovali kus Slovenska a tak môžem povedať, že diváci takmer všade prijímajú naše predstavenia kladne. Nová hra Rozmarný duch je ladená skutočne do komična, je to pritom inteligentný, odľahčený kus, a keď ju navyše budú hrať známi herci, nepochybujem, že bude mať na Slovensku úspech a ľudia budú chodiť na ňu radi. Každý sa smeje rád...
Čo vás v tejto hre ako herečku najviac potešilo a čo bolo, povedzme, najväčším problémom, ak sa samozrejme také čosi pri skúšaní našlo?
Zuzka: Ako som už povedala, veľmi ma teší režijný prístup pána Mikulíka, ktorý nepracuje autoritárskymi metódami, ale skôr naopak. Je otvorený všetkým našim nápadom a podnetom. Keď niekto nie je práve na javisku, ale napríklad v hľadisku a prihodí nejakú pripomienku, ktorá k hre sedí, pán režisér si ju vypočuje a prijme v úplnej pohode a ak mu to sadne, tak vec hneď aj do hry zakomponuje. My sa vlastne tak trochu pri skúškach hecujeme, že kto zas príde s lepším nápadom...
A ako vnímate televízne seriály, myslíte si, že slovenskí herci si vlastne môžu vyberať, alebo sú radi za každú príležitosť, ktorú dostanú.
Zuzka: Myslím si, že naše seriály sú absolútne porovnateľné s tými, ktoré sa k nám dovážajú zo zahraničia, či už sú to telenovely, seriály, alebo sitcomy. Slovenskí herci sú kvalitní umelci, ktorí väčšinou odvádzajú poctivú robotu. Niekomu sa môže zdať, akoby sa na obrazovkých objavovali až pričasto tie isté tváre, ale z mojej vlastnej hereckej kariéry viem, že raz ste vychytený a ide vám karta, ale sú i obdobia, keď o prácu takmer nezakopnete, alebo je jej podstatne menej. Celý herecký život je podobným kolotočom.
Môžete prezradiť vaše najbližšie tvorivé plány?
Zuzka: Práve som dokončila dabovanie dalšieho seriálu Flinstonovcov, čo je skutočne príjemná a milá robota. Dnes a denne ma zamestnáva skúšanie novej hry, teraz skúšame dokonca aj v sobotu a v nedeľu. To, že nenakrúcam, neberiem ako negatívum, myslím si, že diváci si od Tlučkovej môžu aj oddýchnuť, keďže postavy, ktoré som hrala naposledy v televízii, boli dosť výrazné a keby som sa objavila zas v nejakom seriáli, tak by sa divák asi ťažko zžíval s mojou novou postavou a neviem, či by mi polovica ľudí vlastne verila. Hoci mi kamera chýba, mala som aj dlhšie obdobie, keď som bez nej vydržala a nič sa nestalo...
Máte ani nie mesiac do premiéry hry Noela Cowarda Rozmarný duch. Už názov naznačuje, že pôjde o trošku odľahčenejšiu inscenáciu, komédiu, kde nebude núdza o zábavu. Ako sa vám skúša a čo poviete o chystanej hre a vašej postave v nej?
Zuzka: Skúša sa mi veľmi príjemne, pretože réžiu robí Peter Mikulík, ktorý tvorí vo veľmi pokojnej atmosfére a vytvára okolo seba pocit pohody, čo mne ako herečke veľmi vyhovuje. Navyše pracujem na javisku s kamarátmi, je tam Peter Sklár, s ktorým som už na javisku stála, hrali sme spolu súrodencov, teraz hráme manželov, tiež Zuzka Kocúriková, Zuzka Vačková, Elena Podzámska a Ferko Kovár. Z hry vidieť, že pre autora bol určite duchársky námet veľmi vďačným ihriskom, kde mohol rozohrať množstvo komických situácií, ktoré sa síce končia väčšinou tragicky, no viac by som prezrádzať asi ani nechcela, keďže by som bola rada, keby si prišli divádi spraviť názor na hru do divadla radšej sami.
S hrou budete cestovať po slovenských mestách, čo myslíte, ako publikum prijme toto predstavenie ?
Zuzka: Nemám obavy, že by nás diváci neprijali. Minulý rok sme už s podobným agentúrnym predstavením precestovali kus Slovenska a tak môžem povedať, že diváci takmer všade prijímajú naše predstavenia kladne. Nová hra Rozmarný duch je ladená skutočne do komična, je to pritom inteligentný, odľahčený kus, a keď ju navyše budú hrať známi herci, nepochybujem, že bude mať na Slovensku úspech a ľudia budú chodiť na ňu radi. Každý sa smeje rád...
Čo vás v tejto hre ako herečku najviac potešilo a čo bolo, povedzme, najväčším problémom, ak sa samozrejme také čosi pri skúšaní našlo?
Zuzka: Ako som už povedala, veľmi ma teší režijný prístup pána Mikulíka, ktorý nepracuje autoritárskymi metódami, ale skôr naopak. Je otvorený všetkým našim nápadom a podnetom. Keď niekto nie je práve na javisku, ale napríklad v hľadisku a prihodí nejakú pripomienku, ktorá k hre sedí, pán režisér si ju vypočuje a prijme v úplnej pohode a ak mu to sadne, tak vec hneď aj do hry zakomponuje. My sa vlastne tak trochu pri skúškach hecujeme, že kto zas príde s lepším nápadom...
A ako vnímate televízne seriály, myslíte si, že slovenskí herci si vlastne môžu vyberať, alebo sú radi za každú príležitosť, ktorú dostanú.
Zuzka: Myslím si, že naše seriály sú absolútne porovnateľné s tými, ktoré sa k nám dovážajú zo zahraničia, či už sú to telenovely, seriály, alebo sitcomy. Slovenskí herci sú kvalitní umelci, ktorí väčšinou odvádzajú poctivú robotu. Niekomu sa môže zdať, akoby sa na obrazovkých objavovali až pričasto tie isté tváre, ale z mojej vlastnej hereckej kariéry viem, že raz ste vychytený a ide vám karta, ale sú i obdobia, keď o prácu takmer nezakopnete, alebo je jej podstatne menej. Celý herecký život je podobným kolotočom.
Môžete prezradiť vaše najbližšie tvorivé plány?
Zuzka: Práve som dokončila dabovanie dalšieho seriálu Flinstonovcov, čo je skutočne príjemná a milá robota. Dnes a denne ma zamestnáva skúšanie novej hry, teraz skúšame dokonca aj v sobotu a v nedeľu. To, že nenakrúcam, neberiem ako negatívum, myslím si, že diváci si od Tlučkovej môžu aj oddýchnuť, keďže postavy, ktoré som hrala naposledy v televízii, boli dosť výrazné a keby som sa objavila zas v nejakom seriáli, tak by sa divák asi ťažko zžíval s mojou novou postavou a neviem, či by mi polovica ľudí vlastne verila. Hoci mi kamera chýba, mala som aj dlhšie obdobie, keď som bez nej vydržala a nič sa nestalo...
nedeľa 12. decembra 2010
Zuzana Tlučková a reklama [2010]
Byť herečkou je niekedy náročné
Cítim sa ako balón (Nechajte problémy vyfučať)
Cítim sa ako balón (Nechajte problémy vyfučať)
sobota 11. decembra 2010
štvrtok 2. decembra 2010
Zuzana Tlučková a zdravie [2010]
Zuzana Tlučková je tvárou aktuálnej reklamnej kampane. Ako sa stará o svoje zdravie?
Zuzka: Vďaka tomu výrobku sa od januára pokúšam o zmenu svojho životného štýlu. Okrem pohybu sa snažím zdravo a pravidelne päťkrát denne stravovať. To sa mi predtým nedarilo, ale aj teraz mám pri svojej práci problém najesť sa v presný čas. Najmä sa musím vyhnúť tomu, aby som v noci po predstavení nevyložila nohy na stôl a nezjedla všetko, čo nájdem v chladničke... (Smiech).
A má pred predstavením stiahnutý žalúdok? Vraj iba pred premiérou, lebo pri „novom kuse“ herci často nevedia, ako budú diváci reagovať a či ho vôbec prijmú. A pociťuje už aj nejaké zdravotné problémy, ktoré musí riešiť?
Zuzka: Našťastie, nie. Keď mám cez deň voľno – vtedy ,vyvenčím‘ psov, idem na nákup, navarím, operiem, vyžehlím – a večer predstavenie, už si uvedomujem, že som unavená. Pritom takto som fungovala celý život a nebol žiadny problém. No už nemám ten dych a toľko energie a pred večerom v divadle si musím trochu oddýchnuť.
Zuzka: Vďaka tomu výrobku sa od januára pokúšam o zmenu svojho životného štýlu. Okrem pohybu sa snažím zdravo a pravidelne päťkrát denne stravovať. To sa mi predtým nedarilo, ale aj teraz mám pri svojej práci problém najesť sa v presný čas. Najmä sa musím vyhnúť tomu, aby som v noci po predstavení nevyložila nohy na stôl a nezjedla všetko, čo nájdem v chladničke... (Smiech).
A má pred predstavením stiahnutý žalúdok? Vraj iba pred premiérou, lebo pri „novom kuse“ herci často nevedia, ako budú diváci reagovať a či ho vôbec prijmú. A pociťuje už aj nejaké zdravotné problémy, ktoré musí riešiť?
Zuzka: Našťastie, nie. Keď mám cez deň voľno – vtedy ,vyvenčím‘ psov, idem na nákup, navarím, operiem, vyžehlím – a večer predstavenie, už si uvedomujem, že som unavená. Pritom takto som fungovala celý život a nebol žiadny problém. No už nemám ten dych a toľko energie a pred večerom v divadle si musím trochu oddýchnuť.
nedeľa 28. novembra 2010
Zuzana Tlučková tvárou reklamnej kampane [2010]
Reklamná kampaň...
Zuzka: Možno sa čudujete, prečo práve ja. Ale aj mám občas pocit spomaleného trávenia, nafúknutia, únavy, necítim sa dobre vo svojej koži. A chcela by som to zmeniť, cítiť sa lepšie, plná energie a dobrej nálady. A práve preto som veľmi rada prijala návrh Activie absolvovať trojmesačný program na úpravu životného štýlu, počas ktorého budem chodiť na pravidelné stretnutia, konzultácie a cvičenia. Veľmi sa na to teším. A dúfam, že inšpirujem aj vás.
Dôvody prečo začať...
Zuzka: Už dlho by som sa rada vrátila k svojmu režimu, na ktorý som bola zvyknutá. Niekedy cítim, že som unavená, že mám niekedy aj podráždenú náladu a že to všetko navzájom súvisí. Hlavne tá únava ma dosť často prekvapuje. Niekedy sa mi trebárs nechce ísť do divadla a hrať, hoci keď už vyjdem na javisko, tak sa zmobilizujem a baví ma to. Jednoducho si uvedomujem, že som dospela do štádia, že organizmus je celkovo vyčerpaný a potrebuje dobiť.
Aké sú moje očakávania?
Zuzka: Dúfam, že sa opäť budem cítiť výborne, že dobijem baterky, že budem plná energie. Viem, že energia je skrytá aj v strave. Niekedy môžete zjesť pol kila hranolčekov a ste malátni a unavení. Na druhej strane si dáte niečo jednoduché – zeleninu a biele mäso alebo rybu a aj ste zasýtení a aj máte oveľa viac energie. Keď som si niekedy robila ovocný deň, tak som mala viac energie, ako keď som si dala dobre prepečený steak.
Moje ciele...
Zuzka: V prvom rade sa chcem cítiť dobre, príjemne. A to so spomaleným trávením a nafúknutým bruchom nejde ? Popritom by som rada dala aj zopár kíl dolu, pretože to je veľmi príjemný bonus, ktorý vlastne príde, ak všetko budem dodržiavať. A, samozrejme, by som chcela posilniť aj svoje svaly. Chcem sa cítiť fit.
Pár slov na záver...
Zuzka: Určite budem rada, keď aj ja presvedčím vás alebo vaše kamarátky, aby sme urobili niečo pre seba. Viem, že my ženy sme veľmi silné, ale budeme ešte silnejšie, keď budeme mať aj fyzickú kondíciu, pretože psychika a fyzická kondícia sú veľmi úzko prepojené. Myslím si, že ženy, najmä tie, ktoré majú rodinu a prácu, nemajú čas na seba a často uprednostnia práve tú rodinu. Tiež som niekedy mala až výčitky svedomia, keď som si išla napríklad zacvičiť a nejaká práca okolo domácnosti mi stála. Ale povedala som si, že je potrebné občas urobiť aj niečo iba pre seba, a keď budem spokojnejšia ja, budú z toho čerpať aj moji blízki. Takže, pustime sa spolu do toho a začnime žiť zdravšie. Verím, že spolu to zvládneme a pôjde nám to ľahšie. Teším sa, že mi budete držať palce a naopak dúfam, že pomôžem v motivácií aj ja vám.
Zuzka: Možno sa čudujete, prečo práve ja. Ale aj mám občas pocit spomaleného trávenia, nafúknutia, únavy, necítim sa dobre vo svojej koži. A chcela by som to zmeniť, cítiť sa lepšie, plná energie a dobrej nálady. A práve preto som veľmi rada prijala návrh Activie absolvovať trojmesačný program na úpravu životného štýlu, počas ktorého budem chodiť na pravidelné stretnutia, konzultácie a cvičenia. Veľmi sa na to teším. A dúfam, že inšpirujem aj vás.
Dôvody prečo začať...
Zuzka: Už dlho by som sa rada vrátila k svojmu režimu, na ktorý som bola zvyknutá. Niekedy cítim, že som unavená, že mám niekedy aj podráždenú náladu a že to všetko navzájom súvisí. Hlavne tá únava ma dosť často prekvapuje. Niekedy sa mi trebárs nechce ísť do divadla a hrať, hoci keď už vyjdem na javisko, tak sa zmobilizujem a baví ma to. Jednoducho si uvedomujem, že som dospela do štádia, že organizmus je celkovo vyčerpaný a potrebuje dobiť.
Aké sú moje očakávania?
Zuzka: Dúfam, že sa opäť budem cítiť výborne, že dobijem baterky, že budem plná energie. Viem, že energia je skrytá aj v strave. Niekedy môžete zjesť pol kila hranolčekov a ste malátni a unavení. Na druhej strane si dáte niečo jednoduché – zeleninu a biele mäso alebo rybu a aj ste zasýtení a aj máte oveľa viac energie. Keď som si niekedy robila ovocný deň, tak som mala viac energie, ako keď som si dala dobre prepečený steak.
Moje ciele...
Zuzka: V prvom rade sa chcem cítiť dobre, príjemne. A to so spomaleným trávením a nafúknutým bruchom nejde ? Popritom by som rada dala aj zopár kíl dolu, pretože to je veľmi príjemný bonus, ktorý vlastne príde, ak všetko budem dodržiavať. A, samozrejme, by som chcela posilniť aj svoje svaly. Chcem sa cítiť fit.
Pár slov na záver...
Zuzka: Určite budem rada, keď aj ja presvedčím vás alebo vaše kamarátky, aby sme urobili niečo pre seba. Viem, že my ženy sme veľmi silné, ale budeme ešte silnejšie, keď budeme mať aj fyzickú kondíciu, pretože psychika a fyzická kondícia sú veľmi úzko prepojené. Myslím si, že ženy, najmä tie, ktoré majú rodinu a prácu, nemajú čas na seba a často uprednostnia práve tú rodinu. Tiež som niekedy mala až výčitky svedomia, keď som si išla napríklad zacvičiť a nejaká práca okolo domácnosti mi stála. Ale povedala som si, že je potrebné občas urobiť aj niečo iba pre seba, a keď budem spokojnejšia ja, budú z toho čerpať aj moji blízki. Takže, pustime sa spolu do toho a začnime žiť zdravšie. Verím, že spolu to zvládneme a pôjde nám to ľahšie. Teším sa, že mi budete držať palce a naopak dúfam, že pomôžem v motivácií aj ja vám.
sobota 20. novembra 2010
Zuzana Tlučková a brušné tance [2010][foto]
V pondelok 21.januára 2010 dostala Zuzana Tlučková úlohu naučiť sa tancovať brušné tance.
Zuzka: Bolo to uvoľňujúce, príjemné a naozaj si to viem predstavit ako istú formu relaxu. Mala som však aj taký drobný stres, aby som za takú krátku dobu zvládla aspoň aké-také základy, pretože brušné tance som nikdy predtým netancovala. Ale pani lektorka ma svojou pochvalou neustále povzbudzovala a tak som získala pocit, že mi to aj celkom ide.
Zuzka: Bolo to uvoľňujúce, príjemné a naozaj si to viem predstavit ako istú formu relaxu. Mala som však aj taký drobný stres, aby som za takú krátku dobu zvládla aspoň aké-také základy, pretože brušné tance som nikdy predtým netancovala. Ale pani lektorka ma svojou pochvalou neustále povzbudzovala a tak som získala pocit, že mi to aj celkom ide.
streda 17. novembra 2010
nedeľa 7. novembra 2010
Zuzana Tlučková Darčeky mám z New Yorku [2007]
Sitcom Susedia sa na obrazovke končí a Zuzana Tlučková cíti viac smútok ako úľavu. Na budúci rok možno začne robiť seriál Sestričky. No najmä sa teší, že prípravu tohtoročných Vianoc si konečne užije bez stresu.
Cítite už časový a psychický tlak Vianoc?
Zuzka: Ten cítiť, len čo sa v supermarketoch objaví vianočná výzdoba.
Ako to na vás dolieha?
Zuzka: Je to neuveriteľné, ale mám oveľa viac času ako po minulé roky. Poslednú časť sitcomu Susedia sme už natočili, do pätnásteho decembra mám ešte nejaké predstavenia. Zdá sa, že konečne všetko stihnem bez stresu a pod vianočný stromček sa nezrútim celá vyčerpaná...
Ako sa nakupujú darčeky populárnej herečke, ktorej tvár je v obchodoch neprehliadnuteľná? Nemaskujete sa parochňou?
Zuzka: To nie, ale niekedy nosím okuliare. Tento rok mám už takmer všetko. Veľmi som si život uľahčila tým, že darčeky – najmä pre synov – som nakúpila počas týždňa stráveného v New Yorku. Jeden kufor je ukrytý v dome.
Čo ak sa chalani dozvedia z tohto rozhovoru o tom kufri a zo zvedavosti ho vysnoria?
Zuzka: Nemusia, vedia, kde ten kufor je. Videli ho, keď som prišla domov.
Je aspoň zapečatený?
Zuzka: Nie. Niektoré veci si vyskúšali, či sú v poriadku, lebo inak by som ich prepustila kamoškám. O niektorých darčekoch synovia teda vedia a tešia sa na ne.
Čo ste robili v New Yorku?
Zuzka: Bola to babská jazda. Okrem mňa na nej boli Katka Brychtová, Bibiana Ondrejková a Zuzka Vačková. Nikdy predtým som nebola vo veľkom svete a bol to pre mňa fakt zážitok, vidieť Ameriku na „staré kolená“. Tri dni sme venovali New Yorku a dva nákupom. Tie hektické dni však stáli za to. Dobila som sa energiou, pozitívnym myslením, psychicky som si veľmi oddýchla.
Máte nejaké vianočné rituály?
Zuzka: Pospomínam si na svojich blízkych, ktorí tu už nie sú. Najmä na mamu, ktorá dávala šupinky z kapra pod obrus, aby sme mali peniaze, a prekrajovala jabĺčka, aby sme všetci boli zdraví...
Z čoho u vás pozostáva štedrovečerné menu?
Zuzka: Z kapustnice, vyprážaného kapra a zo zemiakového šalátu s majonézou. Do kapustnice dávam aj klobásku a údené mäso. Niektorí to pre pôst zavrhujú, ale my to na východe naozaj tak jeme. A v posledných rokoch som kapra vymenila za lososa. Upečiem ho v alobale, naprírodno. Viac nám chutí a odpadá povinnosť vystáť ten dlhý rad pred kaďami.
Cítite už časový a psychický tlak Vianoc?
Zuzka: Ten cítiť, len čo sa v supermarketoch objaví vianočná výzdoba.
Ako to na vás dolieha?
Zuzka: Je to neuveriteľné, ale mám oveľa viac času ako po minulé roky. Poslednú časť sitcomu Susedia sme už natočili, do pätnásteho decembra mám ešte nejaké predstavenia. Zdá sa, že konečne všetko stihnem bez stresu a pod vianočný stromček sa nezrútim celá vyčerpaná...
Ako sa nakupujú darčeky populárnej herečke, ktorej tvár je v obchodoch neprehliadnuteľná? Nemaskujete sa parochňou?
Zuzka: To nie, ale niekedy nosím okuliare. Tento rok mám už takmer všetko. Veľmi som si život uľahčila tým, že darčeky – najmä pre synov – som nakúpila počas týždňa stráveného v New Yorku. Jeden kufor je ukrytý v dome.
Čo ak sa chalani dozvedia z tohto rozhovoru o tom kufri a zo zvedavosti ho vysnoria?
Zuzka: Nemusia, vedia, kde ten kufor je. Videli ho, keď som prišla domov.
Je aspoň zapečatený?
Zuzka: Nie. Niektoré veci si vyskúšali, či sú v poriadku, lebo inak by som ich prepustila kamoškám. O niektorých darčekoch synovia teda vedia a tešia sa na ne.
Čo ste robili v New Yorku?
Zuzka: Bola to babská jazda. Okrem mňa na nej boli Katka Brychtová, Bibiana Ondrejková a Zuzka Vačková. Nikdy predtým som nebola vo veľkom svete a bol to pre mňa fakt zážitok, vidieť Ameriku na „staré kolená“. Tri dni sme venovali New Yorku a dva nákupom. Tie hektické dni však stáli za to. Dobila som sa energiou, pozitívnym myslením, psychicky som si veľmi oddýchla.
Máte nejaké vianočné rituály?
Zuzka: Pospomínam si na svojich blízkych, ktorí tu už nie sú. Najmä na mamu, ktorá dávala šupinky z kapra pod obrus, aby sme mali peniaze, a prekrajovala jabĺčka, aby sme všetci boli zdraví...
Z čoho u vás pozostáva štedrovečerné menu?
Zuzka: Z kapustnice, vyprážaného kapra a zo zemiakového šalátu s majonézou. Do kapustnice dávam aj klobásku a údené mäso. Niektorí to pre pôst zavrhujú, ale my to na východe naozaj tak jeme. A v posledných rokoch som kapra vymenila za lososa. Upečiem ho v alobale, naprírodno. Viac nám chutí a odpadá povinnosť vystáť ten dlhý rad pred kaďami.
Čo najviac poteší Tomáša a Lukáša? Aké veci ich vedia dostať?
Zuzka: Nedávno u nás párkrát poletoval v ovzduší výraz playstation 3, z toho by určite mali radosť. Tešia sa aj na lyžovačku, na ktorú sa chystáme, lebo už dlho sme na žiadnej neboli. Tomáš pôjde so svojou priateľkou Katkou, Lukáš tam bude mať svojich kamarátov.
Kam vlastne pôjdete?
Zuzka: A nepoviem… Bude to však na Slovensku.
Chodí váš mladší syn Lukáš stále s vami rád do divadla?
Zuzka: Áno. Má veľmi rád zákulisie. Ale už mi po všetkých tých článkoch o našej rodine povedal, že hercom asi nechce byť. Takáto popularita mu vraj za to nestojí.
Ako vy znášate prílišný záujem bulváru? Púšťate to jedným uchom dnu, druhým von alebo vás to stále vie vytrápiť?
Zuzka: Vždy to nejako zraní. A dvojnásobne, aj za mojich synov, ktorí tým trpia. Usilujem sa nedávať ani najmenšiu zámienku bulváru. Odmietam robiť rozhovory, nechcem sa objavovať ani na párty, aby som bola médiám čo najmenej na očiach. Nemám sa ako brániť a dementovať povymýšľané informácie, to je boj s veternými mlynmi…
Končí sa tretia séria Susedov. Cítite smútok alebo si po toľkých dieloch aj trochu vydýchnete?
Zuzka: Smútok prevažuje. Je mi ľúto za výborným tímom, úžasným štábom, úspešným sitcomom, ktorý mal u divákov ohlas, aj za finančnou istotou. Hovorí sa, že v najlepšom treba prestať. Možno sa to uťalo v pravom čase a sitcom bude ešte dlho u ľudí rezonovať. A vždy, keď sa spomenú Susedia, bude to s určitou ľútosťou.
Budete si navzájom chýbať?
Zuzka: Určite áno. S Viki a Andym si aspoň telefonujem, s Martou sme, keď sa dá, stále spolu. Snažím sa tie kontakty nepretrhnúť, ktovie, čo život ďalej prinesie?
V Susedoch ste stvárnili Žužu, ktorá sa za každú cenu usiluje predať svoj teleshoppingový tovar. Dokázali by ste sa živiť ako dílerka?
Zuzka: Zamýšľala som sa už nad tým. Dokonca mám priateľku, ktorá vo svojej firme distribuuje doplnky k zdravej výžive. Niekoľkokrát som jej zo žartu, keď to s mojou profesiou vyzeralo všelijako, povedala: Zamestnáš ma u seba? Budem ti distribuovať piluly.
V pripravovanom seriáli Sestričky máte hrať s Martou Sládečkovou hlavné postavy. Vypadla Viki Ráková celkom z hry?
Zuzka: Nevypadla. Keďže už v lete sa vedelo, že Susedia sa skončia, Andy napísal – aj pre ňu – seriál Panelák. Smejem sa, že akoby mal morálnu povinnosť sa o nás postarať a pre mňa a Martu napísal Sestričky. Panelák sa vyrába v JOJ-ke, Sestričky zatiaľ ležia v Markíze a čaká sa na konečné rozhodnutie. Scenár pilotného dielu som mala možnosť si prečítať a veľmi sa mi páčil.
Ste komediálna herečka. Máte ten dar daný alebo ho možno aj rozvíjať pozorovaním ľudí a humorných situácií?
Zuzka: Zrejme treba mať aj niečo vrodené. Profesor Zachar nás na vysokej škole učil, aby sme si uvedomovali samých seba v priestore. Vravieval: Rúčku, nôžku, kvietok, potôčik – a nám to liezlo príšerne na nervy. Nútil nás sledovať aj deti a z ich konania využívať mimiku, gestá, postoj, myslenie… Pripadalo nám to veľmi otravné, chceli sme predsa robiť ťažké psychodrámy. Pána profesora sme pochopili až neskôr. Určitá danosť teda musí byť, ale väčšiu časť treba odpozorovať zo života.
Máte rada vtipy? Rozprávate ich alebo sa nad nimi pohoršujete?
Zuzka: Vtipy mám rada, ale keď už presahujú istú hranicu slušnosti, nepočúvam ich. Pikantné môžu byť, vulgárne už nie.
Budú aj Sestričky o zábave?
Zuzka: Bude to zábavný sitcom. Na mnohé veci sa pozerá cez úsmevné okuliare. Ak budú mať Sestričky dobré herecké obsadenie, mohli by mať minimálne taký úspech ako Susedia. Nikto z nás však zatiaľ nemá podpísanú zmluvu, nie je ani vylúčené, že zo sitcomu nakoniec nič nebude.
Zuzka: Nedávno u nás párkrát poletoval v ovzduší výraz playstation 3, z toho by určite mali radosť. Tešia sa aj na lyžovačku, na ktorú sa chystáme, lebo už dlho sme na žiadnej neboli. Tomáš pôjde so svojou priateľkou Katkou, Lukáš tam bude mať svojich kamarátov.
Kam vlastne pôjdete?
Zuzka: A nepoviem… Bude to však na Slovensku.
Chodí váš mladší syn Lukáš stále s vami rád do divadla?
Zuzka: Áno. Má veľmi rád zákulisie. Ale už mi po všetkých tých článkoch o našej rodine povedal, že hercom asi nechce byť. Takáto popularita mu vraj za to nestojí.
Ako vy znášate prílišný záujem bulváru? Púšťate to jedným uchom dnu, druhým von alebo vás to stále vie vytrápiť?
Zuzka: Vždy to nejako zraní. A dvojnásobne, aj za mojich synov, ktorí tým trpia. Usilujem sa nedávať ani najmenšiu zámienku bulváru. Odmietam robiť rozhovory, nechcem sa objavovať ani na párty, aby som bola médiám čo najmenej na očiach. Nemám sa ako brániť a dementovať povymýšľané informácie, to je boj s veternými mlynmi…
Končí sa tretia séria Susedov. Cítite smútok alebo si po toľkých dieloch aj trochu vydýchnete?
Zuzka: Smútok prevažuje. Je mi ľúto za výborným tímom, úžasným štábom, úspešným sitcomom, ktorý mal u divákov ohlas, aj za finančnou istotou. Hovorí sa, že v najlepšom treba prestať. Možno sa to uťalo v pravom čase a sitcom bude ešte dlho u ľudí rezonovať. A vždy, keď sa spomenú Susedia, bude to s určitou ľútosťou.
Budete si navzájom chýbať?
Zuzka: Určite áno. S Viki a Andym si aspoň telefonujem, s Martou sme, keď sa dá, stále spolu. Snažím sa tie kontakty nepretrhnúť, ktovie, čo život ďalej prinesie?
V Susedoch ste stvárnili Žužu, ktorá sa za každú cenu usiluje predať svoj teleshoppingový tovar. Dokázali by ste sa živiť ako dílerka?
Zuzka: Zamýšľala som sa už nad tým. Dokonca mám priateľku, ktorá vo svojej firme distribuuje doplnky k zdravej výžive. Niekoľkokrát som jej zo žartu, keď to s mojou profesiou vyzeralo všelijako, povedala: Zamestnáš ma u seba? Budem ti distribuovať piluly.
V pripravovanom seriáli Sestričky máte hrať s Martou Sládečkovou hlavné postavy. Vypadla Viki Ráková celkom z hry?
Zuzka: Nevypadla. Keďže už v lete sa vedelo, že Susedia sa skončia, Andy napísal – aj pre ňu – seriál Panelák. Smejem sa, že akoby mal morálnu povinnosť sa o nás postarať a pre mňa a Martu napísal Sestričky. Panelák sa vyrába v JOJ-ke, Sestričky zatiaľ ležia v Markíze a čaká sa na konečné rozhodnutie. Scenár pilotného dielu som mala možnosť si prečítať a veľmi sa mi páčil.
Ste komediálna herečka. Máte ten dar daný alebo ho možno aj rozvíjať pozorovaním ľudí a humorných situácií?
Zuzka: Zrejme treba mať aj niečo vrodené. Profesor Zachar nás na vysokej škole učil, aby sme si uvedomovali samých seba v priestore. Vravieval: Rúčku, nôžku, kvietok, potôčik – a nám to liezlo príšerne na nervy. Nútil nás sledovať aj deti a z ich konania využívať mimiku, gestá, postoj, myslenie… Pripadalo nám to veľmi otravné, chceli sme predsa robiť ťažké psychodrámy. Pána profesora sme pochopili až neskôr. Určitá danosť teda musí byť, ale väčšiu časť treba odpozorovať zo života.
Máte rada vtipy? Rozprávate ich alebo sa nad nimi pohoršujete?
Zuzka: Vtipy mám rada, ale keď už presahujú istú hranicu slušnosti, nepočúvam ich. Pikantné môžu byť, vulgárne už nie.
Budú aj Sestričky o zábave?
Zuzka: Bude to zábavný sitcom. Na mnohé veci sa pozerá cez úsmevné okuliare. Ak budú mať Sestričky dobré herecké obsadenie, mohli by mať minimálne taký úspech ako Susedia. Nikto z nás však zatiaľ nemá podpísanú zmluvu, nie je ani vylúčené, že zo sitcomu nakoniec nič nebude.
pondelok 1. novembra 2010
Zuzana Tlučková a "Babská jazda" [2007-2010]
Všetko sa to začalo tým, keď sa Bibiana Ondrejková s Katkou Brychtovou a so Zuzkou Vačkovou rozhodli dať záväzok, že budú raz do mesiaca navštevovať divadelné predstavenia. Po jednom z nich si povedali: "Poďme do New Yorku". Pridala sa k nim aj Zuzka Tlučková, z čoho sa veľmi tešili. Cestu do Ameriky sa kamarátky, ktoré na seba nezabúdajú ani popri pracovných či rodinných povinnostiach, rozhodli absolvovať samy bez svojich rodinných príslušníkov. Štvorica kamarátok sa svoj nápad rozhodla organizovať okamžite a keď sa jej podarilo vybaviť víza, netrpezlivo čakala, kedy príde jej čas.
New York [2007]
Herečky sa ubytovali v New Jersey, kde mali rovno pod nosom panorámu Manhattanu a Sochu slobody.Pre Zuzku Tlučkovú a Katku Brychtovú bola návšteva tohto mesta vzrušujúcou premiérou a možno aj preto sa rozhodli precestovať a pobehať celé mesto. Ba čo viac, vždy vysmiate herečky si zaumienili, že takého výlety budú odteraz absolvovať pravidelne.
New York [2007]
Herečky sa ubytovali v New Jersey, kde mali rovno pod nosom panorámu Manhattanu a Sochu slobody.Pre Zuzku Tlučkovú a Katku Brychtovú bola návšteva tohto mesta vzrušujúcou premiérou a možno aj preto sa rozhodli precestovať a pobehať celé mesto. Ba čo viac, vždy vysmiate herečky si zaumienili, že takého výlety budú odteraz absolvovať pravidelne.
Nasledoval Rím, Brno a neskôr aj Londýn.
nedeľa 24. októbra 2010
Zuzana Tlučková NEšeTriTe JU! [2008]
Zuzana Tlučková „vyvenčila“ psov a ponáhľala sa na stretnutie. Pri fotení bola ochotná vyjsť na upršanú ulicu bez kabáta. Miluje Divadlo West a dovolenku bez Marty Sládečkovej si ani nedokáže predstaviť. Nielen v televíznom seriáli, ale aj v reálnom svete sú Priateľky.
Prečo ste si vybrali povolanie herečky?
Zuzka: Odkedy si pamätám, vždy som chcela byť herečka. Vôbec neviem, čo bolo prvým impulzom pre moje rozhodnutie. Keď som mala osem rokov, bez vedomia svojich rodičov som sa prihlásila do dramatického odboru ľudovej školy umenia. Po roku tajného chodenia prišla za mojimi rodičmi moja učiteľka pani Drotárová a povedala im, že mám talent. Rodičia boli najskôr proti tomu, ale po čase sa s tým zmierili a podporujú ma doteraz.
V akých predstaveniach momentálne hráte?
Zuzka: V Divadle West hrám v predstaveniach Dokonalá svadba, S pyžamom alebo bez, Mandarínková izba a Hľadá sa nový manžel. Na Novej scéne hrám len v jednom, Na skle maľované. Som takpovediac na voľnej nohe. Divadlo West sa stalo mojím „domovským divadlom“, pretože tu mám najviac predstavení.
A čo Susedia?
Zuzka: Na začiatku ani jeden z nás nevedel, do čoho ide. Bol to prvý seriál takého žánru na Slovensku, bola to zmes rôznych ľudí. Všetkých nás prekvapila popularita, ktorá okolo seriálu vznikla, a obrovská odozva od divákov. Od dielu k dielu sme sa snažili zdokonaľovať. Bola to úžasná práca. Keď sme sa už usadili vo svojich postavách, prišiel koniec.
Seriál vás vyniesol do iných dimenzií popularity.
Zuzka: Vrátila som sa na televíznu obrazovku. Televízia nie je jediná vec, ktorú som v živote robila. Avšak má obrovskú vlastnosť – stačí sa párkrát objaviť na obrazovke a ľudia vás spoznávajú. Pretože nie každý chodí do divadla. Je neporovnateľné objaviť sa v divadle a v televízií.
Susedia sa skončili, ale prišiel nový seriál, Priateľky...
Zuzka: Áno, máme nový sitkom. Vznikol temer z jedného dňa na druhý. Nebol to úplne pripravený projekt a pri realizácií sa vynorili mnohé problémy. Ale celý štáb sa veľmi snaží.
Priateľky vás zamestnávajú najviac?
Zuzka: Jednoznačne. Tomuto seriálu venujem všetok čas. Často musí celý diel vzniknúť v priebehu jedného dňa.
Čo rada robíte vo voľnom čase?
Zuzka: Cez voľný čas sa snažím dohnať všetko zameškané. Venovať sa domácnosti, ale aj sebe. Zájdem aj do posilňovne. Pre moju profesiu je to veľmi dôležité.
Držíte aj nejakú diétu? Herečky nimi bývajú doslova posadnuté.
Zuzka: Nie, diétu nedržím. Dôležitá je pre mňa hlavne kondícia. Napríklad pri muzikáloch je dobrá kondícia nevyhnutnosťou. Predstavenie Na skle maľované je fyzicky dosť náročné, aj keď mám pocit, že režiséri ma už trochu šetria a neobsadzujú ma do príliš „živých“ úloh.
Venujete sa nejakému športu pravidelne?
Zuzka: Aktívne sa nevenujem žiadnemu. Športujem, len keď mám čas. Dva roky sa snažím naučiť jazdiť na kolieskových korčuliach. Mojím snom je dokázať prejsť z miesta môjho bydliska do divadla. Snáď sa mi to raz podarí. V lete trochu bicyklujem, v zime lyžujem.
Čo plánujete na leto?
Zuzka: V lete by som chcela ísť na dovolenku s mojimi synmi a, samozrejme, s Martou Sládečkovou. Bez nej si to už neviem ani predstaviť. Ešte sme v štádiu vymýšľania, kam to bude.
Máte nejaké obľúbené miesto, na ktoré by ste sa chceli vrátiť?
Zuzka: Nemám toho veľa precestovaného. Na jeseň som však bola na svojej veľkej životnej ceste. Bola som v New Yorku.
Páčil sa vám New York?
Zuzka: Áno, veľmi. Bola som nadšená a ohúrená. Napriek tomu som veľmi šťastná, že žijem v Bratislave. New York je obrovské mesto s množstvom náhliacich sa ľudí. Je tam všadeprítomná hektika. Keď mám pocit, že žijem unáhlene a prirýchlo, spomeniem si na New York a som zas v pohode.
Prečo ste si vybrali povolanie herečky?
Zuzka: Odkedy si pamätám, vždy som chcela byť herečka. Vôbec neviem, čo bolo prvým impulzom pre moje rozhodnutie. Keď som mala osem rokov, bez vedomia svojich rodičov som sa prihlásila do dramatického odboru ľudovej školy umenia. Po roku tajného chodenia prišla za mojimi rodičmi moja učiteľka pani Drotárová a povedala im, že mám talent. Rodičia boli najskôr proti tomu, ale po čase sa s tým zmierili a podporujú ma doteraz.
V akých predstaveniach momentálne hráte?
Zuzka: V Divadle West hrám v predstaveniach Dokonalá svadba, S pyžamom alebo bez, Mandarínková izba a Hľadá sa nový manžel. Na Novej scéne hrám len v jednom, Na skle maľované. Som takpovediac na voľnej nohe. Divadlo West sa stalo mojím „domovským divadlom“, pretože tu mám najviac predstavení.
A čo Susedia?
Zuzka: Na začiatku ani jeden z nás nevedel, do čoho ide. Bol to prvý seriál takého žánru na Slovensku, bola to zmes rôznych ľudí. Všetkých nás prekvapila popularita, ktorá okolo seriálu vznikla, a obrovská odozva od divákov. Od dielu k dielu sme sa snažili zdokonaľovať. Bola to úžasná práca. Keď sme sa už usadili vo svojich postavách, prišiel koniec.
Seriál vás vyniesol do iných dimenzií popularity.
Zuzka: Vrátila som sa na televíznu obrazovku. Televízia nie je jediná vec, ktorú som v živote robila. Avšak má obrovskú vlastnosť – stačí sa párkrát objaviť na obrazovke a ľudia vás spoznávajú. Pretože nie každý chodí do divadla. Je neporovnateľné objaviť sa v divadle a v televízií.
Susedia sa skončili, ale prišiel nový seriál, Priateľky...
Zuzka: Áno, máme nový sitkom. Vznikol temer z jedného dňa na druhý. Nebol to úplne pripravený projekt a pri realizácií sa vynorili mnohé problémy. Ale celý štáb sa veľmi snaží.
Priateľky vás zamestnávajú najviac?
Zuzka: Jednoznačne. Tomuto seriálu venujem všetok čas. Často musí celý diel vzniknúť v priebehu jedného dňa.
Čo rada robíte vo voľnom čase?
Zuzka: Cez voľný čas sa snažím dohnať všetko zameškané. Venovať sa domácnosti, ale aj sebe. Zájdem aj do posilňovne. Pre moju profesiu je to veľmi dôležité.
Držíte aj nejakú diétu? Herečky nimi bývajú doslova posadnuté.
Zuzka: Nie, diétu nedržím. Dôležitá je pre mňa hlavne kondícia. Napríklad pri muzikáloch je dobrá kondícia nevyhnutnosťou. Predstavenie Na skle maľované je fyzicky dosť náročné, aj keď mám pocit, že režiséri ma už trochu šetria a neobsadzujú ma do príliš „živých“ úloh.
Venujete sa nejakému športu pravidelne?
Zuzka: Aktívne sa nevenujem žiadnemu. Športujem, len keď mám čas. Dva roky sa snažím naučiť jazdiť na kolieskových korčuliach. Mojím snom je dokázať prejsť z miesta môjho bydliska do divadla. Snáď sa mi to raz podarí. V lete trochu bicyklujem, v zime lyžujem.
Čo plánujete na leto?
Zuzka: V lete by som chcela ísť na dovolenku s mojimi synmi a, samozrejme, s Martou Sládečkovou. Bez nej si to už neviem ani predstaviť. Ešte sme v štádiu vymýšľania, kam to bude.
Máte nejaké obľúbené miesto, na ktoré by ste sa chceli vrátiť?
Zuzka: Nemám toho veľa precestovaného. Na jeseň som však bola na svojej veľkej životnej ceste. Bola som v New Yorku.
Páčil sa vám New York?
Zuzka: Áno, veľmi. Bola som nadšená a ohúrená. Napriek tomu som veľmi šťastná, že žijem v Bratislave. New York je obrovské mesto s množstvom náhliacich sa ľudí. Je tam všadeprítomná hektika. Keď mám pocit, že žijem unáhlene a prirýchlo, spomeniem si na New York a som zas v pohode.
nedeľa 17. októbra 2010
Zuzana Tlučková na preventívnej prehliadke [2008]
Úvod prehliadky spomenúť si na všetky dedičné choroby, a taktiež choroby, ktoré jej strpčujú život.
Odmeranie krvného tlaku. Na Zuzkine veľké potešenie má ideálny krvný tlak 120/80.
Zmeranie hmotnosti. Váha býva kolísava a vzhľadom k výške a veku Zuzanky je však ideálna 60 kg.
Výška je asi jediný údaj, ktorý sa nemení. V Zuzkinom prípade je to 161 cm.
Odber krvy. Najdôležitejšie informácie možno prečítať z krvnej vzorky.
Zhodnotenie. Na základe výsledkov vyšetrenia Zuzany Tlučkovej vyplýva, že pravdepodobnosť, že v najbližších desiatich rokoch dôjde k vážnemu srdcovo-cievnému ochoreniu, je menšia ako jedno percento. Herečkina preventívna prehliadka dopadla nad očakávanie veľmi dobre.
sobota 16. októbra 2010
Zuzana Tlučková a elektrická energia [2007]
Spovedáme Zuzanu Tlučkovú, známu slovenskú herečku. Narodila sa v Košiciach, v roku 1984 absolvovala štúdium herectva na VŠMU. Od roku 1985 je členka činohry Novej scény v Bratislave. V súčasnosti ju môžete vidieť v seriáli Susedia.
Viete, komu platíte za energiu?
Zuzka: Samozrejme. Ale musím sa priznať, že všetky účty za našu domácnosť platí manžel. Ja mám na starosti kuchyňu a deti.
Šetríte alebo plytváte energiou vo vašej domácnosti?
Zuzka: Keď som doma sama, šetrím. Uvedomujem si, že som ako moja nebohá mama, ktorá sedávala pri sviečkach a tichu. Aj ja mám rada túto atmosféru, ktorá sa však okamžite zmení príchodom mojich synov zo školy. Ale zrejme decibely, počítače a telefóny patria k dnešnej generácii, takže som rezignovala. Vtedy sa o šetrení nedá veľmi hovoriť.
Priťahovali vás v detstve elektrické zásuvky?
Zuzka: Mňa priťahovala v detstve skôr omietka, často som jej mávala plné ústa. Strašné však? Ale aspoň nekopala...
Viete si predstavi. život bez elektriny?
Zuzka: Priznávam, že nie. Veď už len to pohodlné zohrievanie jedál v mikrovlnke alebo bleskové prevarenie vody v rýchlo varnej kanvici a žiarovky, ktoré osvietia celý byt... Určite sa dá vydržak bez elektriny, veď tak ľudia predsa žili. Bola by to romantika možno na týždeň, ale v dnešnom hektickom svete je to takmer nemožné.
Sú pre vás jadrové elektrárne strašiakom?
Zuzka: Do istej miery áno.
Kto z vás dokáže vysať energiu a ako si ju potom dobíjate?
Zuzka: Raz som zažila v divadle skúšanie, ktoré ma doslova ubíjalo. Domov som sa vracala vyčerpaná, ako keby som 12 hodín kopala v bani. Prichádzala som bez energie, unavená a depresívna. Pomohla mi príroda a prechádzky v nej.
Aké je vaše životné krédo?
Zuzka: „Ži a nechaj žiť“ a možno aj „Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“
Vyzerá vaša domácnosť podobne ako v seriáli Susedia?
Zuzka: Na rozdiel od chladničky, ktorú má Žužu v Susedoch, musí byť tá naša vždy plná, pretože mám dvoch dospievajúcich synov, ktorých je ľahšie „šatiť ako živiť“. Napriek tomu sa mi už niekoľko krát stalo, že mi starší syn oznámil, že v tej chladničke nič nie je! A aj keď je moja seriálová postava flegmatická, čo sa poriadku týka, priznávam, že ja si neviem vychutnať ani kávu, ak nie je všetko na svojom mieste.
Vašu postavu by vám závidela nejedna dvadsiatka, držíte nejakú energetickú diétu?
Zuzka: Nie, nedržím. Snažím sa trochu hýbať, keď mi to dovolí čas a povinnosti. No a po osemnástej hodine nejesť. Ale keď sa vrátim z predstavenia, temer nikdy druhý bod nedodržím.
Čo vás čaká v najbližšom období?
Zuzka: Chystáme novú sériu Susedov, na ktorú sa večmi teším, pretože do našich rodín pribudnú aj deti.
Viete, komu platíte za energiu?
Zuzka: Samozrejme. Ale musím sa priznať, že všetky účty za našu domácnosť platí manžel. Ja mám na starosti kuchyňu a deti.
Šetríte alebo plytváte energiou vo vašej domácnosti?
Zuzka: Keď som doma sama, šetrím. Uvedomujem si, že som ako moja nebohá mama, ktorá sedávala pri sviečkach a tichu. Aj ja mám rada túto atmosféru, ktorá sa však okamžite zmení príchodom mojich synov zo školy. Ale zrejme decibely, počítače a telefóny patria k dnešnej generácii, takže som rezignovala. Vtedy sa o šetrení nedá veľmi hovoriť.
Priťahovali vás v detstve elektrické zásuvky?
Zuzka: Mňa priťahovala v detstve skôr omietka, často som jej mávala plné ústa. Strašné však? Ale aspoň nekopala...
Viete si predstavi. život bez elektriny?
Zuzka: Priznávam, že nie. Veď už len to pohodlné zohrievanie jedál v mikrovlnke alebo bleskové prevarenie vody v rýchlo varnej kanvici a žiarovky, ktoré osvietia celý byt... Určite sa dá vydržak bez elektriny, veď tak ľudia predsa žili. Bola by to romantika možno na týždeň, ale v dnešnom hektickom svete je to takmer nemožné.
Sú pre vás jadrové elektrárne strašiakom?
Zuzka: Do istej miery áno.
Kto z vás dokáže vysať energiu a ako si ju potom dobíjate?
Zuzka: Raz som zažila v divadle skúšanie, ktoré ma doslova ubíjalo. Domov som sa vracala vyčerpaná, ako keby som 12 hodín kopala v bani. Prichádzala som bez energie, unavená a depresívna. Pomohla mi príroda a prechádzky v nej.
Aké je vaše životné krédo?
Zuzka: „Ži a nechaj žiť“ a možno aj „Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“
Vyzerá vaša domácnosť podobne ako v seriáli Susedia?
Zuzka: Na rozdiel od chladničky, ktorú má Žužu v Susedoch, musí byť tá naša vždy plná, pretože mám dvoch dospievajúcich synov, ktorých je ľahšie „šatiť ako živiť“. Napriek tomu sa mi už niekoľko krát stalo, že mi starší syn oznámil, že v tej chladničke nič nie je! A aj keď je moja seriálová postava flegmatická, čo sa poriadku týka, priznávam, že ja si neviem vychutnať ani kávu, ak nie je všetko na svojom mieste.
Vašu postavu by vám závidela nejedna dvadsiatka, držíte nejakú energetickú diétu?
Zuzka: Nie, nedržím. Snažím sa trochu hýbať, keď mi to dovolí čas a povinnosti. No a po osemnástej hodine nejesť. Ale keď sa vrátim z predstavenia, temer nikdy druhý bod nedodržím.
Čo vás čaká v najbližšom období?
Zuzka: Chystáme novú sériu Susedov, na ktorú sa večmi teším, pretože do našich rodín pribudnú aj deti.
pondelok 4. októbra 2010
nedeľa 3. októbra 2010
Zuzana Tlučková v moderátorskej úlohe [2008]
Na siedmom reprezentačnom plese Múzy 2008, ktorý v sobotu 26. januára v sninskom Dome kultúry zorganizovala Galéria Andreja Smoláka, sa herečky Zuzana Tlučková a Viki Ráková sa na plese ujali úlohy moderátoriek.
Ako sa cítila Zuzana Tlučková v moderátorskej úlohe?
Zuzka: Priznávam, nie je to celkom moja šálka kávy. Vlastne celé to spískala Viki Ráková, ktorá sa ma opýtala, či by som s ňou nemoderovala ples. Odpovedala som jej - Viki s tebou veľmi rada, opýtala som sa na dátum, na organizátora a na to, kde to je. Viki mi s úsmevom oznámila, že len tuto na Záhorí v Snine. Potom, čo som jej vysvetlila, kde sa Snina nachádza, zostala bledá aj Viki. Zasmiali sme sa na tom, ale myslím si, že aj Viki je spokojná, lebo je tu naozaj veľmi srdečná a príjemná atmosféra a - nechcem, aby to vyznelo ako klišé - ale ľudia, ďalej od Bratislavy dávajú svoje sympatie a srdečnosť oveľa viac najavo ako v hlavnom meste.
Nie je vám trochu ľúto, že úspešní Susedia zatienili vaše doterajšie roly i herecké úspechy a každý vás má za "susedku"?
Zuzka: Určite nie. Myslím si, že všetko je tak ako má byť. Každé dielo vzniká a je prijímané v určitom čase. Vo mne zostávajú veci, za ktoré som bola v minulosti ocenená. Život ide ďalej, bohužiaľ, ako sa vraví - sláva, poľná tráva - taký je život herca. Stále sa od neho vyžaduje, aby urobil niečo nové. Stále musí dokazovať, že je dobrý, pretože o rok, si už možno nikto nespomenie, že som urobila úspešnú predavačku teleshopingových vecí a keď o rok "vyhorím" v nejakej role, dúfam, že nie, tak si ľudia nespomenú na to, že som žiarila ako Žužu. Som rada, že som mala možnosť účinkovať v prvom pôvodnom slovenskom sittcome a že moja robota - našťastie som sa po rokoch znova vrátila do štúdia a robila som to, čo som vyštudovala - mala takú odozvu. Bola to pre mňa nesmierna zábava a radosť.
V novom seriáli Panelák vás neuvidíme.
Zuzka: Viki a Andy podpísali zmluvu s televíziou JOJ. Peter Marcin, Marta Sládečková a ja sme zostali v Markíze, takže neuvidíte.
Ako sa cítila Zuzana Tlučková v moderátorskej úlohe?
Zuzka: Priznávam, nie je to celkom moja šálka kávy. Vlastne celé to spískala Viki Ráková, ktorá sa ma opýtala, či by som s ňou nemoderovala ples. Odpovedala som jej - Viki s tebou veľmi rada, opýtala som sa na dátum, na organizátora a na to, kde to je. Viki mi s úsmevom oznámila, že len tuto na Záhorí v Snine. Potom, čo som jej vysvetlila, kde sa Snina nachádza, zostala bledá aj Viki. Zasmiali sme sa na tom, ale myslím si, že aj Viki je spokojná, lebo je tu naozaj veľmi srdečná a príjemná atmosféra a - nechcem, aby to vyznelo ako klišé - ale ľudia, ďalej od Bratislavy dávajú svoje sympatie a srdečnosť oveľa viac najavo ako v hlavnom meste.
Nie je vám trochu ľúto, že úspešní Susedia zatienili vaše doterajšie roly i herecké úspechy a každý vás má za "susedku"?
Zuzka: Určite nie. Myslím si, že všetko je tak ako má byť. Každé dielo vzniká a je prijímané v určitom čase. Vo mne zostávajú veci, za ktoré som bola v minulosti ocenená. Život ide ďalej, bohužiaľ, ako sa vraví - sláva, poľná tráva - taký je život herca. Stále sa od neho vyžaduje, aby urobil niečo nové. Stále musí dokazovať, že je dobrý, pretože o rok, si už možno nikto nespomenie, že som urobila úspešnú predavačku teleshopingových vecí a keď o rok "vyhorím" v nejakej role, dúfam, že nie, tak si ľudia nespomenú na to, že som žiarila ako Žužu. Som rada, že som mala možnosť účinkovať v prvom pôvodnom slovenskom sittcome a že moja robota - našťastie som sa po rokoch znova vrátila do štúdia a robila som to, čo som vyštudovala - mala takú odozvu. Bola to pre mňa nesmierna zábava a radosť.
V novom seriáli Panelák vás neuvidíme.
Zuzka: Viki a Andy podpísali zmluvu s televíziou JOJ. Peter Marcin, Marta Sládečková a ja sme zostali v Markíze, takže neuvidíte.
Viki Ráková sa predstavila v niekoľkých polohách. Ako moderátorka, herečka i tanečnica. S Petrom Modrovským, majstrom Slovenska v štandardných tancoch, zatancovala hneď dvakrát.
V ktorej polohe ste sa cítili najlepšie?
Viki: Najlepšie v tancovaní, potom v poskytovaní interview a nakoniec v moderátorstve.
Zuzana Tlučková na vás prezradila, že ste si mysleli, že Snina je na Záhorí. Ako ďaleko je teda Snina?
Viki: Veľmi ďaleko, myslela som, že sem ani nedôjdeme (smiech). Som však rada, že som prijala pozvanie, lebo sa tu cítim veľmi dobre. Je to moja prvá návšteva Sniny.
Aký máte vzťah k výtvarnému umeniu?
Viki: Mám priateľa výtvarníka. Aj keď som študovala herectvo, na dejinách umenia sme preberali výtvarné smery. Najviac sa mi páčil impresionizmus, ale potom som začala viac inklinovať k Fride Kahlo. Videla som o nej film. Je naozaj dôležité, aby človek trochu poznal maliara či maliarku, aby vedel, z čoho vychádzali. Viac som sa začala zaujímať o život maliarov, nielen o ich diela.
Chýbajú vám Susedia?
Viki: Stále mi je za Susedmi smutno, lebo sme boli zohratá partia. Bolo nám spolu veľmi dobre. Išlo nám to. Keď vám ide práca dobre a zrazu ani neviete prečo musíte s tým skončiť, každému to padne ťažko.
Myslíte si, že seriál prispel k slovensko - maďarskému "zblíženiu"?
Viki: Myslím si, že áno. Nebol to zámer, ale prišlo to vo vhodnú chvíľu. Tento námet fungoval aj predtým v Uragáne a Hurikáne, ale bolo to také prvoplánové. Susedov určite videlo viac divákov.
V Paneláku hráte Agátu, ktorá príde do Bratislavy z Nových Zámkov. Ktorá rola je vám bližšia?
Viki: Je to ťažké. Na Ildikó som si už zvykla. Agáta je viac podobná mne v civilnom živote a možno preto sa mi ju hrá ťažšie. Ildikó je šialená baba, Agáta je dosť vážna. Všetkým čitateľkám odkazujem, nech neskúšajú v kuchyni to čo Ildikó, ale nech varia, lebo je to dobrý relax.
V ktorej polohe ste sa cítili najlepšie?
Viki: Najlepšie v tancovaní, potom v poskytovaní interview a nakoniec v moderátorstve.
Zuzana Tlučková na vás prezradila, že ste si mysleli, že Snina je na Záhorí. Ako ďaleko je teda Snina?
Viki: Veľmi ďaleko, myslela som, že sem ani nedôjdeme (smiech). Som však rada, že som prijala pozvanie, lebo sa tu cítim veľmi dobre. Je to moja prvá návšteva Sniny.
Aký máte vzťah k výtvarnému umeniu?
Viki: Mám priateľa výtvarníka. Aj keď som študovala herectvo, na dejinách umenia sme preberali výtvarné smery. Najviac sa mi páčil impresionizmus, ale potom som začala viac inklinovať k Fride Kahlo. Videla som o nej film. Je naozaj dôležité, aby človek trochu poznal maliara či maliarku, aby vedel, z čoho vychádzali. Viac som sa začala zaujímať o život maliarov, nielen o ich diela.
Chýbajú vám Susedia?
Viki: Stále mi je za Susedmi smutno, lebo sme boli zohratá partia. Bolo nám spolu veľmi dobre. Išlo nám to. Keď vám ide práca dobre a zrazu ani neviete prečo musíte s tým skončiť, každému to padne ťažko.
Myslíte si, že seriál prispel k slovensko - maďarskému "zblíženiu"?
Viki: Myslím si, že áno. Nebol to zámer, ale prišlo to vo vhodnú chvíľu. Tento námet fungoval aj predtým v Uragáne a Hurikáne, ale bolo to také prvoplánové. Susedov určite videlo viac divákov.
V Paneláku hráte Agátu, ktorá príde do Bratislavy z Nových Zámkov. Ktorá rola je vám bližšia?
Viki: Je to ťažké. Na Ildikó som si už zvykla. Agáta je viac podobná mne v civilnom živote a možno preto sa mi ju hrá ťažšie. Ildikó je šialená baba, Agáta je dosť vážna. Všetkým čitateľkám odkazujem, nech neskúšajú v kuchyni to čo Ildikó, ale nech varia, lebo je to dobrý relax.
nedeľa 12. septembra 2010
Zuzana Tlučková Takí sme boli [16.01.2009]
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)